Po „referendách“ Ruska končí Ukrajina s diplomatickými rokovaniami. Putin má však veľké plány

  • V Rusku má údajne po „referendách“ na Ukrajine vzniknúť Krymský federálny okruh
  • Jeho súčasťou má byť aj Krymský polostrov anektovaný Ruskom ešte v roku 2014
Vladimir Putin a referendum na Ukrajine
Vladimir Putin, TASR/Gavriil Grigorov, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP, TASR/AP Photo
  • V Rusku má údajne po „referendách“ na Ukrajine vzniknúť Krymský federálny okruh
  • Jeho súčasťou má byť aj Krymský polostrov anektovaný Ruskom ešte v roku 2014

Po anektovaní proruských regiónov z východu Ukrajiny a Ruskom okupovaných častí Chersonskej a Záporožskej oblasti vznikne zrejme v Ruskej federácii nový administratívny okruh. Podľa statusu stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) na platforme Telegram o tom s odvolaním sa na svoje zdroje informoval ruský denník Vedomosti.

Koniec diplomatických rokovaní

Súčasťou nového subjektu Ruskej federácie – Krymského federálneho okruhu – má byť aj Krymský polostrov anektovaný Ruskom ešte v roku 2014. Ide o krok, ktorý medzinárodné spoločenstvo doteraz neuznalo a Ukrajina považuje tento polostrov za svoje dočasne okupované územie.

Krymský federálny okruh by podľa Vedomostí mohol viesť bývalý ruský vicepremiér a bývalý generálny riaditeľ ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos Dmitrij Rogozin.

Na územiach Ukrajiny okupovaných momentálne Ruskom sa v utorok končia takzvané referendá, po ktorých Kremeľ pravdepodobne oznámi pripojenie týchto regiónov k Rusku.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj 25. septembra avizoval, že po skončení týchto pseudoreferend bude považovať za nemožné „pokračovať v akýchkoľvek diplomatických rokovaniach“ s Ruskom.

Neuznanie výsledkov

Ruské a proruské úrady tieto plebiscity zorganizovali napriek tomu, že plne nekontrolujú žiadny z týchto regiónov. Ani táto skutočnosť však nebráni okupačným úradom hlásiť rekordnú účasť a túžbu ľudí rýchlo sa stať súčasťou Ruska, konštatuje BBC. Poukazuje na to, že okupačné úrady síce hlásia vysokú účasť voličov, ale údaje o tom, koľko obyvateľov zostáva na územiach obsadených ruskou armádou a proruskými separatistami, nemajú.

Vojna na Ukrajine už trvá viac ako 200 dní. 7 mesiacov krutej vojny

BBC dodáva, že pre Ukrajinu tieto „referendá“ znamenajú, že rokovania s Ruskom už nie sú možné. Mnoho štátov už avizovalo, že výsledky týchto pseudoreferend neuzná – rovnako ako v prípade plebiscitu o pripojení Krymského polostrova k Rusku, ktorý sa konal v roku 2014.

Prvé štyri dni sa referendá v samozvaných proruských republikách – Doneckej a Luhanskej (DĽR a LĽR) -, ako aj v okupovaných častiach Záporožskej a Chersonskej oblasti, konali aj tak, že volebné komisie – často aj s ozbrojeným sprievodom – chodili za voličmi s prenosnými volebnými urnami.

V posledný deň referenda budú otvorené aj „klasické“ volebné miestnosti. BBC v tejto súvislosti píše, že je to tak kvôli televíznym kamerám.

Vlastizrada

Ukrajinci, ktorí sa podieľali na organizácii „referend“ o anexii okupovaných častí Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti k Rusku, budú čeliť obvineniam z vlastizrady a najmenej piatim rokom väzenia. V rozhovore pre švajčiarske noviny Blick to povedal poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Mychajlo Podoľak.

„Máme zoznamy mien ľudí, ktorí boli nejakým spôsobom zapojení (do referend),“ uviedol Podoľak. „Hovoríme o stovkách kolaborantoch. Budú stíhaní za vlastizradu. Hrozia im väzenské tresty v trvaní minimálne päť rokov,“ povedal Zelenského poradca. Zároveň ubezpečil, že Ukrajinci, ktorých k hlasovaniu prinútili, potrestaní nebudú, informuje agentúra Reuters.

Britské ministerstvo obrany vo svojej utorkovej správe o situácii na Ukrajine uviedlo, že ruský prezident Vladimir Putin pravdepodobne ohlási pripojenie okupovaných území Ukrajiny k Ruskej federácii počas svojho piatkového prejavu v parlamente.

Zdroj: TASR

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá