Politologička Viera Žúborová: Najväčším nepriateľom dobra nie je zlo, ale ľudská hlúposť (KOMENTÁR)

pandemia, protest
TASR/Jakub Kotian

Autorka je politologička Bratislava Policy Institute.

„Boli sme nemými svedkami zlých skutkov: zaliali nás mnohé búrky; naučili sme sa umeniu nejednoznačnosti a predstierania; skúsenosť nás urobila podozrievavými voči ostatným a zabránila nám byť pravdivými a otvorenými; neznesiteľné konflikty nás unavili a dokonca nás urobili cynickými. Sme ešte použiteľní na niečo?“

Prvé vety z listu decembra 1942, ktorého adresátom bol Dietrich Bonhoeffer, luteránsky kňaz, teológ a disident. A práve slová Dietricha Bonhoeffera tak rezonujú v mojej hlave, pretože sú viac trefné v kontexte doby, ktorú žijeme.

Viac ako inokedy predtým sledujeme nárast agresie, násilia, občianskej neposlušnosti, prekrúcania pravdy, degradácie vedy a ohýbania filozofických konceptov, demokratických princípov v prospech našich práv, takzvanej slobody prejavu a vytvárania demokratickej modly nedotknuteľnosti našich a len našich základných práv.

Je zlo tak blízko nás? Alebo sme od svojej prirodzenosti zlí, ak dopustíme, že dlhodobo budované vzťahy sa začínajú rozpadať a spoločenské zmluvy prestávajú platiť. 

Dietrich Bonhoeffer má svoj pohľad, ktorý možno aj rieši problémy súčasného sveta a je našim zrkadlom toho, kde sme schopní v našej nepoctivej obrane našich práv až dôjsť.

Bonhoeffer si nemyslí, že najväčším nepriateľom dobra je zlo, ale ľudská hlúposť. Pretože zlo je viditeľné, proti zlu môžeme bojovať, môžeme sa proti nemu postaviť.

A zlo nesie so sebou, ako hovorí, „semená vlastného zničenia“. A aby sme predišli zlu, máme šancu postaviť bariéry, aby ste zastavili jeho šírenie. Ale voči ľudskej hlúposti sme bezbranní. 

„Proti hlúposti neexistuje obrana. Ani protesty, ani sila sa ho nemôže dotknúť a zastaviť. A aj snaha o argumentáciu je voči ľudskej hlúposti zbytočná. Faktom, ktoré sú v rozpore s osobnými predsudkami a stereotypmi, sa dá jednoducho neveriť – lebo hlupák ich môže skritizovať, a to dokonca aj v tom prípade, ak sú nepopierateľné, hlupák ich môže jednoducho odsunúť a tváriť sa, že sú to triviálne výnimky, ktoré len potvrdzujú jeho presvedčenie. 

Samotný Bonhoeffer sa nedožil toho, ako jeho napísané slová začali byť pravdivé pri každej jedného kríze, zvrate či víťazstve iracionality. Dva roky po ich napísaní zomrel v koncentračnom tábore. 

Ľudská hlúposť je spoločenský fenomén, nie, nie je to jednotlivec, ten zo svojou hlúposťou nič nezmôže, nemá vplyv na celok. Ale akonáhle sa skupina správa hlúpo, má na jednotlivca dopad. A ľudská povaha sa, bohužiaľ, nemení, mení sa len okolie, nástroje a aktéri, ku ktorým vzhliadame.

Snahou ľudí bolo naučiť sa orientovať vo svete a jednou najčastejšie používanou schopnosťou bolo sledovanie stáda. Čo dávalo zmysel a ak bolo málo informácií, robili sme, čo robili ostatní.

Bohužiaľ, nie vždy to malo pozitívne dopady, skôr zlyhania z dôvodu našich predsudkov. Stádové správanie patrí medzi hlavné príčiny hlúposti a viaceré vedecké štúdie ukázali, ako môžu byť jednotlivci ovplyvnení davom tak, aby zaujali pozície, ktoré sú v rozpore so všetkou logikou.

A ako zavtipkoval na tému ľudskej hlúposti aj samotný Bonhoeffer, „sila jedného potrebuje hlúposť druhého“. A náš duševný stav aj v súčasnosti využívajú rôzni populisti, pódioví hulváti a piči bromhexinu s vodkou či sociálni demokrati so státisícovými hodinkami.

A bez podpory zo strany širších aspektov spoločnosti by sa nikto z týchto jednotlivcov bažiacich po moci k nej nedostal.

A ako konštatuje Bonhoeffer, ľudia začínajú byť prevalcovaní hlúposťou, začínajú ňou byť posadnutí, a čím väčšia hlúposť sa objaví v spoločenskom diskurze, tým viac pravdy v sebe podľa nich skrýva.

Logická časť nášho mozgu je vypnutá, stávame sa politickými bábkami a akákoľvek logika a diskusia o faktoch zlyháva. A skupina funguje na úrovni sloganov, hesiel a prízemných výkrikov. 

Ľudská hlúposť uľahčuje proces unesenia spoločnosti bezchrbtovými jednotlivcami. Vytvorí sa príbeh, ktorý obsahuje jednoduché vysvetlenia zložitých problémov a ponúka „riešenia“ a obetných baránkov. Kto sa neprispôsobí tejto štandardnej ortodoxii, stane sa nepriateľom, ktorého treba zničiť.

A pocit, že počas Covid-pandémie, ktorá pre niektorých ľudí neexistuje, sa tieto vnútorné zlyhania ľudskej mysle rozvinuli v plnom prúde. Vidíme tak zákerných ľudí z rôznych strán politického spektra, ako unášajú náš svet ako celok.

Logickými argumentami sa však nikde nedostanete, títo ľudia si uzamkli svoje mozgy a dobrovoľne sa odovzdali do zajatia svojich infantilných predstáv a predsudkov.

Aj samotný Bonhoeffer stráca nádej v boji proti hlúposti cez argumentáciu: „Musíme zanechať všetky pokusy presvedčiť hlúpeho človeka. 

Svet sa zmenil, no ľudská hlúposť ostala a dokonca súčasný svet ľudskej hlúposti napomáha, pretože je plný chaosu a informačného odpadu, ktorý sa vydáva za relevantné informácie.

Ľudia sa tak strácajú v informáciách, začínajú byť čoraz viac zmätení. Ovláda nás skepsa a cynizmus voči všetkému a zároveň nás ovláda detinská viera v čokoľvek, čo sa človeku povie s určitou dávkou autority. Alebo po slovensky, „kto kričí, ten má pravdu“. 

Áno, svet je v súčasnosti šialené miesto, no tak, ako pri písaní svojich posledných riadkov v cele, Dietrich Bonhoeffer veril v záblesky dobra.

Pretože nezáleží na ľudskej hlúposti, ale na tých, ktorí sú a budú chcieť byť pri moci. A na nich záleží, či budú od nás očakávať viac ľudskej hlúposti alebo vnútornej nezávislosti, múdrosti a otvorenosti. 

Bonhoeffer neponúka úplný liek na ľudskú hlúposť, skôr dôveru v ľudí samotných. Pochopenie povahy ľudskej hlúposti sa podľa neho dosiahne len tým, že odkryjeme jej korene v hĺbke spoločenského podvedomia a tie sú poháňané základnou mechanikou ľudskej skúsenosti.

Tak aké máme ako slovenská spoločnosť skúsenosti? Otázka v predvianočnom období šialenej doby nie príliš pozitívna. 

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie