Po meste len tridsiatkou. Brusel schválil nové pravidlá pre šoférov áut, z cyklistov a chodcov robí chránené druhy

Nový rok začal veľkou pozitívnou zmenou v Bruseli, ktorý sa celý premenil na Zónu 30. Informovala o tom Cyklokoalícia na sociálnej sieti. Rýchlosť 30 km/h sa tak stala štandardom, pričom vyššia rýchlosť je značením povolená len na niekoľkých hlavných ťahoch.

Mestu to prinesie výrazné zvýšenie bezpečnosti všetkých účastníkov premávky, ale tiež zníženie hluku, teda celkovo zdravšie a príjemnejšie ulice.

Ostrá kritika slovenskej polície za video o pokutovaní cyklistov. Je to zbytočná buzerácia, tvrdí Cyklokoalícia 

Zároveň sa dbá aj na to, aby bola rýchlosť skutočne dodržiavaná – okrem dlhodobého fyzického upokojovania ulíc sa počet automatických radarov v meste zvýši zo súčasných 90 na 150.

Všetky príjmy z pokút putujú priamo do takzvaného fondu cestnej bezpečnosti, kde sú použité na ďalšie zlepšenia infraštruktúry či vzdelávacie kampane.

zdroj: city30.brussels

Brusel si „pomalšie pravidlá“ vyskúšal už s príchodom pandémie koronavírusu, kedy sa tu zaviedli opatrenia súvisiace so sociálnym dištancom. Belgické hlavné mesto vtedy stanovilo rýchlostný limit pre všetky vozidlá, a to na 20 kilometrov za hodinu, informoval o tom portál Politico.

Brusel tak využil „ výhody sociálnych dištančných opatrení“ tým, že dal viac priestoru cyklistom a chodcom. Cieľom nie je drzé vykopnutie áut z centra, skôr pokus o lepšie zdieľanie spoločného verejného priestoru. Brusel je len jedným z niekoľkých európskych miest, ktoré zmenilo pravidlá mobility aj v dôsledku pandémie koronavírusu.

zdroj: city30.brussels

zdroj: city30.brussels

Tvrdo zasiahnuté Miláno premenilo 35 kilometrov jeho ulíc na cyklistické a pešie zóny, pričom prístup pre autá je prísne obmedzený, aby bolo možné lepšie udržiavať rozostup medzi osobami.

V Berlíne zase „odkrojili” z ciest pre autá, aby vytvorili širšie cyklotrasy, ktoré ľuďom zabezpečia bezpečný pohyb po meste aj počas pandémie.

A čo naše hlavné mesto? Aj keď v Bratislave je v súčasnom stave o niečo menej áut, na niektorých miestach sa zdá, akoby pre niektorých vodičov opatrenia počas pandémie neplatili. 

zdroj: city30.brussels

zdroj: city30.brussels

Aj Bratislave by spomalenie dopravy prospelo

Celkové spomalenie dopravy v meste vníma pozitívne aj Marek Záhradník z Cyklokoalície. V Bratislave by podľa neho mohlo ísť o kľúčový faktor, ktorý by z nášho hlavného mesta urobil príjemnejšie miesto pre chodcov aj cyklistov. 

„Pri kvalitne navrhnutých zónach 30 v obytných štvrtiach často ani nie je nutné riešiť cyklopruhy či dokonca priechody pre chodcov, ulice sú vtedy bezpečné pre pohyb chodcov aj cyklistov. Užšie pruhy pre autá prirodzene spomalia premávku a zvyškový priestor môže byť doplnený do chodníka či zelene,“ vyjadril sa Marek pre Startitup.

Mnohí obyvatelia mesta si to možno plynutím času až tak neuvedomujú, no Bratislava sa roky prispôsobovala autám. Vizualizácie SAV-ka a Štefánikovej ulice zvýrazňujú tento zaujímavý pomer v priestore.

zdroj: Marek Zahradník/Cyklokoalícia, idea Karl Jilg

V neposlednom rade je nutné dodať, že veľa rýchlych riešení sa už zrealizovalo. Pribudlo nafarbenie BUS pruhov či semafory reagujúce na pohyb MHD kvôli zrýchleniu hromadnej dopravy. Bratislave však v tomto smere stále čakajú veľké výzvy.