Orbán vyhlásil, že Ukrajina „nemá šancu“ na víťazstvo. Európske veľmoci medzitým reagujú vojenským zjednotením

Vyjadrenia maďarského premiéra Viktora Orbána opäť rozvírili európsku diskusiu o pokračovaní finančnej a vojenskej pomoci Ukrajine. V rozhovore pre denník Politico Orbán tvrdí, že Ukrajina podľa neho „nemá šancu“ vyhrať vojnu proti Rusku a že pokračujúca finančná podpora len „zabíja Európsku úniu ekonomicky a finančne“. Na margo doterajšej pomoci dodal, že Európa už „spálila 185 miliárd eur“ a plánuje minúť ešte viac, čo vníma ako neudržateľný postup.

Orbán obviňuje európskych lídrov z úmyselného predlžovania konfliktu s cieľom zlepšiť vyjednávaciu pozíciu pri budúcich mierových rokovaniach. Podľa neho je takýto postup chybný a kontraproduktívny. Zároveň tvrdí, že situácia na fronte je oproti začiatku vojny výhodnejšia pre Rusko. Vyhlásil, že boj by sa mal zastaviť čo najskôr, pretože pokračovanie konfliktu podľa jeho slov neprinesie Ukrajine žiadnu výhodu.

Premiér zároveň tvrdí, že očakáva najmä rokovania medzi Ruskom a Spojenými štátmi, ktoré budú podľa neho riešiť nielen vojnu, ale aj širšie otázky globálneho obchodu a energetiky. Európa by podľa neho mala s Moskvou otvoriť vlastný komunikačný kanál a rokovať nezávisle od Washingtonu.

Maďarsko presadzuje vlastné záujmy a spochybňuje riziko ruskej agresie

Budapešť si po nedávnej návšteve premiéra Orbána v Bielom dome nárokuje trvalú výnimku z amerických sankcií na dovoz ruskej ropy a plynu. Americká vláda však podľa Politico uvádza, že výnimka platí iba na jeden rok, nie neobmedzene. Orbán v rozhovore tvrdí, že dohodnutá výnimka bude platiť tak dlho, ako bude on sám vo funkcii.

Maďarský premiér zároveň odmieta predstavu, že Rusko by po Ukrajine mohlo zaútočiť na ďalší európsky štát. Označil to za prehnané obavy a dodal, že Rusko na takýto krok nemá kapacity. Podľa jeho slov je Európa vojensky silnejšia a Moskva predstavuje limitovanú hrozbu.

Orbán tiež načrtol víziu povojnovej bezpečnostnej architektúry Ukrajiny. Tá by mala podľa neho zahŕňať stabilizáciu hraníc, aj keď nebudú medzinárodne uznané, a vytvorenie demilitarizovanej zóny. Domnieva sa, že Rusko bude kontrolovať časť Donbasu aj po skončení konfliktu.

Európske veľmoci vystupujú jednotne a oznamujú nové kroky pre obranu

Zatiaľ čo Budapešť kritizuje ďalšiu podporu Kyjevu, najväčšie európske armády sa pripravujú na jej posilnenie. Podľa portálu Defense News sa ministri obrany Nemecka, Francúzska, Spojeného kráľovstva, Poľska, Talianska a predstavitelia EÚ stretli v Berlíne, kde schválili opatrenia na obranu východného krídla a ďalšiu pomoc Ukrajine.

Nemecko sa zaviazalo dodať Kyjevu minimálne 150 miliónov eur v americkej vojenskej technike. V roku 2026 plánuje zvýšiť podporu Ukrajine na 11,5 miliardy eur, čo je o 3 miliardy viac ako tento rok.

Európske krajiny sa tiež zameriavajú na reakciu na hybridné hrozby. Do Belgicka a Fínska budú nasadené nové proti-dronové jednotky, britskí poradcovia už pôsobia v Belgicku a nemecké vzdušné sily sú tam v rýchlej pohotovosti. Cieľom je reagovať na nárast neidentifikovaných dronov, sabotáží a kybernetických útokov spájaných s Ruskom.

Civilné obete, zamrznuté ruské aktíva a budúca obranná infraštruktúra EÚ

Predstavitelia obrany uviedli, že až 93 percent ruských útokov na Ukrajinu zasahuje civilné ciele. Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallas zopakovala, že cieľom Únie je okamžité prímerie, no zdôraznila, že „Rusko nechce vôbec rokovať“.

Diskutovalo sa aj o využití zmrazených ruských štátnych aktív v európskych bankách. Podľa Kallas je ich využitie najjednoznačnejším riešením pre zabezpečenie financovania Ukrajiny v budúcom roku.

EÚ zároveň pripravuje zlepšenie ciest, mostov a železníc, aby sa zvýšila vojenská mobilita a zosúladila európska infraštruktúra so štandardmi NATO.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie