Poklady ukryté v baniach nám závideli v celom svete. Opál z východu Slovenska si obľúbila aj cisárovná Jozefína

Na východnom Slovensku ukrývame poklad, ktorý nám môžu už po dlhé storočia závidieť. Obdivuje ich celý svet a dnes sú banské diela vyhľadávanou turistickou lokalitou a technickou pamiatkou. 

Celosvetovo známe boli už v 16. storočí, no niektorí historici odhadujú, že tu opál ťažili už od rímskych čias. Až do 19.storočia bolo toto miesto jediným na svete, kde prebiehala ťažba. Z ekonomických dôvodov ju však v roku 1922 ukončili. 

Dnes si môžeš prehliadku baní kedykoľvek objednať. Aj keď sa s ťažbou prestalo pred rokmi, história a niekdajšia sláva sú tu stále prítomné. 

SiO₂ x nH₂O

Opál je skutočne jedinečný úkaz prírody. Kremičitá gélová substancia sa vyzráža a tým dochádza k vzniku hydrogelu s kolísavým obsahom vody.

Jeho charakteristické sfarbenie sa nazýva opalizácia alebo farbohra. Vzniká interferenciou svetla na rozhraniach gélovitých guľôčok opálu. 

Slovenský opál, ktorý pochádza z ložísk v Slanských vrchoch bol 11. októbra 2016 zaregistrovaný na Úrade priemyselného vlastníctva SR. 

Ide o jediný drahý opál, ktorý možno na území Európy alebo Ázie nájsť. Práve preto názov jeho zemepisného označenia nie je tvorený názvom konkrétneho miesta nálezu, ale je odvodený od názvu celej krajiny. 

V našich ložiskách sa nachádzajú aj iné druhy opálu, napríklad hyalit alebo mliečny opál, antimonit, ale aj markazit či pyrit. 

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Slovak opal mine (@slovenskeopalovebane), 1 Nov 2018 o 12:52 PDT

Okúzľujúci opál

Už 500 rokov pred našim letopočtom okúzlil opál gréckeho básnika Onomakrita. Ten ho vo svojej básni prirovnal k detskej tváričke. Rímsky prírodopisec Plínius vo svojej knihe napísal: „Nijaký iný drahokam nie je svojím vzhľadom príjemnejší očiam.“ 

Aj keď nie je jasné, odkiaľ opály, ktoré opisovali, pochádzali, odborníci v tom majú jasno. Keďže v ich popisoch hovoria o intenzívnych farbách opálov, ktoré sú typické pre Slovenské opály, je možné, že aj tie staroveké  pochádzali zo Slanských vrchov.

Ťažbu opálu spomínajú mnohé miestne povesti. Mohlo sa s ňou začať už dávno pred našim letopočtom. Slovenské opály sa dostali k Alexandrovi Veľkému aj ku Kleopatre. Podľa odborných posudkov hlbinná ťažba však mohla začať až v 11. storočí. 

Slovenský svetový poklad

Slávne Slovenské opálové bane sa rozprestierajú medzi obcami Červenica a Zlatá Baňa. Na svetových trhoch sú aj po niekoľkých storočiach vysoko cenené pre svoju jedinečnosť. Opalescencia, ktorou vznikajú je unikátny jav, ktorý ich robí ešte vzácnejšími. 

Prvá písomná zmienka o ňom z nášho územia pochádza zo 14. mája 1597, kedy vydal cisár Rudolf II. Habsburský povolenie pre Alberta Veľkého. Jeden z najväčších mysliteľov stredoveku začal pátrať po vzácnom opále na celom území Uhorska. Toto hľadanie bolo úspešné.

Slovensko bolo vďaka zásobám opálu známe v celom svete už od 16. storočia. Až do objavenia nálezísk v Mexiku a Austrálii v 19.storočí boli slovenské opálové bane jedinou lokalitou na svete svojho druhu. 

Nevídaná sláva

V stredoveku tu kilometre úzkych chodieb razili iba dvaja chlapi. Podarilo sa im prekopať približne tri metre za mesiac. Napriek tomu sa dočkali.

Opál, ktorý tu ťažili si obľúbili mnohé významné osobnosti, medzi nimi napríklad aj rodina cisára Napoleona. Najslávnejší opál, Oheň trójsky nosila cisárovná Jozefína. 

V roku 1775 tu našli najväčší opál v histórii. Vážil 607 gramov a v tom čase ho ohodnotili na 700 tisíc holandských guldenov. Slávny Harlekýn je dnes uložený v prírodovednom múzeu vo Viedni. 

V zlatej ére baníctva tu v 19.storočí pracovalo okolo tristo ľudí. Okrem baníkov dali opálové bane prácu aj brúsičom drahých kameňov alebo úradníkom. Časy najväčšej slávy zažili v čase, keď v Dubniku sídlila rodina viedenského klenotníka Samuela Johanna Nepomuka Goldschmidta.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Baron Respect (@baronrespect), 21 Feb 2018 o 3:39 PST

Koniec ťažby

Veľká sláva postupne upadala. Od januára 1896 prešli slovenské opálové bane do prevádzky štátu. Riadenie prevzal vlastník. Od roku 1903 bolo pozastavené brúsenie opálov.

Po prvej svetovej vojne sa stali bane súčasťou Československa a v roku 1922 bola ťažba definitívne zastavená. Začala byť nerentabilná a ekonomicky nevýhodná. 

Slávne opálové bane boli takmer na 100 rokov zatvorené. Až pred koncom minulého tisícročia sa skupiny dobrovoľníkov snažili vysporiadať s vandalmi a ochrániť tak to, čo z baní zostalo. Zároveň vypracovali plány pre sprístupnenie priestorov turistom. 

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Slovak opal mine (@slovenskeopalovebane), 30 Máj 2020 o 5:47 PDT

Bane boli pre turistov otvorené v roku 2015. Celá dĺžka podzemných chodieb je viac ako 30 kilometrov, pre verejnosť je sprístupnený základný turistický okruh. Okrem toho ide aj o medzinárodne známu lokalitu a chránený areál, ktorý je domovom pre šestnásť rôznych druhov netopierov. 

Úsek podzemia štôlne Jozef je dlhý takmer 1,3 kilometra a celá obhliadka netrvá dlhšie ako hodinu. Počas prehliadky môžeš vidieť pravé žily z drahého opálu v matersjeh hornine, pôvodné banské náradie a dozvedieť sa môžeš aj rôzne zaujímavé fakty z histórie opálových baní.

Nezabudni sa však poriadne obliecť, teploty sa tu aj v letných mesiacoch kolíšu okolo + 0,5 °C do +6,4 °C. 

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Zana Petrovicova (@zanape), 20 Mar 2017 o 1:17 PDT