Kam idú stovky miliónov z povinného zdravotného poistenia? Slovensko stojí pred vážnym problémom a riešenie je v nedohľadne

Predali auto za takmer 3 milióny eur. Jeho cena ešte výrazne porastie

Minister vnútra: Kritizovať môže niekto Čechov kvôli opatreniam, nie nás

ODHALENIE VEDCOV: Tlačíš do seba jedlo, aj keď nie si hladný. Odpoveď sa skrýva v mozgu

  • Odpoveď na otázku, prečo jeme, keď nie sme hladní, hľadajú vedci aj vyžívoví poradcovia
  • Za jedením bez hladu sa môže skrývať náš mozog aj evolúcia
  • Niektoré situácie obzvlášť podporujú konzumáciu bez hladu
 srcset
Unsplash/Lois Hanzel/Dan Gold
  • Odpoveď na otázku, prečo jeme, keď nie sme hladní, hľadajú vedci aj vyžívoví poradcovia
  • Za jedením bez hladu sa môže skrývať náš mozog aj evolúcia
  • Niektoré situácie obzvlášť podporujú konzumáciu bez hladu

„Jeme, aby sme prežili. Tiež jeme, pretože jedlo je chutné a príjemné. Príjemná povaha jedla zvyšuje pravdepodobnosť, že budeme konzumovať viac jedla, ako potrebujeme na prežitie,“ napísal profesor psychológie Gary L. Wenk vo svojom článku pre Psychology Today.

Každý pozná pocit, keď nie je hladný, no predsa má chuť niečo zjesť. Niekto to volá pažravosť, niekto prejedanie. Mnohí ľudia tomuto „nutkaniu“ napokon podľahnú a niečo zjedia.  Prejedanie môže spôsobiť vážne zdravotné problémy: obezitu, kardiovaskulárne ochorenia až rakovinu. Dôvod, prečo jeme, aj keď nie sme hladní, sa môže skrývať v našom mozgu.

V našom mozgu existuje systém, ktorý nás poháňa a motivuje k spotrebe vysoko kalorických jedál, takzvané „centrum odmeny“.

Obzvlášť vysoko kalorickým jedlám sa ťažšie odoláva, vedci skúmali v dvoch štúdiách správanie v oblasti jedenia a závislosti. Štúdie preukázali, že nie každé jedlo motivuje k zvýšenému jedeniu. Najťažšie odolávame práve tým najnezdravším jedlám s vysokým obsahom cukru, tuku a soli ako fast food, čokoláda, chipsy, koláče alebo zmrzlina.

zdroj: Unsplash/Gilly

Nezdravé jedlo  je ako droga

Vedci spájajú toto správanie s dopamínom. Pri jedení nezdravých jedál sa v mozgu uvoľní dopamín, ktorý aktivuje centrum odmeny a nás tak zaplaví blahodarný pocit. Náš mozog si postupne zvykne na dopamín a na eufóriu bude potrebovať čoraz viac. Postupne to môže prerásť až k závislosti na jedle, ktorá je pozorovaná hlavne u obéznych ľudí. Mozgové scany závislých ľudí na drogách a ľudí so závislosťou na jedle vykázali podobné výsledky.

Nie každý, čo niekedy podľahne chuti na jedlo aj bez toho, aby bol hladný, má hneď závislosť na jedle.  U niektorých ľudí môže byť systém odmeny v mozgu aktívnejší ako u druhých. Rozdiely sú podľa vedcov spôsobené kombináciou genetických a naučených faktorov.

Mozog si môže vytvoriť sám asociácie napríklad opakovaním určitého správania a s ním spojenou konzumáciou jedla. Napríklad posedenie s priateľmi a pizza alebo kino a popcorn.

zdroj: Unsplash/ Pinar Kucuk

Zvyk z evolúcie 

Naše správanie spojené s konzumáciou je spojené do veľkej miery s evolúciou. Chuť na sladké je v našom mozgu zafixovaná ako bezpečná. Horké a kyslé jedlá nás upozorňovali na prítomnosť otravy, sladké jedlá boli zväčša bezpečné. Rovnako aj naša nadmerná konzumácia jedla alebo chuť na vysoko kalorické jedlá môže pochádzať nie len od centra odmien, ale práve od evolúcie.

Naši predkovia nemali stabilný príjem jedla, striedali sa obdobia, keď potravín bolo dostatok, a obdobia, keď neboli žiadne. Preto konzumovali v priaznivých obdobiach nadmieru a čo najviac vysoko energických jedál, aby si tak zabezpečili energiu na nasledujúce nepriaznivé.  

Slováci oprášili tradičný recept na šišky zo 70. rokov. Bratislava si ich zamilovala

Dnes je naše nutkanie konzumovať nad mieru alebo vysoko kalorické potraviny skôr na obtiaž a často nám komplikuje život a zdravie. Zbaviť sa tohto nutkania je ťažké a neexistuje naň zaručený recept.

Reštriktívne diéty môžu celú situáciu zhoršiť. Dôležité je klásť si realistické ciele. Odporúča sa vyhýbať spúšťačom, ktoré nás nútia k jedeniu. Ak je jedenie podmienené psychickým stavom ako stres alebo úzkosť, je dobré nahradiť konzumáciu jedla zdravším variantom, napríklad relaxačným cvičením alebo behom.

zdroj: TASR/Oliver Ondráš

Najčastejšie situácie, keď dochádza k jedeniu bez hladu

Stres

Na stres reaguje každý človek odlišne. Niektorým ľudom vôbec nechutí jesť a nedostanú do seba nič. Iní si naopak doprajú aj za nich. Jedná sa o prejedanie zo stresu, prezývané tiež emočné prejedanie.

Vedci spájajú jedenie pod vplyvom stresu s kortizolom, ktorý sa u nás prezýva aj „stresový hormón“ a je dôležitý pri našom rozhodovaní v situáciách uteč alebo bojuj. Pri dlhodobom strese naše telo zaplavuje kortizol a núti nás doplňovať energiu, aj keď ju nepotrebujeme.

Únava

AK je človek unavený, pretože nemal dostatok odpočinku, jeho hladiny ghrelínu (u náš známy ako hormón hladu, ktorý nás núti jesť) stúpajú. Medzitým jeho hladiny leptínu (hormón, ktorý znižuje hlad) klesajú. Tieto dva hormóny ovládajú pocity hladu. Výsledok? Pociťuješ hlad, aj keď tvoje telo nepotrebuje jedlo.

zdroj: Unsplash/Abbie Bernet

Úzkosť a depresie

Zajedanie úzkosti a depresie je bežný úkaz, ktorý vidíme v amerických filmoch. Nešťastné ženy aj muži sa v nich vo veľkom napchávajú nezdravým jedlom. Najčastejšie úzkosť zajedajú veľkou porciou zmrzliny pri televízore.

V realite k tomu dochádza tiež. Ľudia si takzvane „obaľujú nervy“. Najnebezpečnejšia je konzumácia jedla obsahujúceho množstvo cukru alebo tuku. Ľudia, ktorí majú navyše genetické predpoklady k depresii, si môžu vytvoriť nebezpečný návyk.

zdroj: Unsplash/American Heritage Chocolate

Konzumácia piva a alkoholu

Podnapití ľudia často cítia zvýšenú chuť na konzumáciu jedla aj keď nepociťujú reálny hlad. Vedecké štúdie preukázali, že alkohol ovplyvňuje časť mozgu, ktorá ovplyvňuje sebakontrolu. Chýbajúca sebakontrola potom môže spôsobiť nielen opilecké vyčíňanie, ale aj stratu kontroly nad tým, čo jeme a koľko toho jeme. Často tak pod vplyvom alkoholu ľudia zvyknú konzumovať práve nezdravé jedlá.

zdroj: NASEPIVO_Baudelaire

Obrázky jedla v časopisoch alebo televízii

Zdá sa to pritiahnuté za vlasy, ale aj obrázky jedla v časopisoch alebo televízii vedia vyvolať chuť na jedenie. Snáď každý to aspoň raz za život zažil. Pri pozeraní svojho obľúbeného  seriálu alebo filmu postavy začali konzumovať jedlo, ktoré máš rád alebo pri prezeraní časopisov alebo kníh vidíš niečo,  čo ti práve prišlo na chuť.

Ďalšou kapitolou sú kuchárske programy. Mnohí ľudia podľahnú a bežia v neskorú večernú hodinu od televízora rovno do chladničky.

Zdroje: Psychology Today, Plos One, NCBI, NCBI, the Conversation

Najnovšie video