Nevedia poriadne rozprávať, príklady však vypočítajú rýchlejšie ako kalkulačka. Zoznám sa so savantmi

Savant syndróm je výnimočný jav, pri ktorom osoba s podpriemernou inteligenciou vykazuje v určitej oblasti geniálne výsledky. Nekategorizujeme ho však ako samostatnú mentálnu poruchu.

Savanti sú ľudia, ktorí nedokážu vykonávať bežné činnosti. Niektorí nevedia rozprávať, iní zase chodiť alebo sa pre nich problémom stáva aj banalita, akou je zapínanie si košele.  

Istou danosťou však prevyšujú priemer. Určité schopnosti majú oveľa viac vyvinuté, ako ich má vyvinuté človek bez mentálneho postihnutia. Sú napríklad výborní matematici, hudobníci či disponujú neuveriteľnou pamäťou. 

Šťastie v nešťastí? Závisí to asi len od uhla pohľadu. Isté však je, že za svoju genialitu savanti platia privysokú daň.  Títo ľudia by sa však pre nás mohli stať inšpiráciou, rovnako ako ich rodiny, ktoré im pomáhajú talent a geniálne schopnosti ďalej rozvíjať.

Idiot savants

Ako vo svojej štúdii uvádza Darold A. Treffert, Savantov syndróm bol po prvýkrát definovaný v roku 1887. Doktor J. Langdon Down sa na londýnskej prednáške zamyslel nad pacientmi, ktorí sú oproti iným ľudom mentálne zaostalí, no v istej oblasti preukazujú nadpriemerné výsledky. Nazval ich ako „Idiot savants“.

Strach zo stromov, z chôdze alebo z kníh. Niektoré ľudské fóbie ťa prekvapia, iné pobavia

Predstavil 10 pacientov a ich geniálne schopnosti. Jeden z pacientov si namemoroval dielo Úpadok a zánik Rímskej ríše a bol schopný ho odcitovať aj odzadu. Ďalší pacienti vynikali v kreslení alebo v hudobnom smere. Postavil základy a definoval klinický obraz Savantovho syndrómu – špeciálne schopnosti, fenomenálna pamäť a mentálna zaostalosť.

Výraz „ Idiot“ mal označovať ľudí s IQ pod 25, „Savant“ je odvodené z francúzskeho slova „savoir“, čo znamená vedieť. Down tieto slová spojil dokopy a pre nasledujúce storočia sa stal výraz bežne zaužívaným.

Nakoniec sa však ukázalo, že ľudia, ktorí boli považovaní za savantov, majú hodnotu IQ vyššiu ako 40. Aj z tohto dôvodu, rovnako ako aj z etických dôvodov, bolo „Idiot“ z názvu odstránené. 

Trpká chuť geniality 

Mýtus je, že Savantov syndróm môže „prepuknúť“ len u osôb s poruchou autistického spektra. Odhaduje sa, že približne 50 % savantov má autistickú poruchu a zvyšných 50 % trpí inou formou mentálneho postihnutia. Najčastejšie ide o mentálnu retardáciu alebo choroby centrálnej nervovej sústavy. 

In acquired savant syndrome astonishing new abilities, typically in music, art or mathematics, appear unexpectedly in ordinary persons after a head injury, stroke or other central nervous system (CNS) incident where no such abilities or interests were present pre-incident. pic.twitter.com/io87l9Nd3h

— Whakatipu St Joes Morrinsville (@room4stjoes) October 15, 2020

Taktiež treba vyvrátiť  častokrát mylnú predstavu, že každý autista je aj savantom. Podľa Rimlandovej štúdie, je geniálnymi schopnosťami obdarených iba približne 10 % z nich. Výskum sa konal v roku 1978 na vzorke 5 400 detí. Treba teda zdôrazniť, že nie každý savant musí byť autista, rovnako ako ani nie každý autista musí byť savant. 

Zaujímavým zistením je, že savantov možno najčastejšie nájsť medzi mužským pohlavím. Muži prevyšujú ženy v pomere 6:1. Súvisieť to ale môže aj s tým, že poruchy autistické spektra sú taktiež častejšie diagnostikované práve mužom.

Ako sa savant stane savantom? 

Savantov syndróm je väčšinou vrodený, geniálne vlohy sú pozorovateľné už v ranom veku. Objavujú sa aj prípady, kedy sa geniálne vlastnosti objavia až v priebehu života. Je to však veľmi ojedinelý jav a väčšinou sa vyskytuje pri ťažkých zraneniach mozgu alebo s nástupom demencie. 

Príkladom nadobudnutia geniality je Jason Padgett. Ako uvádza BBC, Jason sa radikálne zmenil až po násilnom napadnutí, po ktorom mu bol diagnostikovaný otras mozgu.

Toto poranenie mozgu mu pravdepodobne privodilo obsedantno-kompulzívnu poruchu a panické strachy. Zmenilo sa však aj niečo iné – stal sa z neho matematický génius. 

Tvrdí, že od osudného incidentu vidí matematiku všade. Jeho matematické myslenie sa prejavuje aj pri bežných úkonoch, ako je napríklad umývanie zubov, kefku musí ponoriť do vody 16-krát. Dnes je jedným z najväčších matematických géniov a dokáže rozlúsknuť aj tie najkomplikovanejšie príklady. 

Kde Boh ubral, inde pridal 

Aj takouto zaužívanou frázou môžeme laicky vysvetliť Savantov syndróm. V praxi to znamená, že činnosť mozgu savantov vykazuje minimálnu úroveň, no na druhej strane majú v mozgu takzvané ostrovčeky geniality.

Vynikajú v jednej konkrétnej oblasti. Znamená to teda, že schopnosť savanta v určitej oblasti prevyšuje dané schopnosti u osôb bez mentálneho postihnutia. Sú ďaleko nad priemerom. Ak by vlastnosťami rovnakého formátu disponoval zdravý človek, išlo by taktiež o mimoriadny jav. 

50 psychologických faktov, o ktorých musíš vedieť

Pre Savantov je charakteristická ich výborná pamäť. Genialita sa prejavuje najmä v hudobnom či výtvarnom smere. Savanti sú schopní exaktne napodobniť zvuk vysávača, fenomenálne hrať na klavír, či už v mladom veku dokážu nakresliť obrazy, o ktorých možno povedať, že sa kvalitou rovnajú obrazom Picassa.

Ich mozog sa taktiež dokáže upnúť na zapamätanie si určitých historických faktov. Známi sú aj „kalendárni učenci“, ktorí vedia v okamihu vypočítať, aký deň pripadne na určitý dátum. V praxi to teda znamená, že ak sa spýtate, aký deň bude 17. augusta 2078, v momente vám odpovedia, že bude streda.

We extend our sincere sympathies to the family of Dr. Darold Treffert who passed away unexpectedly today. We will forever be grateful for all that Dr. Treffert has done for individuals with autism, hyperlexia, savant syndrome and related conditions. https://t.co/AUjtK9fGC7 pic.twitter.com/qsJJJUeI8c

— Agnesian HealthCare (@InGoodHealthFDL) December 15, 2020

Savanti taktiež častokrát vynikajú aj v matematickom smere. Známy savant je aj matematický génius Daniel Tammet. Ako sa vyjadril pre ABC, „čísla sa mi hýbu v mysli“.  Čísla si vizualizuje a spája do výsledných obrazcov. Jeho myšlienkový proces je pre nás, neobdarených, ťažko pochopiteľný.

Skutočný Raymond z filmu Rain Man

Ako informuje portál Aurora, jedným z najznámejších savantov bol Kim Peek. Jeho výnimočné vlastnosti inšpirovali tvorcov kultového filmu Rain Man. I keď hlavná postava, Raymond, je fiktívna, tvorcom ako predloha slúžil práve Kim Peek. 

Kim trpel deformáciou mozgu, chýbalo mu nervové prepojenie medzi dvoma hemisférami, taktiež mal do značnej miery poškodený mozoček. Chorobu mu diagnostikovali ešte ako malému, prorokovali, že nikdy nebude môcť chodiť alebo rozprávať.

Rodičom odporučili, aby starostlivosť o 9-mesačné dieťa prenechali ústavu. Neskôr tvrdili, že pomôcť môže jedine lobotómia. Jeho rodičia to však rázne odmietli.

To, že Kim disponuje neuveriteľnou pamäťou, spozorovali už v útlom veku. Ako ročný vedel od slova do slova prerozprávať knihy, ktoré mu čítali rodičia. Už ako 7-ročný vedel naspamäť celú Bibliu. 

Zaujímavosťou je, že počas svojho života prečítal viac ako 12 000 kníh. Nemožné? Kimovi rozhodne čas ušetrilo aj to, že dokázal čítať dve strany naraz. Jednu jedným a druhú druhým okom. Trvalo mu to približne 8 sekúnd. Odhaduje sa, že si z nich zapamätal takmer 98 % informácii. 

Kim Peek je výnimočný aj preto, že savant vyniká väčšinou v jednej alebo maximálne v dvoch oblastiach. Kim však bol geniálny v približne 15 smeroch. Týka sa to najmä geografie, histórie, literatúry, hudby a športu. Vďaka namemorovaniu telefónneho zoznamu by ti pri udaní adresy bol schopný povedať mená všetkých tvojich susedov.