Pokuty až 900 eur a vyradenie z evidencie: Štát posiela výzvy 600-tisíc majiteľom nepoistených vozidiel

  • Kontroly poistiek budú prebiehať digitálne
  • Systém odhalí aj odstavené vozidlá
Pokuty až 900 eur a vyradenie z evidencie_ Štát posiela výzvu Slovákom
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Ak máš auto, najbližšie mesiace by si si mal dať pozor na jednu vec. Od leta 2026 štát výrazne sprísni kontrolu povinného zmluvného poistenia (PZP) a veľká časť kontrol bude prebiehať automaticky.

Hovorí sa o tom ako o novele LEX PZP, ktorá má vyprázdniť slovenské cesty od nepoistených áut. Potenciálne sa to týka státisícov vodičov.

Čo je LEX PZP

LEX PZP je novela zákona o povinnom zmluvnom poistení, teda o poistení, ktoré kryje škody, ktoré svojím vozidlom spôsobíš na zdraví alebo majetku iných. Toto poistenie je zo zákona povinné pre každé evidované vozidlo.

Novela má jeden hlavný cieľ, a to obmedziť počet áut bez platného PZP a zjednodušiť kontroly cez registre štátu a poisťovní.

„Cieľom je obmedziť počet áut bez platného PZP a zjednodušiť automatické kontroly cez registre štátu a poisťovní,“ vysvetľuje Erika Šabíková, poistná analytička spoločnosti  Swiss Life Select.

Pre vodičov to znamená, že kontrola po novom bude prísnejšia a do veľkej miery automatizovaná.

Súhlasíš so sprísnením pravidiel pre neplatičov PZP?

Každé desiate auto je bez poistenia

Dôvod na sprísnenie je jednoduchý. Podľa odhadov Slovenskej kancelárie poisťovateľov, teda inštitúcie, ktorá zastrešuje poisťovne na trhu, jazdí na našich cestách bez platného PZP približne každé desiate vozidlo. V absolútnych číslach ide zhruba o 320-tisíc áut.

Problém je v tom, že škody spôsobené nepoistenými vodičmi dnes v praxi platia tí poctiví. Ak vozidlo nemá PZP, škoda sa hradí z takzvaného garančného fondu, do ktorého prispievajú poisťovne a ich klienti. Len vlani z neho fond vyplatil 9,4 milióna eur, pričom rok predtým to bolo 7 miliónov eur.

Allianz to potvrdzuje aj na vlastných číslach. „Samotná Allianz vyplatila minulý rok za nepoistených motoristov takmer 2,2 milióna eur, čo je výrazný nárast oproti roku 2024, kedy to bolo 1,4 milióna eur,“ uvádza Jozef Smolinský. 

Vysoký počet nepoistených áut tak podľa poisťovne deformuje systém a v konečnom dôsledku zvyšuje cenu poistenia pre zodpovedných vodičov.

Kedy začnú platiť nové pravidlá

Zmeny neprídu naraz, ale postupne v niekoľkých etapách. Prvá vlna štartuje od 1. augusta 2026, keď začne platiť väčšina novely a štát začne preverovať evidenciu dlhodobo nepoistených vozidiel.

Druhá a najcitlivejšia vlna príde 1. októbra 2026, keď sa rozbehnú automatické kontroly a pokuty. Posledná etapa je naplánovaná na 1. augusta 2027, keď sa zavádza digitálna zelená karta, teda elektronický doklad o poistení platný v zahraničí, a digitálna správa o dopravnej nehode.

lex-pzp-terminy-2026

Čo sa zmení od augusta 2026

Od 1. augusta 2026 začne štát preverovať a aktualizovať databázu vozidiel, ktoré sú bez platného PZP viac ako 24 mesiacov. V tejto fáze pôjde najmä o identifikáciu a upozorňovanie majiteľov.

Podľa Allianz štát v tejto fáze osloví približne 600-tisíc majiteľov nepoistených áut s výzvou na nápravu.

„Ak vozidlo zostane bez platného PZP viac ako 24 mesiacov a nedôjde k náprave, môže byť vyradené z evidencie z úradnej moci,“ upozorňuje Šabíková.

Cieľom je vyradiť autá, ktoré sú dlhodobo bez poistenia alebo už reálne ani neexistujú.

Od októbra prídu automatické pokuty

Od 1. októbra 2026 sa kontroly výrazne sprísnia a veľká časť procesov pobeží automaticky. Zásadnou zmenou bude automatická kontrola PZP pri technickej a emisnej kontrole. Pri každej kontrole sa online preverí, či má vozidlo platné poistenie, a ak ho nemá, STK ani EK úspešne neabsolvuje.

Pokuty pritom budú môcť padnúť aj bez policajta na ceste.

„Ak systém vyhodnotí vozidlo ako nepoistené, pokuta môže byť uložená aj bez fyzickej kontroly policajtom,“ pripomína analytička. Okresné úrady budú vychádzať z údajov Slovenskej kancelárie poisťovateľov (SKP).

Pokuta sa bude týkať vozidiel, ktoré budú bez platného PZP dlhšie ako 30 dní. Jej výška sa pohybuje od 120 do 900 eur. Pri dlhodobo nepoistenom aute môže byť uložená aj opakovane. Zodpovedný za chýbajúce poistenie bude vždy držiteľ vozidla zapísaný v registri, bez ohľadu na to, kto auto reálne používal.

Pozor by si mali dať najmä títo vodiči

Riziko sa netýka len tých, ktorí poistenie ignorujú zámerne. Mnohí vodiči totiž ani nemusia vedieť, že majú s PZP problém, napríklad po nezaplatenej splátke alebo zániku poistky.

Zvýšenú pozornosť by si podľa expertov mali dať najmä tí, ktorí si nie sú istí platnosťou svojho PZP, ktorým v minulosti zanikla poistka pre nezaplatenie, ktorí auto kupovali či predávali, prípadne majú vozidlo odstavené, no stále vedené v evidencii.

Práve u nich hrozí, že na neplatné poistenie prídu až pri pokute, STK alebo nehode.

Ako sme na tom v porovnaní s našimi susedmi

Novela zákona má zlepšiť aj postavenie Slovenska v takzvanom Systéme zelenej karty, ktorý združuje 48 krajín Európy, severnej Afriky a Blízkeho východu. S približne 10 % nepoistených áut patríme medzi krajiny s najhorším výsledkom.

Rozdiel oproti susedom je priepastný. V Česku ide približne o 1,6 % nepoistených vozidiel a v Poľsku len o 0,8 %. Dôvodom je prísnejší systém, keďže v Česku hrozí pokuta až do 40-tisíc českých korún, teda približne 1 600 eur, plus denný poplatok za každý deň bez poistenia, a v Poľsku môže pokuta dosiahnuť až približne 2 274 eur.

Škody dramaticky zdraželi

Sprísnenie kontrol prichádza v čase, keď náklady na škody prudko rastú. Podľa štatistík Allianz za roky 2019 až 2025 zostáva počet nehôd pomerne stabilný, no každá jednotlivá škoda je dnes výrazne drahšia.

Priemerné náklady na škodu na vozidle za sedem rokov stúpli o 50 %, z necelých 1 555 eur na 2 333 eur. Ešte dramatickejší je vývoj pri škodách na zdraví z PZP, ktoré vzrástli až o 105 %, z necelých 4-tisíc eur na vyše 8-tisíc eur.

„Každá jedna poistná udalosť na vozidle je dnes výrazne drahšia ako v minulosti, čo prirodzene vytvára tlak na cenu poistenia,“ konštatuje Dárius Nógli z Allianz.

Za rastom stojí najmä zdražovanie náhradných dielov a práce v servisoch, ako aj technologická zložitosť moderných áut. Pri bežnej kolízii sa dnes často poškodia citlivé senzory, kamery či asistenčné systémy, ktorých výmena aj kalibrácia sú drahé.

Najviac škôd spôsobia bežné búračky

Z čoho vlastne škody vznikajú, je pomerne jasné. Približne 35 % poistných udalostí tvoria zrážky s iným vozidlom a ďalších zhruba 30 % nárazy do statických prekážok, ako sú stĺpy, zvodidlá či zaparkované autá. Poškodenia skiel tvoria asi pätinu škôd.

Z regionálneho pohľadu sa udalosti koncentrujú do veľkých dopravných uzlov, pričom samotná Bratislava dlhodobo tvorí takmer 20 % všetkých škôd. Že nejde o malé sumy, ukazujú aj konkrétne prípady. Allianz vyplatila 540-tisíc eur po zrážke nákladného auta s vlakom na priecestí a takmer 480-tisíc eur po reťazovej nehode desiatich vozidiel na diaľnici.

Čo z toho vyplýva

Pre poctivých vodičov je novela skôr dobrou správou. Prísnejší a automatizovaný systém má priblížiť Slovensko k európskemu štandardu a znížiť počet nepoistených áut, ktoré dnes systém deformujú a zdražujú poistenie ostatným.

Zároveň to znamená, že kontrola vlastného poistenia sa stáva dôležitejšou ako kedykoľvek predtým. Oplatí sa preto ešte pred augustom 2026 preveriť si platnosť a nastavenie svojej zmluvy, najmä ak si nie si istý, či máš všetko v poriadku.

Tento článok nie je finančným poradenstvom, takže pri pochybnostiach je namieste obrátiť sa priamo na svoju poisťovňu alebo finančného sprostredkovateľa a porovnať dostupné ponuky.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy

Zdroje: Allianz – Slovenská poisťovňa, tlačová správa, Swiss Life Select Slovensko/TS

Najnovšie videá

Trendové videá