Peop­le of Bra­ti­sla­va — Igor Tóth: Pozi­tív­na moti­vá­cia ako hna­cí motor spo­loč­nos­ti

People of Bratislava / 6. apríla 2017 / Rozhovory

zdroj: Miriam Zapletalová

Ak robí­te čo vás baví a máte moti­vá­ciu, tak zra­zu všet­ky veci, kto­ré robí­te dáva­jú zmy­sel. Šťas­tie je v živo­te člo­ve­ka to naj­dô­le­ži­tej­šie, má rôz­ne for­my a spá­ja sa s pozi­tív­nou ener­gi­ou. Či už pri­chá­dza z rodi­ny, z prá­ce a napl­ne­nia v nej, ale­bo z toho, keď člo­vek nie­kde inves­to­val pozi­tív­nu ener­giu a tá sa mu vrá­ti­la zná­so­be­ná späť.

Ahoj, Igor! Okrem šéfo­va­nia na mar­ke­tin­gu v O2 pred­ná­šaš na Uni­ver­zi­te Komen­ské­ho v Bra­ti­sla­ve, si tak­tiež dob­ro­voľ­ní­kom pre Depaul, spo­lu­za­kla­da­teľ občian­ske­ho zdru­že­nia Ľudia z mar­ke­tin­gu ako aj čerstvým otcom. Ako to jeden člo­vek môže stí­hať?

Vždy hovo­rím, že deň má 24 hodín a ak člo­vek robí čo ho baví, má moti­vá­ciu, tak všet­ky veci kto­ré robí, dáva­jú zmy­sel. Jed­ným z mojích zdro­jov ener­gie je malá dcér­ka, kto­rú keď vidím ako ras­tie, vyví­ja sa a obja­vu­je svet, tak ma to napĺňa šťas­tím. Ďal­ším moto­rom je moja prá­ca. Som veľ­mi rád, že som súčas­ťou O2, pre­to­že filo­zo­fia našej spo­loč­nos­ti, ako aj inter­ná kul­tú­ra, dáva člo­ve­ku slo­bo­du, moti­vá­ciu a chuť robiť dob­ré a zau­jí­ma­vé veci. A v nepo­sled­nom rade sú to nezis­ko­vé akti­vi­ty, pre­to­že verím, že ak kaž­dý spra­ví čo i len malú drob­nosť pre svo­je oko­lie, môže zme­niť celú spo­loč­nosť.

O2, v kto­rom už dlh­ší čas pôso­bíš, je vní­ma­né ako jeden z najob­ľú­be­nej­ších ope­rá­to­rov na slo­ven­skom trhu. Ako sa vám to poda­ri­lo?

Do O2 som nastú­pil pred devia­ti­mi rok­mi. Vte­dy to bol ešte nová­čik na slo­ven­skom trhu. Mobil­ný ope­rá­tor, kto­rý začí­nal na zele­nej lúke v čase, keď bol trh plne obslú­že­ný dvo­ma hráč­mi. Ak sme chce­li zau­jať, muse­li sme sa výraz­nej­šie odlí­šiť, pri­niesť sku­toč­nú hod­no­tu pre zákaz­ní­kov. Aj keď zo začiat­ku s men­ším zavá­ha­ním, nako­niec sa nám to poda­ri­lo aj vďa­ka pro­duk­tu O2 Fér, kto­rý máme v ponu­ke až do dnes. Mys­lím si, že moti­vá­cia, pozi­tív­ne mys­le­nie a súdr­ž­nosť v tíme, kde všet­ci ťaha­jú za jeden pov­raz, je kľú­čom k úspe­chu spo­loč­nos­ti. Môže to znieť ako kli­šé, ale spo­koj­ní zákaz­ní­ci a spät­ná väz­ba, je to naj­dô­le­ži­tej­šie. Sú to pev­né zákla­dy, od kto­rých sa odví­ja náš rast a úspech.

Viac podob­ných člán­kov náj­deš na Peop­le of Bra­ti­sla­va.”

Foto: archív www.soda.o2.sk

Úlo­ha mana­žé­ra pre veľ­kú spo­loč­nosť je o veľ­kej zod­po­ved­nos­ti. Čím sa ria­diš pri moti­vá­cii svo­jich ľudí? 

Správ­ny líder ide vždy prí­kla­dom a tým pozi­tív­ne ovplyv­ňu­je ostat­ných. Dôle­ži­té je tiež vysvet­le­nie vízie, sme­ro­va­nia a násled­ne pone­cha­nie slo­bo­dy. Mys­lím si, že mám v tíme skú­se­ných a šikov­ných exper­tov, z kto­rých je kaž­dý v nie­čom jedi­neč­ný.

Nové tech­no­ló­gie idú neza­dr­ža­teľ­ným tem­pom dopre­du. Ako vidíš vývoj mobil­ných tele­fó­nov v budúc­nos­ti? Čo bude pod­ľa teba v komu­ni­ká­cii pre ľudí dôle­ži­té?

Komu­ni­ká­cia ako spô­sob výme­ny infor­má­cii medzi ľuď­mi bude vždy dôle­ži­tá. Meniť sa bude len jej for­ma. Pre minu­lú dobu bola cha­rak­te­ric­tic­ká komu­ni­ká­cia tvá­rou v tvár, ale­bo vo for­me lis­tu. Potom priš­lo prvé tele­fó­nic­ké spo­je­nie, ľudia sa moh­li počuť na diaľ­ku. Ten­to trend pokra­ču­je a dnes tu po mobil­nej revo­lú­cii máme dáto­vú revo­lú­ciu. Ľudia môžu byť dostup­ní kde­koľ­vek a kedy­koľ­vek. Na dru­hej stra­ne, jeden z nedáv­nych pries­ku­mov pou­ká­zal na sku­toč­nosť, že je vyso­ké per­cen­to ľudí, kto­rých vyru­ší, ak im nie­kto zate­le­fo­nu­je. Pred desia­ti­mi rok­mi pri­tom bolo tele­fo­no­va­nie s mobi­lom veľ­mi popu­lár­ne. Dnes vidí­me, ako sa spo­loč­nosť a spô­so­by komu­ni­ká­cie menia — ľudia využí­va­jú Mes­sen­ger, What­sapp a ďal­šie elek­tro­nic­ké for­my komu­ni­ká­cie. Bude zau­jí­ma­ve sle­do­vať, akou for­mou sa tech­no­ló­gie a komu­ni­ká­cia medzi ľuď­mi bude vyví­jať ďalej. Či už for­mou pre­po­je­nia myš­lie­nok, ale­bo to budú ešte revo­luč­nej­šie for­my – nechaj­me sa prek­va­piť.

V dôsled­ku vývo­ja nových tech­no­ló­gií sa pria­my kon­takt medzi ľuď­mi vytrá­ca. Aký je tvoj názor na túto sku­toč­nosť?

Tech­no­ló­gie nám veľa dáva­jú a záro­veň veľa berú. Netrú­fam si zhod­no­tiť čoho je viac. Tých zážit­kov a poci­tov sa dá zdie­ľať mno­ho. Sám vidím, ako mi tech­no­ló­gie uľah­ču­jú a zlep­šu­jú život. Naprí­klad pri komu­ni­ká­cií a zdie­ľa­ní rados­tí, či sta­ros­tí dcér­ky so sta­rý­mi rodič­mi. Vďa­ka tech­no­ló­giám sú ove­ľa bliž­šie so svo­jou vnuč­kou, pre­to­že fyzic­ky by nebo­lo mož­né vidieť sa nie­koľ­ko krát do týžd­ňa. Toto je asi ten naj­väč­ší bene­fit. Na dru­hej stra­ne sa dnes ľudia veľa vecí o svo­jich kama­rá­toch a zná­mych dozve­da­jú na sociál­nych sie­ti. Pri stret­nu­tí tak už nie je až tak o čom a tak sa obe­rá­me o auten­ti­ci­tu osob­né­ho zdie­ľa­nia. Šká­la emó­cií pri osob­nom kon­tak­te sa elek­tro­nic­kou komu­ni­ká­ci­ou nahra­diť nedá.

Emo­ti­ko­ny sú momen­tál­ne veľ­mi popu­lár­ne. Dá sa pove­dať, že sú vyjad­ro­va­cím pros­tried­kom 21. sto­ro­čia. V čom vidíš pozi­tí­va a v čom nega­tí­va?

Emo­ti­ko­ny dáva­jú osob­nej­ší roz­mer elek­tro­nic­kej komu­ni­ká­cii čo je ich veľ­ká výho­da. Ľudia vďa­ka nim majú mož­nosť pri­kráš­liť chlad­ný text neja­kou emó­ci­ou. Na dru­hej stra­ne sa urči­te zhod­ne­me, že sú neosob­nej­šie. Keď dáme smaj­lí­ka ver­zus keď poču­je­me ľud­ský smiech, sa abso­lút­ne nedá porov­nať. V minu­los­ti sme komu­ni­ko­va­li otvo­re­nou dlhou vetou, boli sme na stret­nu­tí, ale­bo sme to teore­tic­ky posla­li v lis­te, či pove­da­li tele­fo­nic­ky. Potom sme sa zača­li obme­dzo­vať na 160 zna­kov v smske. Neskôr sme zača­li dávať Face­bo­ok a Twit­ter sta­tu­sy, kto­ré mali ešte menej slov a dnes vyjad­ru­je­me emó­ciu laj­kom — pomo­cou jedi­né­ho kli­ku. Aj smaj­lík teda vie byť dob­rý slu­ha, ale zlý pán :)

Foto: archív Igo­ra Tót­ha

Okrem množ­stva akti­vít, kto­rým sa venu­ješ, si spo­lu­za­kla­da­teľ občian­ske­ho zdru­že­nie Ľudia z mar­ke­tin­gu. Čomu sa ten­to pro­jekt venu­je?

Spo­lu s ďal­ší­mi štyr­mi odbor­ník­mi z pop­red­ných firiem, sme nedáv­no zalo­ži­li Občian­ske zdru­že­nie Ľudia z mar­ke­tin­gu. Pred pár týžd­ňa­mi sme mali zakla­da­jú­ce val­né zhro­maž­de­nie, kde sa ziš­la dvad­siat­ka top mar­ke­té­rov z rôz­nych oblas­tí. Cie­ľom je posu­núť mar­ke­tin­go­vú komu­ni­tu, či už cez networ­king, ale­bo kno­wled­ge sha­ring (výme­nu zna­los­tí a infor­má­cií). Máme ambí­ciu inšpi­ro­vať k dob­ré­mu mar­ke­tin­gu. Tak­tiež vzde­lá­vať a odo­vzdá­vať skú­se­nos­ti vrám­ci komu­ni­ty s pre­sa­hom na mla­dých ľudí a štu­den­tov.

Čo ti napad­ne ako prvé, keď sa povie Bra­ti­sla­va?

Moje domov­ské mes­to, kde som sa naro­dil, vyras­tal a kde som pre­žil drvi­vú väč­ši­nu svoj­ho živo­ta. Spo­mí­nam si tiež na Maj­strov­stvá sve­ta v hoke­ji, na kto­rých sme zís­ka­li zla­to. Bol som mys­lím vte­dy v matu­rit­nom roč­ní­ku, išli sme na SNPč­ko a celá Bra­ti­sla­va bola v eufó­rii. Všet­ci sme sa teši­li z víťazs­tva, tlies­ka­li si s tro­lej­bu­sár­mi a nezná­my­mi ľuď­mi na uli­ci. Boli to momen­ty, na kto­ré rád spo­mí­nam.

Máš obľú­be­né mies­to, kde rád trá­viš voľ­ný čas? 

V minu­los­ti to bola urči­te hrá­dza, kde sme s kama­rát­mi cho­di­li na bicy­kel, ale­bo kor­ču­le. Aktu­ál­ne veľ­mi rád behá­vam pop­ri Chor­vát­skom rame­ne a záro­veň sem s mojou man­žel­kou cho­dí­me kočí­ko­vať – je to mies­to, kto­ré mám rád. Mojou váš­ňou v let­ných mesia­coch je wake­bo­ard, či už „Wake­la­ke“ na Zla­tých ale­bo „Wake­soul“ pri Pieš­ta­noch.

Foto: archív Igo­ra Tót­ha

Mys­líš si, že je Bra­ti­sla­va dob­rým mies­tom pre život?

Nie­kde som čítal, že Bra­ti­sla­va nie je veľ­ko­mes­to, ale na dru­hej stra­ne nie je ani malé pro­vinč­né mes­to. To jej dáva pod­ľa mňa zau­jí­ma­vý cha­rak­ter jedi­neč­nos­ti, kde si kaž­dý náj­de to svo­je, čo má rád. Urči­te by sme však pop­ri komerč­ných deve­lo­per­ských pro­jek­toch mali veno­vať viac pozor­nos­ti budo­va­niu verej­ných pries­to­rov (par­kov, ihrísk, ciest), kto­ré sú dôle­ži­té. Veľ­mi pek­ným prí­kla­dom je náb­re­žie pri Euro­vea, kde sa hlav­ne s prí­cho­dom slneč­ných dní rozp­rú­di život a je to prí­jem­né mies­to na oddych.

Chcel by si ľuďom v Bra­ti­sla­ve nie­čo odká­zať?

Netre­ba ostať pasív­ny, veľ­mi veľa vecí sa dá zme­niť a kaž­dý z nás to má vo vlast­ných rukách. Spo­loč­nosť je dnes pre­hna­ne zame­ra­ná na kri­ti­zo­va­nie vecí a kri­ti­ku samot­nú, pri kto­rej sa pod­ľa mňa ener­gia skôr strá­ca. Kri­ti­ka bez kon­štruk­tív­ne­ho nápa­du nemá zmy­sel a pre­to, ak s nie­čim nie sme spo­koj­ní, tre­ba nájsť spô­sob ako to zlep­šiť. Ak to však zme­niť nevie­me, nestrá­caj­me čas a venuj­me svo­ju pozor­nosť nie­čo­mu čo posu­núť vpred vie­me.

Aké sú tvo­je cie­ľe do budúc­na? Ria­diš sa vo svo­jom živo­te neja­kým mot­tom?

Impos­sib­le is not­hing.“

Mojim naj­väč­ším cie­ľom je mať šťast­nú a spo­koj­nú rodi­nu, kto­rá pre mňa pred­sta­vu­je abso­lút­ny základ. Čo sa týka špor­tu, urči­te by som chcel aspoň raz v živo­te zabe­hnúť mará­ton. V pro­fe­sij­nej oblas­ti sa chcem ďalej posú­vať a vzde­lá­vať v oblas­ti mar­ke­tin­gu, kto­rý mám veľ­mi rád. V rám­ci nezis­ko­ve­ho sek­to­ru sa budem aj naďa­lej sna­žiť o zlep­še­nie pro­stre­dia v kto­rom žijem – pri­či­niť sa o to môže kaž­dý z nás.

zdroj: Peop­le of Bra­ti­slava

Pridať komentár (0)