New York Times píše o Slo­ven­sku: Regi­ón čaka­jú­ci na žia­ru ref­lek­to­rov

Barbora Prochovníková, vedelisteze.sk / 21. augusta 2016 / Zo Slovenska

V sláv­nom New York Times sa obja­vi­la sprá­va o slo­ven­skom vinoh­ra­de, nachá­dza­jú­com sa na juho­vý­cho­de našej kra­ji­ny, v obci Malá Tŕňa.

Sve­to­vé vini­ce v Talian­sku ale­bo Fran­cúz­sku roč­ne nav­ští­vi stá­ti­sí­ce turis­tov naj­mä vďa­ka rekla­me, kto­rá ich pre­dá­va. Vini­ce v Malej Trnej sa sna­žia pre­ra­ziť naj­mä vďa­ka svo­jej kva­li­te a jedi­neč­nos­ti. Slo­ven­ský Tokaj je jed­ným z naj­kva­lit­nej­ších vinár­skych oblas­tí sve­ta. Záro­veň pat­rí k jed­né­mu z naj­men­ších vinoh­rad­níc­kych oblas­tí na sve­te, pod­ľa miest­nych pro­du­cen­tov vína má iba 2241 akrov.

21SLOVAKIA5-master675

Aj napriek malej pub­li­ci­te, Slo­ven­ský Tokaj nav­ští­vi­lo veľa zahra­nič­ných pre­zi­den­tov i súčas­ný pre­zi­dent Andrej Kis­ka. V minu­los­ti bol ospe­vo­va­ný mno­hý­mi pápež­mi, cisár­mi, spi­so­va­teľ­mi i skla­da­teľ­mi. “Je to neob­ja­ve­ný kle­not,” pove­dal Jaro­slav Macík, kto­rý je súčas­ťou dru­hej gene­rá­cie viná­rov, kto­rí zača­li svo­je pod­ni­ka­nie v tom­to regi­ó­ne po než­nej revo­lú­cii.

Tajom­stvo slad­kých vín je huba Bot­ry­tis cine­rea s ušľach­ti­lou ples­ňou, kto­rá napá­da hroz­no vo vlh­kom poča­sí. Pre­to majú put­ňo­vé vína tma­vo-medo­vú far­bu a roz­ma­ni­tú chuť. Pro­ces výro­by vína spo­čí­va v tra­dič­nej kvas­nej tech­no­ló­gii. Víno zre­je v dubo­vých sudoch s malý­mi otvor­mi na vrchu, kto­ré umož­ňu­jú pre­chod kys­lí­ka. Na ste­nách piv­níc ras­tie tma­vá ple­seň pri­po­mí­na­jú­ca tma­vú srsť.

Pohl­cu­je alko­ho­lic­ké výpa­ry, kto­ré sa odpa­ru­jú z vín­nych sudov. Slú­ži to na tlme­nie zápa­chu v piv­ni­ci a pris­pie­va k vytvo­re­niu jedi­neč­nej mik­ro­klí­my pre tokaj­ské vína,“ upres­ni­la vinár­ka Mária Mací­ko­vá z Malej Tŕne.

21SLOVAKIA2-master675

Víno zača­li vyrá­bať od 15. sto­ro­čia, kedy ľudia obja­vi­li priaz­ni­vý vplyv chlad­ných piv­níc. Pôvod­ne ich vyko­pa­li ako úkryt pred invá­zi­ou Tatá­rov, napo­kon ich zača­li využí­vať ako sklad zele­ni­ny a kva­se­né­ho vína. Vinár­ska oblasť bola zapí­sa­ná do Slo­ven­ské­ho národ­né­ho Fon­du kul­túr­ne­ho dedič­stva.

Tie­to vína môžu zrieť vo fľa­šiach ešte veľ­mi dlho. Ochut­nal som výber z roku 1930, kto­rý bol v per­fekt­nom sta­ve,“ podot­kol Daniel Erc­sey. Budúc­nosť tokaj­ské­ho vína bude spo­čí­vať v odro­de ľah­ších suchých vín, hoci viná­ri čelia ťaž­kej úlo­he, oži­viť vinár­sku slá­vu z minu­los­ti. „Tokaj­ské víno, naj­mä to slad­ké, pat­rí k naj­vy­hľa­dá­va­nej­ším a najd­rah­ším vínam. Úlo­hou je zís­kať reno­mé, kto­ré bolo váž­ne poško­de­né v časoch komu­niz­mu,“ na záver dodal Erc­sey.

21SLOVAKIA4-master67521SLOVAKIA3-master675vedeliSteZe_banner

zdroj: vedelisteze.sk, zdroj foto­gra­fií: New York Times

Pridať komentár (0)