Po 27 rokoch výskumu začína India využívať nový typ jadrového reaktora

Dodať elektrickú energiu pre 1,3 miliardy obyvateľov je niekedy naozaj zložitá úloha. Indickí vedci sa preto rozhodli ísť smerom obnoviteľnej energie. Jedným z opatrení bolo, že sa indická vláda rozhodla zatvoriť viac ako 30 uhoľných baní po celej krajine, čím úplne odstaví uhoľné elektrárne.

Týmto krokom sa krajina chce zamerať na obnoviteľné zdroje energie. Pred 15 rokmi začali indickí jadroví fyzici s gigantickou výstavbou jadrovej elektrárne pri malom mestečku Kalpakkam. Táto elektráreň sa nachádza neďaleko bengálskeho zálivu. Prítomnosť zdroja vody je jedným z kľúčových prvkov jadrových elektrární.

zdroj foto: Petr Pavlicek / flickr.com

Jadrová elektráreň pri mestečku Kalpakkam využíva špeciálny typ jadrového reaktoru, tzv. „fast-breeding“ reaktor, na ktorom indickí vedci pracovali neuveriteľných 27 rokov. Tento typ reaktora sa líši od ostatných tým, že dokáže vyvolať atómovú reťazovú reakciu, ktorá sa šíri vyššou rýchlosťou. Vďaka vyššej rýchlosti tak dokáže tento reaktor vyprodukovať viac paliva, než spotrebuje. Tento jav je možný vďaka použitiu obohateného uránu.

„Tieto reaktory dokážu vyprodukovať až o 70% viac energie než tradičné jadrové reaktory a sú aj viac bezpečnejšie, kedže skracujú životnosť jadrového odpadu.“ povedal Yukiya Amano, riaditeľ medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu.

foto: pexels.com

Obrovské množstva tória poskytujú Indii možnosť využívať  v jadrovej elektrární tento vysoko rádioaktívny prvok, na úkor tradičného uránu.

Úplne prvou a unikátnou jadrovou elektrárňou sa však môže popýšiť Rusko. Neďaleko mesta Jekaterinburg sa nachádza jadrová elektráreň Beloyarsk, ktorá ako prvá na svete využívala práve fast-breeding reaktory. Avšak aj iné krajiny ako Francúzsko či Japonsko sa snažia o vytvorenie vlastných elektrárni tohto typu.

Pre Indiu to bude znamenať veľký posun v oblasti rozvoja obnoviteľných zdrojov energie. V rebríčku krajín ktoré produkujú najviac skleníkových plynov je India na popredných priečkach.

zdroj: sciencealert.com