Z nuly k obla­kom: CEO INFO­TE­CHu Michal Ukro­pec zapĺňa medze­ry v škols­tve a učí prog­ra­mo­vať deti už na základ­ke

Marianna Mikešová / 10. apríla 2017 / Rozhovory

zdroj: archív Michala Ukropca

Keď si jeho spo­lu­žia­ci zhá­ňa­li bri­gá­dy ale­bo sa po ško­le hlá­si­li na úra­de prá­ce, on už vese­lo pod­ni­kal. Dnes má jeho fir­ma 17-roč­né skú­se­nos­ti a vyví­ja soft­vé­ry a rie­še­nia, kto­ré fir­mám ušet­ria tisí­ce eur. Úspeš­ný biz­nis­men Michal Ukro­pec však nezos­tal len pri­tom. Uve­do­mil si, že budú­ca gene­rá­cia IT špe­cia­lis­tov nevy­ras­tie bez pomo­ci a zalo­žil pro­jekt, kto­rý štu­den­tov učí to, čo ško­la nez­vlá­da.

Ahoj Michal, INFOTECH si založil pred zhruba 17 rokmi a dnes ho môžeme považovať za významného slovenského hráča na poli softvérových riešení. Darí sa vám stále aj za hranicami?

Na rozdiel od minulosti dnes pôsobíme hlavne na Slovensku. S naším novým RTLS riešením však vidíme budúcnosť práve v zahraničí a na globálnom trhu. Je čas vrátiť sa do sveta. :)

Stále ste však relatívne malá firma. Ako dnes vyzerá váš core tím?

Nemáme tradičnú líniovú organizačnú štruktúru, skôr maticovú. Tímy vznikajú podľa potrieb jednotlivých projektov. Vďaka tomuto modelu je možné rozvíjať zručnosti jednotlivých členov tímov komplexne. Nepodporujeme dnes už zastaralý vzťah rodič - dieťa. To znamená, že dvaja ľudia môžu pracovať na dvoch projektoch ako súčasť väčšieho tímu. Raz je lídrom jeden a raz druhý. Je to veľmi efektívny a motivujúci spôsob rastu zvnútra.

Ak sa nemýlim, firmu si zakladal ako čerstvý absolvent Ekonomickej univerzity v Bratislave. Ako si nabral odvahu pustiť sa rovno do podnikania?

Živnosť som si založil už ako osemnásťročný. Nebavilo ma mať všetky svoje aktivity financované rôznymi dohodami o vykonaní práce. Takže áno, INFOTECH som založil až ako absolvent, ale prvých zamestnancov som mal už počas vysokoškolského štúdia.

Tak došlo k zmene právnej formy. Dodnes sa smejem, ako som po štátniciach sedel v bufete so spolužiakmi. Oni sa išli hlásiť na úrad práce a ja som letel do Švajčiarska inštalovať klientovi servery. Takže u mňa to nebola otázka odvahy. Mal som nonstop požiadavky, ktoré som nedokázal kapacitne uspokojiť.

Foto: archív Michala Ukropca

V roku 2001 ma však položila na kolená dot.com kríza, práve kvôli čistej orientácii na zahraničný trh a slabej diverzifikácii. Za túto skúsenosť som nesmierne vďačný. Otvorilo mi to oči a pochopil som, ktoré koncepty fungujú a ktoré nie. Dnes sa len s údivom pozerám, ako je možné, že niektoré firmy ešte fungujú. Faktom však je, že škola ťa nenaučí, ako tieto veci robiť správne. Naučí ťa to len život.

Prečo práve vývoj softvérov? Vedel si už vtedy, že to dnes bude perspektívna oblasť v IT?

Pôvodne som sa nevenoval vývoju softvéru, ale skôr IT care. S príchodom tohto švajčiarskeho zákazníka sa však celé zameranie zmenilo a zamerali sme sa viac na vývoj softvéru. Ja sa totiž na oblasti nepozerám ako na perspektívne alebo neperspektívne. Všetko je to dané informáciami, ktoré má človek k dispozícii, a na stave trhu. My sa zameriavame na trhy, kde nie je veľká konkurencia a kde vieme pružne reagovať. Takže dnes je to vývoj, zajtra to budú možno analýzy alebo predikcie. Záleží na tom, čo si trh bude žiadať.

INFOTECH začal najprv s vývojom webových technológií, neskôr sa zameral na desktopové programovanie a dnes sú vedúcim trendom mobilné aplikácie. Pritom však stále ponúkate všetky tri služby. Čo príde potom?

Zamerať sa na iba jeden typ technológie by znamenalo zavrieť sa do zlatej klietky. Niektoré požiadavky lepšie naplní desktopová aplikácia, iné webová a iné zasa mobilná. A naši zákazníci od nás očakávajú práve túto mieru flexibility. A aj my vyhľadávame takých zákazníkov, ktorí sledujú trendy a zaujímajú sa o inovácie.

Práve preto sme sa pustili aj do vývoja vlastného RTLS riešenia. Na jednej strane nám umožňuje kombinovať technológie, ktoré dôverne poznáme, na druhej je to technologická výzva. A čo je najdôležitejšie - trh je práve teraz pripravený takéto riešenie prijať!

Vieš nám o tom povedať viac?

Ide o navigáciu a lokalizáciu v interiéri, niečo ako obdoba GPS. Využitie je široké: od navigácie v nákupných centrách a letiskách až po proximity marketing a analýzu zákazníckeho správania. My si však nerazíme cestu do retailu, ale do priemyslu a výroby. Slovensko je jedna veľká továreň a logistické centrum. Naše technológie týmto firmám generujú významné úspory.

Minulý týždeň sme od zákazníka dostali spätnú väzbu - vďaka našim analýzam ušetria tento rok vyše 40-tisíc eur. Systém pritom bežal iba pár dní. U iného zákazníka už v pilote identifikovali nedostatky v procesoch a našli úsporu vyše 20-tisíc eur. Pilot pritom pokrýval asi len 5% plochy ich štyroch závodov. Takže ak nasadia systém do všetkých závodov, aká bude návratnosť systému? Veľmi rýchla.

Foto: archív Michala Ukropca

Koncept Industry 4.0 vytvára obrovské príležitosti pre rôzne optimalizácie. Ľudia si pod ním síce predstavujú plnoautomatické továrne, ale toto dnes ešte nemá ekonomiku. O takto vysokej miere automatizácie sa dá uvažovať pri výstavbe nových závodov. Staré závody, ktoré dnes bežia na 4 smeny, predsa nikto búrať nebude. Firmy vedia, že aj zavedením malých zmien je možné získať významné úspory a to okamžite.

Takže ide o optimalizáciu logistických procesov a dopravy, správne?

Áno, to je hlavný trh, avšak nie jediný. S logistikou sú priamo prepojené bezpečnosť práce a manažment budov. Takže zatiaľ minoritne, ale riešime aj pohyb personálu na pracovisku. Sme na startupovej pôde, takže niekomu sa môže zdať, že sledovať pohyb personálu je za hranou. Lenže život neprebieha len za počítačom v open space, s kávou na stole.

Sú tu aj nebezpečné úseky výroby, kde ide priamo o život. Ľudia chcú, aby kolegovia na dispečingu vedeli, kde sa práve nachádzajú, či sa hýbu alebo nie. Ak sa nehýbu, spustí sa alarm. Môžu sa teda spoľahnúť, že ich začne niekto hľadať. Práve minulý týždeň zarezonoval v médiách smrteľný úraz na pracovisku. To je nočná mora každej firmy. V kancelárii je riziko minimálne, ale Slovensko je dnes v prvom rade továreň.

Sami o sebe vravíte, že tvoríte inovácie. Na aké iné inovatívne riešenie alebo produkt z dielne INFOTECH si najviac hrdý?

Nie som ani tak hrdý na inovatívne riešenia, ako skôr na náš tím. Pretože po tom, čo je dnes inovatívne, zajtra už ani pes neštekne. Bez dobrého tímu by totiž žiadne riešenia nevznikli. Občas si spomeniem a pobavím sa na tom, ako sme boli v niečom prví a dnes to už robí každý. Hrdosť pociťujem napríklad preto, že aj keď sa vo firme neukážem niekoľko dní, tak viem, že sa veci hýbu aj bezo mňa. Je pre mňa veľkým zadosťučinením vidieť tím, ktorý je samostatný, chápe súvislosti a nie je na mne závislý.

Foto: archív Michala Ukropca

Dnes spolupracujete so špičkovými firmami a veľkými klientmi. Spomínaš si na zákazku, pri ktorej si si povedal, že “toto je už veľká vec”?

Áno, hneď na začiatku. V roku 1998 som implementoval platobnú bránu vo Švajčiarsku - to dovtedy na Slovensku nikto nerobil. Ale mýlil som sa, nebolo to veľké, len nové. Potom bolo takýchto momentov ešte zopár. Ale oproti tomu, kam smerujeme, je to úsmevné. Dnes sú našou cieľovou skupinou svetové korporácie s 10-tisíckami zamestnancov, desiatkami výrobných závodov a miliardovými obratmi. Toto má potenciál byť veľké nielen v relatívnom, ale aj absolútnom ponímaní. A tu sa dostávame do novej životnej etapy - hľadáme ďalšie zdroje. Je to priestor pre investora!

Jedným z vašich významných partnerov je tiež Microsoft, ktorý je špičkou vo svete IT technológií. Ako funguje vaša spolupráca?

Microsoft je naším dôležitým partnerom z viacerých dôvodov. Prvým je, že nám veľmi aktívne pomáha s budovaním partnerskej a zákazníckej siete. Je vidno, že Microsoft má nové propartnerské smerovanie. Druhým je, že vytvára špičkové vývojárske nástroje a cloudové služby, ktoré ponúkajú úplne inú úroveň infraštruktúry ako len prenájom virtuálneho servera.

V neposlednom rade nám vie Microsoft pomôcť aj vývojárskou kapacitou pri implementácii technológií, ktoré sú pre nás nové. Oslovili sme viaceré spoločnosti, ktoré na Slovensku poskytujú cloudové riešenia. Vždy sme však skončili pri tom, že by sme mali len prenajatý virtuálny server. Toto my nehľadáme! Potrebujeme partnera, ktorý nám ponúkne ucelenú infraštruktúru softvérových a analytických nástrojov.

Pred tromi rokmi si založil tiež Slovenský Technologický Inštitút, ktorý študentov hlbšie zasväcuje do sveta IT. Bola motiváciou k tomu tvoja skúsenosť s nepripravenosťou študentov na prax v odbore?

S náborom hotových a skúsenejších ľudí mám skôr zlé skúsenosti. Majú rôzne návyky, ktorých sa ťažko zbavujú, a nie sú tak flexibilní. Technológie sa rýchlo menia a zapojenie študentov a absolventov je na mieste. Aj keď im chýbajú skúsenosti, nie sú zaťažení staršími konceptami a čo je hlavné, majú otvorenú myseľ. Čo sa týka úrovne škôl, nad tou som už mávol rukou.

Nezaujíma ma aktuálna úroveň človeka, ale jeho ochota učiť sa a pracovať na sebe. S technológiami, s ktorými bude u nás pracovať, sa v škole aj tak nezoznámil. So študentami máme všeobecne veľmi dobré skúsenosti. Dá sa s nimi veľmi dobre pracovať a sú otvorení novým výzvam.

Foto: archív Michala Ukropca

Vedel by si napriek tomu definovať, čo robia školy zle?

Nemyslím ši, že problém je len vo vysokých školách. U nich to len vyplávalo na povrch. Celé školstvo od základnej po vysokú školu je z môjho pohľadu postavené úplne zle. Škôl je priveľa, neexistuje medzi nimi konkurenčný boj a tlak na kvalitu je nulový. Vysoké školy nekomunikujú so strednými školami napr. ohľadom prípravy a požiadaviek na študentov.

Školy navyše už vonkoncom nezaujíma, čo vyžaduje trh práce a firmy, ktoré na ňom pôsobia. Oficiálne samozrejme tvrdia, že spolupracovať chcú, ale realita svedčí o niečom inom. Pokúšal som sa dohodnúť s viacerými školami, či už strednými alebo vysokými, a dohoda nebola možná. Vedenie škôl zaobchádza s reprezentantmi firiem obdobne ako so študentami a pokiaľ svoje správanie nezmenia, spolupráca nebude možná.

Je však nutné povedať, že aj firmy na tom majú svoj podiel viny. Neraz sa správajú tak, že spravia jednu prednášku, na ktorej dokopy nič nepovedia a myslia si, že dali škole a študentom neviem čo. Nedali. Spravili jednu prednášku a hotovo. Hodnota je nula celá nič. Ale viem, že jedného dňa sa to zlepší. Škoda, že moje deti (8 a 12) to ešte nezažijú.

Využívate úspešných absolventov kurzov neskôr aj ako pracovnú silu?

Motívy založenia Inštitútu sú dva. Prvým je samozrejme určitá forma náborového procesu. Druhým je však vnútorná motivácia ľudí vo firmách podeliť sa o svoje skúsenosti s mladšou generáciou. Spravidla ide o ľudí, ktorí sú na seba veľmi nároční a keď vidia, čo sa v školstve deje, majú potrebu s tým niečo robiť. Vieme, že systém nezmeníme, nechceme s ním ani bojovať, ale niečo robiť musíme. A tak učíme to, čomu rozumieme.

Na školách učia až príliš často ľudia, ktorým už dávno ušiel vlak. A ak počas tohto procesu stretneme študenta, s ktorým si padneme do oka, sme radi. On alebo ona má počas školy a cez prázdniny zabezpečenú brigádu a keď škola skončí, zmení sa len právna forma pracovného vzťahu. Funguje to takto všade vo svete. Žiaľ, u nás učitelia na vysokých školách nechcú, aby študenti praxovali.

V projekte Lepšia budúcnosť robíte kurzy aj pre žiakov základných škôl. Má to vôbec efekt, keď decká možno ešte ani nevedia, akým kariérnym smerom sa chcú vydať? 

Počas celej tejto aktivity som pochopil, že rekonštrukcia školstva by sa mala začať v škôlke. Nie na vysokej, nie na strednej, nie na základnej škole, ale už v škôlke. Ľudia sa sťažujú, že sú miléniové deti nesamostatné. Kým sa im neprikáže, tak nič neurobia. No kde sa to asi vzalo? Predsa v tereziánskom školstve. Takže ak ku mne príde vysokoškolák, chudáčisko je zmätený, keď očakávam samostatnosť a iniciatívu. Posledných 15 rokov do neho hučali, že má robiť len to, čo sa mu povie. My už však vieme, ako na to, a pomaličky ich vraciame na správnu cestu.

Foto: archív Michala Ukropca

A či to má efekt? Keď 8-ročný Filip vytiahol USB kľúč, že si ten scratchový projekt nahrá a doma ho dokončí, bol som prekvapený. A keď mi povedal, že si chce vytvoriť konto na webe, aby si ho nemusel nahrávať na kľúč, ale doma veselo pokračovať online, tak som skoro odpadol. Vo svete firmy financujú škôlky a školy úplne bežne.

Na Slovensku sme na to ešte nedorástli, ale aj to príde. Toto je môj malý experiment, ale zatiaľ nie som v pozícii, aby som to financoval vo veľkom. Šokuje ma však, že obrovské firmy, ktoré tu generujú desiatky miliónov zisku, sa sťažujú, že nemajú ľudí. No, kým si neotvoria školy, tak ani ich mať nebudú.

Jedným z problémov v IT je možno aj nedostatok žien. Vnímaš to ako negatívum?

Myslím, že je to škoda, pretože ukrývajú nevyužitý potenciál. Žena sa viac riadi intuíciou a emóciami ako muž, čo vytvára nečakané efekty. Ja mám so ženami vo firme síce málo, ale len dobré skúsenosti. Sú spoľahlivejšie, dôslednejšie a precíznejšie ako muži. A sú veľmi motivované. Obávam sa však, že bude ešte dlho trvať, kým sa toto zmení vo väčšom merítku.

Kvalifikovaných odborníkov v IT je dnes veľký nedostatok, s ktorým sa potýka mnoho firiem. Bude ich vôbec niekedy dosť?

Skôr nie. Vývoj sa vezie na geometrickom raste celého odvetvia. Určite opäť príde nejaká kríza, pokrok sa trošku utlmí, ale o počítače sa bude treba stále starať a optimalizovať sa bude musieť o to viac. Mnohé firmy, ktoré fungujú v tradičných odvetviach, sú už dnes napriek tomu viac technologické, ako tradičné.

Jedinou cestou ku zvyšovaniu konkurencieschopnosti je zavádzanie nových technológií a sledovanie trendov. Kto zaspí, toho konkurencia zničí. Najväčším rizikom je snáď to, ak si človek nechá vnútiť rolu úzko zameraného špecialistu. Ak daná technológia prestane mať zmysel, človek je vystavený riziku, že príde o prácu.

Si CEO úspešnej softvérovej spoločnosti a vedieš významné vzdelávacie projekty. Vraví sa však, že ajťákom chýba čerstvý vzduch a pohyb. Máš čas aj na nejaké voľnočasové či športové aktivity? :)

(Smiech) Väčšine ajťákov pohyb možno chýba, ale mne určite nie. Šport je pre mňa rovnako dôležitý ako práca a rodina. Roky som sa výkonnostne venoval thaiboxu, raz do roka si odbehnem nejaký maratón a stále športujem priemerne 5-krát do týždňa. Pri športe si viem vyvetrať hlavu a poupratovať myšlienky. Vtedy prichádzam na najlepšie riešenia problémov, s ktorými si inak neviem rady. Človek by sa totiž mal rozvíjať komplexne!

Foto: archív Michala Ukropca

Pridať komentár (0)