Počas pandémie mu rozkvitá biznis. Slovák Juraj v Belgicku vyrába látky, ktoré nosí Madonna (ROZHOVOR)

  • Rodák z Bratislavy sa už 14 rokov venuje práci textilneho dizajnéra v zahraničí
  • Niekoľko rokov pôsobil vo Francúzsku, a tak sa presťahoval do Belgicka, kde sa mu splnil sen
  • Dnes tam má vlastné textilné štúdio a jeho látky mala na sebe nejedna svetová hviezda
Juraj Straka
Jakub Gulyás, archív Juraj Straka
  • Rodák z Bratislavy sa už 14 rokov venuje práci textilneho dizajnéra v zahraničí
  • Niekoľko rokov pôsobil vo Francúzsku, a tak sa presťahoval do Belgicka, kde sa mu splnil sen
  • Dnes tam má vlastné textilné štúdio a jeho látky mala na sebe nejedna svetová hviezda

Juraj Straka sa ako textilný dizajnér živí už 14 rokov. Pracoval pre výrobcu látok v Lyone, kde tvoril pre tie najzvučnejšie značky na celom svete. Neskôr sa mu naskytla jedinečná príležitosť v Belgicku. Bez váhania sa zbalil a opustil svoj milovaný Paríž. Prešli štyri roky a vo svojej vysnívanej práci dal výpoveď.

Dnes je sám sebe pánom ako majiteľ textilného štúdia JS. Dizajn jeho látok mala na seba dokonca Madonna, Cate Blanchett či šéfredaktorka amerického módneho časopisu Vogue Anna Wintour. „Sťahovanie sa z Paríža do Antverp bol obrovský šok. Odísť z medzinárodnej metropoly, ktorá žije nonstop rušným životom, a zrazu sa ocitnúť v provinčnom meste, kde sa pošta otvára o 10 hodine ráno, a niektoré obchody zatvárajú už o piatej večer, nebolo to ľahké,“ vraví pre Startitup.

  • Prečo opustil Slovensko a neskôr aj milovaný Paríž
  • Čo je náplňou práce textilného dizajnéra
  • Či mu práca v „utajení“ neprekáža
  • Ktoré svetoznáme hviezdy mali na sebe jeho látky
  • Prečo sa rozhodol založiť komiksový instagramový profil

Posledné štyri roky žiješ v Belgicku, kde pracuješ ako textilný dizajnér. Prečo práve táto krajina?

Poviem to na rovinu, Belgicko nikdy nebola a stále nie je krajina mojich snov. Slovensko som opustil už pred 14 rokmi, kedy som si šiel za svojím snom, teda žiť a pracovať do Francúzska. Sen sa mi splnil a do Antverp som sa sťahoval z Paríža z veľmi jednoduchého dôvodu, dostal som „dream job“, o ktorom som sníval viac než 10 rokov.

Išlo o miesto textilného dizajnéra pre belgickú značku Dries Van Noten. Ide o meno, ktoré na Slovensku pozná iba málo ľudí, ale v sfére textilného dizajnu je to jedna z najrešpektovanejších značiek na svete, pre ňu som bol ochotný dokonca opustiť môj milovaný Paríž.

Je rozdiel v tom, ako vnímajú módu Slováci a ako Belgičania?

Áno, určite! Belgicko má svoju históriu módy zakorenenú omnoho hlbšie ako Slovensko. Sú tu výborne školy, z ktorých vychádza množstvo mladých dizajnérov. Ľudia tu sledujú a podporujú lokálnu módu omnoho viac ako Slováci.

Okrem toho sa viacero belgických značiek uchytilo na celosvetovej úrovni. Tým pádom má Belgicko relatívne fungujúci módny priemysel, kde dizajnéri môžu produkovať veci lokálne, čo je obrovské uľahčenie procesu.

Juraj Straka
zdroj: archív Juraj Straka

Čo ťa však na Belgicku najviac prekvapilo?

Okrem toho, že tu prší asi 362 dní v roku? (Smiech) Bol som veľmi prekvapený akousi absenciou globálnej národnej identity. Belgicko je krajina, v ktorej je nesmierne cítiť vplyvy okolitých krajín ako sú Francúzsko, Holandsko a Nemecko.

Stačí prejsť 50 kilometrov z Bruselu do Antverp, a máte pocit, že ste v úplne inej krajine. Každé mesto má svoju nezávislú samosprávu, všade platia iné pravidlá, a používajú sa iné jazyky. Mám pocit, že to je 10 krajín v jednej a ani po 4 rokoch sa v niektorých veciach nevyznám.

Bolo aj niečo, čo sa ti vyslovene nepáčilo a musel si si na to zvyknúť?

Sťahovanie sa z Paríža do Antverp bol obrovský šok. Odísť z medzinárodnej metropoly, ktorá žije nonstop rušným životom a zrazu sa ocitnúť v provinčnom meste, kde sa pošta otvára o 10 hodine ráno a niektoré obchody zatvárajú už o piatej večer, nebolo to ľahké.

No výhodou adaptácie bolo to, že som doslova žil pre svoju novú prácu. V podstate všetky tie veci boli úplne nepodstatné a časom som si aj na všetko zvykol. Aj na ten dážď. (Smiech)

zdroj: archív Juraj Straka

Cítiš sa tam už dnes ako doma?

Áno aj nie. Keď žijete počas života vo viacerých mestách či krajinách, tak koncept „doma“ tak, ako ho poznáme z detstva, je zrazu odlišný. Pre mňa je domov tam, kde mám ľudí, ktorých mám naozaj rád. Tiež miesta, kam rád chodím či miesta, ku ktorým sa mi viažu silné spomienky. Možno dnes nemám „jeden ozajstný domov“, ale zato mám veľa malých jedinečných domovov.

Ako vyzerá krajina aktuálne počas pandémie?

V prvých mesiacoch pandémie bolo Belgicko, predovšetkým v Slovenských médiách, dlho prezentované ako jedna z najhorších krajín, čo bolo celkom zvláštne, pretože lokálne sme to tak vôbec neprežívali. Dnes máme v porovnaní s ostatnými krajinami relatívne slabé opatrenia. Obchody sú otvorené, večierka až o polnoci, avšak v Bruseli už o 10 večer.

Textilný dizajnér alebo návrhár látok. Ako by svoje povolanie definoval, čo je jeho náplňou?

Je to povolanie, o ktorom mnoho ľudí ani nevie, že existuje. Ľudia si myslia, že módny návrhár ide do obchodu, kúpi potlačenú látku a z nej ušije novú módnu kolekciu. Tak to ale vôbec nefunguje. V rovine luxusných značiek sú všetky potlače navrhované špeciálne pre jednu konkrétnu.

V prvom rade, aby sa predišlo tomu, že dve značky budú mať rovnakú potlač v jednej sezóne, a po druhé, potlač je silný a dôležitý element, cez ktorý sa definuje identita samotnej kolekcie.

Finálny zákazník však vníma odev, ako jeden finálny výstup a nezamýšľa sa nad tým, že každú jeho časť, čiže látka, farba, vypracovanie a strih, musel niekto navrhnúť. Celá móda je tímová práca, kde jedno remeslo nedokáže existovať bez druhého.

zdroj: archív Juraj Straka

Niektorí ľudia vnímajú návrhára látky len ako osobu, ktorá nakreslí akýsi obrázok, teda návrh. Stačí vedieť len kresliť?

Je to, samozrejme, omnoho komplexnejšie, ako len nakresliť obrázok. Zaiste, mať talent a schopnosť vedieť kresliť je nevyhnutná. No ďalšie etapy sú rovnako, ak nie ešte viac dôležité. Prvá fáza je vytvoriť raport, čo predstavuje opakovanie motívu na látke.

Spôsob, akým je raport vytvorený, definuje kvalitu dezénu. Ďalším krokom je vývoj látky s tlačiarňami, kde prichádza na rad nesmierne množstvo technických parametrov, ktoré je potrebné charakterizovať a zaistiť tak, aby sa látka dala industriálne vyrobiť vo veľkých množstvách.

Táto časť procesu je niekedy komplikovanejšia ako samotný návrh. Ak však pracujete s dobrými a kvalitnými tlačiarmi, tie sú najčastejšie v Taliansku, tak táto časť procesu vie byť inšpiratívna.

Navrhuješ teda dezén šiat, čiže môžeme povedať, že ide „o prácu v utajení“. Neprekáža ti to?

Áno, je to práca „v tieni“ niekoho iného, ale nikdy mi to neprekážalo. Pre mňa je nesmierna česť pracovať pre najväčšie módne značky a nepotrebujem, aby moje meno bolo pod ním podpísané. Navyše, ak sa ocitnete v tíme, kde vám návrhár dáva veľkú, takmer neobmedzenú kreatívnu slobodu, tak to vám ku šťastiu celkom stačí.

zdroj: archív Juraj Straka

Čím sa pri tvorbe inšpiruješ?

Na túto otázku veľmi rád odpovedám citátom Pabla Picassa, ktorý vo voľnom preklade znie: „Inšpirácie existuje, len ťa musí nájsť, keď pracuješ.“ Práve tento citát popisuje môj proces inšpirácie. Najčastejšie si iba sadnem nad biely papier a nechám ruku doslova čarbať, čo sa jej zachce.

V momente, keď sa človek dostane do tejto pracovnej nálady, zrazu nápady prichádzajú samé. Treba si jednoducho sadnúť a začať. Žiadne iné veľké tajomstvo nemám, teda ak nepočítame to, že potom prichádza na rad tvrdá drina, bez ktorej talent sám o sebe nemá žiadnu cenu.

Nie je materiál ako materiál. S akými materiálmi najradšej pracuješ a kde ich získavaš?

Najradšej pracujem s prírodnými materiálmi. Snažím sa robiť všetko čo sa dá lokálne, prípadne aspoň v Európe. Sú však veci a produkty, ktoré sa jednoducho lokálne robiť nedajú, napríklad výroba ručných výšiviek v Európe stojí 10-krát viac ako v Indii.

Snažíš sa dbať na udržateľnosť pri svojej tvorbe?

Áno, ak sa dá, tak vždy. Textilný priemysel sa za posledných päť rokov zmenil na nepoznanie a takmer všetci dodávatelia pracujú na eco-friendly kolekciách, čo je výborná iniciatíva. Obzvlášť teraz, keď je konzument na konci celého procesu a vytvára dopyt po týchto eko produktoch, je čas na veľké zmeny.

zdroj: archív Juraj Straka

Lákala ťa práca návrhára už v detstve?

Ja som dieťa 80. rokov a moja mama, tak ako každá správna žena v tej dobe, mala doma šijací stroj a hromadu časopisov Burda. Šila si mnoho vecí sama, čiže už ako dieťa som sa vďaka nej ocitol v tomto „textilnom svete“, ktorý ma vždy fascinoval. Pamätám si, že som za šijacím strojom sedel už ako malý chlapec. Výber kariéry teda prišiel prirodzenou cestou.

Vyštudoval si aj módny dizajn?

Áno, začal som štúdiom módneho návrhárstva na strednej umeleckej škole a osud chcel, že som sa ocitol v ročníku Michaely Klimanovej Trizuljakovej, ktorá bola viac umelkyňa ako módna návrhárka. Preto v nás podporovala hlavne všeobecnú výtvarnú kreativitu.

Vďaka nej som si uvedomil, že to, čo ma bavilo, neboli len samotné odevy, ale to, z akej látky boli vytvorené alebo aká výšivka na nich bola, v akých farebných kombináciách bol odev ušitý. Na vysokej škole výtvarných umení som sa už konkrétne zameral na textilný dizajn.

Aké boli tvoje začiatky v módnom priemysle?

Moje štúdium na VŠVU bolo celkom sklamaním. Škola v týchto časoch mala veľmi limitované technické a technologické možnosti, to bolo dosť frustrujúce. Bol som však v ročníku s Lenkou Sršňovou, ktorá je dnes na Slovensku známou návrhárkou.

Spolu s Lenkou sme túto spoločnú frustráciu nasmerovali na hľadanie zahraničných stáží, zapájanie sa do medzinárodných súťaží a hľadania grantov. Dostali sme sa vďaka tomu na viacero zahraničných pobytov, spoločne sme sa dokonca zúčastnili francúzskej súťaže, ktorá bola organizovaná Lyonskou asociáciou výrobcov hodvábu.

Dvaja súťažiaci „z východu“, tak nás volali. Nakoniec sme Francúzom vyfúkli prvé dve miesta. Pre mňa to bol osudový krok v mojom živote, ktorý mi otvoril dvere do textilného priemyslu. Firma Bucol – Holding Textile Hermes, ktorá mi realizovala môj súťažný projekt, mi ponúkla trojmesačnú stáž na leto, a ak to poviem v skratke, tak z praxe sa stal full-time job na šesť rokov.

zdroj: Venturelli/Getty Images

V ktorých krajinách a pre akých návrhároch si pracoval?

Tak Bucol je výrobca látok v Lyone, pracuje pre tie najzvučnejšie značky na celom svete. Bola to úžasná škola, presne tá, akej sa mi na Slovensku nedostalo. Pamätám si, že moje úplne prvé zadanie, hneď v prvý deň stáže, bolo urobiť dezény pre Yves Saint Laurent, skoro som sa vtedy od vzrušenia rozplakal. (Smiech)

No dezény som tvoril aj napríklad pre Versace, Lanvin či Chanel. Po krásnych rokoch v Bucole som však dostal job v parížskej haute couture – Schiaparelli, čo bolo ďalším splneným snom a po troch rokoch som už skončil v Belgicku u Driesa.

Tvoje látky mala na sebe Madonna či Cate Blanchet. Mal si niekoho v hľadáčiku, koho „chceš obliecť“?

Roky dozadu som sám raz povedal: „V deň, keď Anna Wintour, hlavná redaktorka amerického časopisu VOGUE, bude mať na sebe moju látku, tak zavesím remeslo na klinec, lebo viac sa v móde dosiahnuť nedá.“

Vtedy som, samozrejme, netušil, že môj sen sa stane realitou už pár rokov po tomto výroku. Remeslo som však na klinec nezavesil a potešenie mám dnes omnoho väčšie, ak náhodou vidím „normálneho“ človeka na ulici, ktorý ma na sebe môj dezén.

zdroj: Dominique Charriau/WireImage

S ktorými značkami najčastejšie spolupracuješ?

V mojej aktuálnej pozícií sú takmer všetky projekty prísne tajné. Väčšinou musíte dokonca podpísať zmluvu, ktorá vám dovoľuje o týchto projektoch hovoriť.

Jeden projekt, o ktorom môžem hovoriť a z ktorého sa momentálne nesmierne teším, je práve spolupráca s Lenkou Sršňovou. Poznáme sa už takmer 16 rokov, tak sa konečne naše cesty spojili aj pracovne, spoločne pracujeme na veľkej kolekcii na september.

Ktorú spoluprácu považuješ za jednu z najlepších?

Jednoznačne, moje celé štyri roky u Dries Van Noten. Bol to splnený sen. Možnosť pracovať denno-denne s Driesom bola doposiaľ moja najcennejšia pracovná skúsenosť a o to ťažšie bolo rozhodnutie dať výpoveď a rozbehnúť svoj vlastný biznis.

U Driesa si dal napokon výpoveď a otvoril si vlastné textilné štúdio. 

Rozhodnutie pracovať na vlastnú päsť bol veľmi dlhý proces. S tou myšlienkou som sa pohrával roky, ale miloval som svoju robotu až príliš, aby som ju opustil. No keď pracujete vo firme, kde ste v kancelárii často sedem dní v týždni, a v mnohých prípadoch aj dlho do noci, tak po 3 či 4 rokoch môže ľahko nastať moment, keď sa dream job zmení na nočnú moru. Vedel som, že to riziko hrozí, a tak som odišiel v správnom čase.

zdroj: profimedia.sk

Otvoril si firmu Textile Studio JS a o 10 dní prišiel lockdown. Neoľutoval si svoje rozhodnutie?

Rozbehol som svoju firmu a, samozrejme, som netušil, že o 10 dní sa svet zmení na nepoznanie. Spočiatku to bol veľký šok a svoje rozhodnutie som ľutoval. Teraz, s odstupom pár mesiacov, však opäť verím, že to bolo najlepšie rozhodnutie môjho života. Všetko sa deje z nejakého dôvodu a napriek covidu sa projekt rozbehol výborne. Verím, že ak profesne prežijeme rok 2020, tak asi prežijeme už všetko. 

Do akej miery ovplyvnila táto situácia tvoju prácu?

Svet módy sa prvýkrát v histórii na chvíľu zastavil. Niečo nepredstaviteľné. Móda však naberala posledné roky také neskutočné obrátky, že muselo nastať niečo, čo by spôsobilo kolaps. Ak by to nebol covid, bolo by to určite niečo iné.

Móda sa vymkla spod kontroly a konzumnosť, ktorá ju ovládla, začala mať toxický vplyv na celý priemysel. Pochopiteľne, pre začínajúcu firmu je to najhorší predstaviteľný moment. Ja som mal ale šťastie, že za 14 rokov v brandži som si vytvoril veľmi solídny network kontaktov. Niektorí ľudia dokonca čakali, kým budem na vlastnej nohe, aby sme mohli spolupracovať. To ma jednoznačne zachránilo.

Okrem textilného štúdia, máš vlastný projekt, alebo lepšie povedané instagramový komiks CARTOON CALLED LIFE. Ten funguje už 8 rokov. Posledné tri má dokonca vlastnú kolekciu oblečenia. Čo ťa viedlo k tomu, aby si vytvoril takýto instagramový profil?

Komix Cartoon Caled Life som začal kresliť len ako hobby. Išlo o akýsi kontrast k svetu módy, v ktorom som sa ocitol. Svetu, kde je všetko brané príliš vážne, kde farby musia byť sofistikované, kde výraz „toto je vtipné“ má negatívny kontext.

Takmer 5 rokov som to robil len pre zábavu, dokým som nestretol v Belgicku kamaráta, ktorý sa ma spýtal: „Čo je tvoj sen s týmto projektom?“ Ja som žartovne odpovedal: „Chcel by som vydať knihu.“

Prešlo šesť mesiacov a my sme založili firmu, o rok neskôr vydali prvú „self published“ knihu, ktorá spustila vlnu úspechu a otvorila dvere ďalším projektom. Stali sme sa oficiálnym partnerom a maskotom Antverpského gay-pridu. Zrealizovali sme sólo výstavy v Belgicku a Paríži. Rozbehli sme kolekciu oblečenia. Postupne pracujem aj na jej premene. Chcem z nej vytvoriť malú módnu značku. 

 
 
 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa CARTOON CALLED LIFE (@cartoon.called.life)

Vymýšľaš všetky komiksy sám?

Áno, všetko sú moje kreácie. Sú inšpirované mojím životom alebo príbehmi kamarátov a reakciami na svet gay komunity, ktorá je bezodným zdrojom inšpirácie.

 
 
 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa CARTOON CALLED LIFE (@cartoon.called.life)

Si sám sebe pánom. Máš teraz viac voľného času?

Ja som si naivne myslel, že tomu tak bude, presný opak je realitou. Nikdy som si nemyslel, že vo veku 36 rokov budem mať dve firmy. Nikdy som nemal túto ambíciu v porovnaní s ľuďmi, ktorí sa ako biznismeni rodia.

Napriek tomu, že pracujem sedem dní v týždni, si tento nový život neviem vynachváliť. Je to úplne iný pocit pracovať do noci pre seba a budovať budúcnosť, ako pracovať pre niekoho iného.

Ako však relaxuješ, ak nepracuješ?

Tých momentov je absolútne minimum. Ja mám ten problém, že aj keď náhodou môžem oddychovať, tak musím niečo aktívne robiť. Predstava sedieť čo i len 30 minút nečinne je pre mňa utrpením (smiech). Takže ak sa dá, varím alebo záhradkárčim, ale väčšinou vo voľnom čase aj tak pracujem na projektoch pre jednu alebo druhú firmu.

Juraj Straka
zdroj: archív Juraj Straka

Práca návrhára je neustály kolotoč plný kreatívnych nápadov. Prešiel si už vyhorením?

Vyhorenie v kreatívnej oblasti je asi najväčší strach, ktorý mám. Zatiaľ sa mi to, vďakabohu, nestalo, ale bolo niekoľko momentov, kedy som od toho nebol ďaleko. Vždy sa mi však podarilo zasiahnuť v správny čas a urobiť často radikálne životné rozhodnutia.

Ako si predstavuješ svoju podnikateľskú kariéru trebárs o pár rokov?

Ja momentálne žijem moju budúcnosť. (Smiech) Všetko je ešte relatívne nové, takže zatiaľ si užívam túto životnú etapu a nesnažím sa nejako extrémne plánovať. Covid nám dal všetkým cennú lekciu v tom, že lepšie je prežívať daný okamih, ako žiť v predstavách o budúcnosti.

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá