Podpredseda Slovenskej akadémie vied: Zaostávame, Česi nám berú najschopnejších Slovákov (ROZHOVOR)

  • Boli sme na rovnakej úrovni, no okolité krajiny nám čoraz viac utekajú
  • Ešte smutnejším paradoxom je, že na viacerých svetových vedeckých pracoviskách v Brne a Prahe sa hovorí väčšinou slovensky
  • Mali by naši politici za plagiátorstvo vrátiť svoje tituly?
  • Aké úspechy napriek tomu dosiahla slovenská veda a prečo byť mladým vedcom?
veda SAV Peter Samuely
Unsplash/ ThisisEngineering RAEng a Peter Samuely
  • Boli sme na rovnakej úrovni, no okolité krajiny nám čoraz viac utekajú
  • Ešte smutnejším paradoxom je, že na viacerých svetových vedeckých pracoviskách v Brne a Prahe sa hovorí väčšinou slovensky
  • Mali by naši politici za plagiátorstvo vrátiť svoje tituly?
  • Aké úspechy napriek tomu dosiahla slovenská veda a prečo byť mladým vedcom?

Korona nám ešte viac než čokoľvek iné v predchádzajúcich rokoch zdôraznila dôležitosť vedy a výskumu, ktorým vďačíme v podstate za všetko, čo vieme a používame. 

O tom, ako to je s vedou na Slovensku, prečo zrazu tak zaostávame a aké zázraky sa ohľadom jej financovania u nás dejú, sme sa porozprávali s experimentálnym fyzikom a podpredsedom pre vedu, výskum a inovácie Slovenskej akadémie vied (SAV) Petrom Samuelym.

  • Prečo slovenská veda iba kráča, kým ostatní utekajú
  • Ako strácame mladé talenty
  • Je plagiátorstvo bežné aj inde a mal by premiér vrátiť titul?
  • Prečo je veda tak dôležitá
  • Akými nedávnymi úspechmi sa môžu pochváliť naši vedci

Aký bol z pohľadu slovenskej vedy rok 2020, máme sa čím pochváliť?

Pre celý svet to bol kvôli pandémii koronavírusu mimoriadne dramatický a netradičný rok. Slovenská veda ukázala, že má skvelé schopnosti reagovať aj na tieto výzvy. Slovenskí vedci vyvinuli vlastné testy na COVID-19, poskytujú informácie o mutáciách a vývoji vírusu.

Matematici, sociológovia a ďalší experti pomáhajú pri analýze a plánovaní protiepidemických opatrení celoštátne aj lokálne. Samozrejme, život sa nezastavil ani v ostatných oblastiach vedy a výskumu, aj keď v niektorých sa situácia skomplikovala, keď vedci nemôžu kvôli obmedzeniam napríklad robiť terénny výskum.

V Slovenskej akadémii vied pôsobíte niekoľko rokov, vedcom ste ešte dlhšie. Uberá sa veda na Slovensku podľa vás správnym smerom?

Ako fyzik pôsobím v SAV už 40 rokov, čo je skôr niekoľko desaťročí ako rokov, ale na poste podpredsedu SAV pre vedu, výskum a inovácie sú to tri roky, ktoré mi poskytli pomerne podrobný prehľad o vede a výskume na Slovensku.

Naše analýzy ukazujú, že veda na Slovensku má napriek najslabšej podpore zo všetkých okolitých štátov stále veľmi slušnú úroveň. To ukazujú nielen jej praktické schopnosti spomínané vyššie, ale máme slušný výkon aj meraný počtom publikácií a ohlasov na tieto práce v medzinárodných vedeckých časopisoch.

Má podľa teba veda na Slovensku dostatočnú podporu?

Je pravdou, že v porovnaní s ostatnými zaostávame?

Aj na tých najprestížnejších svetových vedeckých fórach, ako sú napríklad časopisy Nature Index, slovenské tímy občas bodujú, ale tu je najviac vidieť zaostávanie napr. za Českou republikou, ktorá na rozdiel od nás svoju vedeckú špičku systematicky podporuje a láka do nej čoraz viac najschopnejších Slovákov.

Ak na Slovensku v tomto nedôjde k systematickej zmene a nezačne sa podporovať vedecká špička a mladé talenty, zaostávanie za ekonomicky a spoločensky najvyspelejším svetom sa nebude zmenšovať, ale zväčšovať.

 
 
 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Slovenská akadémia vied (@akademiavied)

Čo je teda na Slovensku najväčšou brzdou vedy?

Veda a výskum nemajú dostatočnú podporu a slovenské politické elity zjavne nepodporujú vyššie uvedené argumenty, prečo je veda, výskum a kvalitné školstvo možno najdôležitejšou podmienkou rozvoja štátu na ceste k vyspelým krajinám.

Niežeby to nechápali, ale v zápase o svoje štvorročné volebné víťazstvá uprednostňujú krátkodobý populizmus a kupovanie hlasov voličov pred štátnickou víziou krajiny na desiatky rokov. Bez dôslednej reformy celého sektora výskumu, vývoja a vysokých škôl sa nepohneme ďalej. To pochopili nielen západné krajiny, ale aj Čína, Južná Kórea, India, Singapur, Taiwan, a tiež naši susedia.

Slovensko dostalo z eurofondov 300 miliónov eur, ktoré mali ísť na podporu vedy, no peniaze sa rozdelili medzi rôzny firmy. Rozdelili sa tieto peniaze podľa vás nesprávne?

Veda sa zázrakmi nezaoberá, ale môže skúmať takzvané veľmi zriedkavé javy. Keď v nejakej súťaži, napríklad v slovenskom futbalovom pohári, vyhrá nad extraligovým mužstvom štvrtoligové, je to možný, ale zriedkavý jav. Keď však všetky extraligové mužstvá vypadnú so štvrtoligovými, mal by to byť zázrak. Keďže veda sa zázrakmi nezaoberá, nazvali sme víťazstvo garážových firiem nad špičkovými výskumnými inštitúciami iným slovom…

Poďme sa teda skúsiť porovnať s okolitými krajinami. Na rovinu, v čom sú podľa vás pred nami a v čom máme aspoň v niečom navrch my?

Rakúsko je iná liga. S Českom, Maďarskom a Poľskom sme na tom boli pred 30 rokmi podobne, ale už nie sme. Oni sa skrátka rozhodli, že sa chcú posunúť ďalej a podporujú vedu oveľa viac a systematickejšie. Ešte smutnejším paradoxom je, že na viacerých svetových vedeckých pracoviskách v Brne a Prahe sa hovorí väčšinou slovensky. Aspoň nad Ukrajinou máme navrch my.

Skúste mi ako laikovi vysvetliť, prečo je veda a jej podpora tak dôležitá.

V súčasnej pandémii by sa to mohlo zdať až zbytočné, ale nie je to tak a potrebu vedy treba stále zdôrazňovať a vysvetľovať. Každý sa môže presvedčiť, že nestačí nakúpiť vakcíny od amerických, nemeckých či britských firiem, ale už len na úspešné zvládnutie pandémie potrebujeme vynikajúcich odborníkov: virológov, epidemiológov, molekulárnych biológov, ale aj spomínaných matematikov, informatikov, sociológov a podobne.

Ďalšia dôležitá vec, ktorú by mali laici, ale aj politici pochopiť, je, že aj študenti, ktorí nakoniec nebudú profesionálne robiť výskum, ale praktické aplikácie najnovšej medicíny alebo technických či iných odborov, svojej disciplíne najlepšie porozumejú, ak budú robiť svoje diplomové a dizertačné práce nie odpisovaním od iných, ale vo vedeckom výskume na najlepších univerzitách.

Pri uvažovaní o presune vývojových laboratórií (nie montáže) automobilky, napríklad do Česka, sa firma zaujímala najmä o to, aké kvalitné výskumné univerzity a ústavy akadémie vied tam majú. Odtiaľ bude čerpať ľudí a nápady.

Veľkou témou u nás je plagiátorstvo. Je to aj v okolitých krajinách tak bežné?

Ukazuje sa, že plagiátorstvo je všadeprítomné. Rozdiel je v množstve aj v reakcii na odhalené prípady. Rakúskej ministerke trvalo pár dní, kým odstúpila pre plagiátorskú dizertáciu.

S trochou preháňania sa hovorí, že v najskorumpovanejších krajinách študujú len chudobní a bohatí si tituly kúpia. Tam, našťastie, nie sme a ide o pomerne zriedkavý jav. Pozoruhodné, že nie až taký zriedkavý medzi politikmi.

Je to aj vec kvality a náročnosti škôl. Stačí sa pozrieť, na ktorých školách je tých plagiátov najviac. V dnešnej informačnej dobe sa všade zavádzajú softwarové kontroly originality prác, ale ľudia sú vynachádzaví. Ale na kvalitnej škole, pri náročnom školiteľovi, je to viac-menej vylúčené.

Mali by slovenskí politici, ktorým bolo plagiátorstvo dokázané, podľa vás vrátiť svoje tituly?

Určite.

zdroj: TASR/Pavel Neubauer

Viete prezradiť niečo o aktuálnych projektoch a prácach, na ktorých pracujú slovenskí vedci? Sme  blízko k nejakému objavu?

Na Slovensku je niekoľko desiatok medzinárodne uznávaných vedcov, vedeckých tímov, takže výber by bol veľmi subjektívny. Ale predsa, nejaké náznaky môžem skúsiť. Už dva roky udeľuje spoločnosť ESET prestížne ceny ESET Science Award pre najlepších slovenských vedcov. Komisia, ktorá vyberá víťazov, je zložená z mimoriadnych zahraničných vedeckých osobností, na čele s nositeľom Nobelovej ceny, takže nie je to nejaká „domáca liga“.

 
 
 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa ESET (@eset)

Prvým víťazom bol náš skvelý kolega Janko Tkáč z Chemického ústavu SAV, ktorý jediný na Slovensku získal prestížny grant Európskej výskumnej rady, čo je vedecká Liga majstrov, aby sme zostali pri športovej terminológii. Janko je špičkovým chemikom, ktorý študuje rakovinové procesy a vyvíja metódu na diagnostiku rakoviny prostaty, ktorá môže priniesť veľký pokrok aj vo svetovej klinickej praxi.

Skupina profesora Bužeka z Fyzikálneho ústavu SAV testuje prenos kvantových kryptografických kľúčov medzi Viedňou a Bratislavou, to je budúcnosť bezpečnej internetovej komunikácie. Peter Skyba so svojím tímom dokáže v laboratóriu pri extrémne nízkych teplotách, čo je mínus 273,15 stupňa Celzia, študovať a simulovať kozmologické javy, ako horizont udalostí v čiernych dierach.

Máme potenciál aj medzi mladými? Poznáte osobne nejakých mladých vedcov a odborníkov, o ktorých si myslíte, že o nich budeme ešte počuť?

Veda je pre zasvätencov veľmi atraktívne povolanie, a tak aj kvalitné slovenské skupiny nakoniec nájdu mladých záujemcov, ktorí sa po čase vrátia z renomovaných pracovísk v zahraničí, aby vo vede mohli celoživotne pokračovať.

A sú aj príklady cudzincov, ktorí sem prišli a zostali, lebo našli ten pravý tím a to pravé laboratórium pre svoje vedecké plány. Napríklad víťazom ESET Science Award 2020 v kategórii Výnimočný mladý vedec je Tamas Csanádi, ktorý pochádza z Budapešti, ale pôsobí v Ústave materiálového výskumu SAV v Košiciach a dosahuje pozoruhodné výsledky v štúdiu keramických materiálov, ktoré budú slúžiť ako alternatíva kovov, no s vyššou teplotou topenia a lepšou tvrdosťou a pevnosťou.

Veľa zaujímavých výsledkov je však aj v spoločenských a humanitných vedách. Naši mladí kolegovia skúmajú napríklad dejiny cirkevnej hudby na Slovensku, píšu aj vynikajúce diela z modernej slovenskej politickej histórie, zaoberajú sa sociálnymi zmenami pod vplyvom digitálnej revolúcie, klimatických zmien, migračnej krízy atď.

 
 
 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Slovenská akadémia vied (@akademiavied)

Je teda pravda, že mnoho mladých slovenských vedcov uteká do zahraničia?

Áno, odchádza priveľa mladých. Česko je najväčšie lákadlo, systematicky získavajú našich ľudí, od najlepších maturantov až po mladých vedcov. Musíme podmienky, ktoré, ponúkajú vytvoriť aj tu.

Vybudovanie dvoch silných slovenských univerzitných centier v Bratislave a Košiciach, podobne aké sú v Brne a Prahe, ktoré by intenzívne spolupracovali so SAV, sú určite potrebné. Zdá sa, že si to uvedomuje aj vláda SR a dúfam, že sa veci konečne pohnú.

Síce nám odídu, no nie je zároveň dobré, že mladí ľudia zbierajú skúsenosti aj v zahraničí?

Áno, štúdium aj práca v zahraničí je veľmi prospešná a potrebná skúsenosť, len na Slovensku to prekročilo všetky medze. Odchádza nám niekoľkonásobne viac ľudí, ako je to v iných európskych krajinách.

Ešte horšie je, že sa po skončení štúdia nevracajú. Keby odišli len na čas a vracali by sa v dostatočnej miere, bolo by to fajn.

Ďalší problém je, že na naše výskumné pracoviská a vysoké školy prichádza príliš málo cudzincov a tí, čo prídu, tu väčšinou nezostanú. Skrátka, prichádzame o najlepších ľudí a nemáme ich kým nahradiť.

Aká je konkrétna úloha SAV v slovenskej vede?

SAV je najväčšia inštitúcia slovenskej vedy. Pracuje v nej vyše tritisíc ľudí, asi dvetisíc vedeckých pracovníkov a študuje a robí výskum vyše štyristo doktorandov. Akadémia plní tri misie.

Prvou je základný výskum, posúvanie hranice ľudského poznania. Druhou misiou je správa kvalitnej vedeckej infraštruktúry a jej sprístupnenie všetkým záujemcom, ktorý ju dokážu kvalifikovane využiť pre výskum.

Treťou misiou je technologický transfer a komerčné uplatnenie duševného vlastníctva, patentov, nových postupov, analytických nástrojov a podobne. Patrí sem aj cielený aplikovaný výskum zameraný na konkrétne využitie. Tretia misia je nemysliteľná bez spolupráce so súkromným sektorom.

zdroj: TASR/ Dano Veselský

Bráni vám niečo spolupracovať so súkromným sektorom?

Keďže sú ústavy SAV stále štátne, spolupráca so súkromným sektorom a najmä využívanie duševného vlastníctva naráža na mnohé prekážky. Preto sa SAV, podobne ako to už dávno urobili slovenské univerzity ale aj Akadémia vied Českej republiky, musí transformovať a zmeniť svoje ústavy na verejno-právne inštitúcie. V žiadnom prípade nepôjde o privatizáciu, ale verejno-právna forma umožní viaczdrojové financovanie a flexibilitu najmä v aplikáciách vedy do praxe.

Aké plány Slovenská akadémia vied v blízkej budúcnosti pripravuje?

SAV sa už niekoľko rokov snaží suplovať chýbajúce nástroje štátu na zlepšenie postavenia vedy a výskumu. Ako príklad môžem uviesť, že sa nám už dvakrát podarilo získať veľký európsky projekt v celkovej sume vyše 15 miliónov eur na prilákanie vynikajúcich mladých vedcov, či už Slovákov, alebo cudzincov do SAV.

Tento rok spúšťame ešte ambicióznejší projekt Impulz, ktorý umožní vybraným mladým vedcom vytvoriť si celý nový tím a začať rozvíjať nové, vedecky a technologicky prelomové výskumné témy v SAV. Mala by to byť taká malá renesancia SAV. O viacerých našich aktivitách sa môžete dočítať na našom webe.

Snažíte sa motivovať mladých študentov k vede a výskumu. Číta nás mnoho mladých čitateľov, ako by ste sa im prihovorili, aby študovali a možno raz niečo nové svetu priniesli?

Popularizácia vedy je dôležitou súčasťou života každej vedeckej organizácie, ktorá chce prežiť. SAV jej venuje veľkú pozornosť a využíva na to všetky možné nástroje od Európskej noci výskumníka, Týždňa vedy, podporujeme tiež vydávanie časopisu Quark, vydávame vlastný časopis o živote SAV – Akadémia, využívame sociálne siete a podcasty.

Môj odkaz pre mladých ľudí je, že veda a umenie sú tie najvzrušujúcejšie tvorivé činnosti, ktoré človek vymyslel a šťastný je ten, kto ich môže robiť a robiť dobre. Sú aj takí experti, čo zvládnu oboje. Napríklad slávny gitarista skupiny Queen po smrti Freddieho Mercuryho svoje PhD. štúdium z astronómie dokončil. Dnes je to Brian May, PhD.

Aj keď sú podmienky pre vedu na Slovensku stále nie optimálne, ešte žiaden absolvent doktorandského štúdia, ktoré si urobil v našich popredných výskumných skupinách, nebol nezamestnaný.

 
 
 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Slovenská akadémia vied (@akademiavied)

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech