Portfolio manažér Michal spravuje 60 miliónov eur. Zameriavame sa na menšie firmy než sú Amazon alebo Apple

Investovanie je na Slovensku čoraz populárnejšie. Medzi najobľúbenejšie formy investovania u nás patria podielové fondy. Tie však musí niekto spravovať a rozhodovať, do akých aktív zainvestujú a kto je následne za ich výkonnosť zodpovedný.

V najstaršej slovenskej správcovskej spoločnosti IAD Investments je to aj portfólio manažér Michal Ďurica, ktorý zodpovedá za desiatky miliónov eur investovaných prostredníctvom podielových fondov.

 

• Ako sa spravujú podielové fondy?
• Podľa čoho sa správcovia rozhodujú, ktoré akcie či dlhopisy nakúpia?
• Budú niekedy kryptomeny súčasťou podielových fondov?
• Čo ak podielový fond nenaplní svoj plánovaný výnos?
• Do akého fondu by Michal Ďurica odporúčal investovať priemernému Slovákovi?
• Aký typ človeka musí byť manažér podielových fondov?

 

Ako vzniká taký fond? Akým spôsobom doň vyberáte akcie, dlhopisy, či iné aktíva?

Aktuálne máme stabilný počet podielových fondov. Vznik nového podielového fondu je skôr výnimočná udalosť.

Aktíva do fondov vyberáme podľa typu fondu. Snažíme sa vždy nájsť najvhodnejšie investičné príležitosti v danom čase. Portfóliá sú však väčšinou stabilné a menia sa hlavne na základe toho, v ktorej fáze ekonomického cyklu sa nachádzame. Napríklad, či preferujeme dlhopisy s fixným alebo pohyblivým kupónom,  alebo či znižujeme alebo navyšujeme rizikové aktíva na úkor hotovosti.

Ako teda riešite zmeny v portfóliu?

Dám ako príklad náš fond Growth Opportunities, čo je zmiešaný podielový fond – môžeme v ňom teda mať akcie, dlhopisy, ETF fondy a ďalšie aktíva.

Keď sa teraz pozriete na jeho portfólio, väčšina je zainvestovaná priamo v akciách. Sú tam však aj nejaké dlhopisy, ktoré sme nakupovali minulý rok s vysokými výnosmi do splatnosti. Viaceré dlhopisy nám však už medzitým z portfólia odišli, a to buď kvôli splateniu alebo odpredaju, lebo ich aktuálny výnos bol nižší, ako požadujeme od investícií v tomto fonde. Takto získané prostriedky sme reinvestovali do nových akciových investícií.

Balans sa teda posunul od typického zmiešaného fondu, kde je 10 % až 30 % v dlhopisoch, práve k akciám, ktoré v súčasnosti tvoria 90 % až 95 % fondu.

Aj takáto zmena v alokácii medzi jednotlivými zložkami umožnila tomuto fondu dosiahnuť ročnú výkonnosť 68,5 % (k 30. 6. 2021).

Aktíva fondu ste teda posunuli viac do akcií. Podľa čoho vyberáte akcie, ktoré nakúpite? Ako odhadujete potenciál jednotlivých firiem?

Vyberáme investície, ktoré chceme vo fonde dlhodobo držať. Sú tam teda akcie firiem, ktoré držíme už roky a pokiaľ sa v týchto spoločnostiach nič nezmení, a budú mať výsledky aké si predstavujeme, nemáme dôvod ich odtiaľ odpredávať. 

Našim primárnym záujmom teda nie je portfólio divoko trejdovať. 

Zaujímavé sú pre nás napríklad „rastúce firmy“, ktoré zvyšujú svoje tržby a marže, aktuálne majú nižší trhový podiel, ale rýchlo expandujú v rámci krajiny, kontinentu alebo celého sveta. Častokrát sú to firmy, ktoré ešte nie sú veľmi ziskové, ale sú práve na tom prelome. Už by vedeli tvoriť zisk, ak by chceli, ale všetko čo zarobia, reinvestujú do rastu a zvyšovania trhového podielu.

Páčia sa nám aj firmy, v ktorých je stále zahrnutý pôvodný manažment alebo zakladateľská rodina. Chceme firmy, v ktorých hlavní akcionári stále vidia priestor a naše záujmy sú úplne rovnaké ako záujmy CEO, ktorý tam drží tiež pár percent akcií.

V Európe však takéto firmy častokrát nevieme nájsť. Oveľa viac ich je USA, v Číne či Hongkongu.

Teraz si vás predstavujem ako človeka, ktorý v hlave dopodrobna pozná tisíce spoločností.

Myslím, že trochu preceňujete moje schopnosti. Na svete sú tisíce firiem a nie je možné, aby ste ich všetky obsiahli a zameriavali sa na všetky sektory. 

Skôr viete navnímať nejaký typ biznisu a potom sa točíte v týchto konkrétnych sektoroch. Napríklad máme firmy, ktoré pôsobia v streamovacom biznise, takže už trochu viem, ako ich podnikanie funguje a radšej sa venujem im, než aby som hľadal nejaký nový biotech vyvíjajúci onkologický liek, ktorému nerozumiem a neviem odhadnúť jeho úspešnosť.

Snažíme sa nájsť rastové príležitosti tam, kde to dáva zmysel a vieme si predstaviť trendy, ktoré tieto firmy môžu využiť. Pochopiteľne, máme širší záber, ako len technologický sektor. Na to, aby ste vyskladali kvalitné portfólio, nepotrebujete poznať celý svet a všetky sektory. 

Najväčšiu pridanú hodnotu pre portfólio vidíme v menších firmách a nezameriavame sa na všetky tie Microsofty, Apply a Amazony. Tieto spoločnosti asi už nikdy nebudú 10-bagger (=desaťnásobok investície) z aktuálnej hodnoty.

Vyberiete parametre ako spomenutý manažment, rastúce tržby a marže a obrovský zoznam sa vám zúži. Pozriete sa, aké sú to sektory, odstránite niečo, čomu absolútne nerozumiete a zvyšku sa následne môžete venovať podrobnejšie. Prejdete si výročné správy, reporty, investorské cally s manažmentom. Na konci vám zostane pár firiem, ktoré prešli vašim sitom a tie potom možno kúpite – ak je ich valuácia normálna a nie ustrelená niekde, kde to už nedáva zmysel. Poprípade ich necháte na watchliste a čakáte na nejaký prepad trhu. 

Spomenuli ste firmy, ktorým sa darí a mohli by lusknutím prsta začať generovať zisk, no zatiaľ to nerobia, keďže radšej investujú. Bolo by napríklad dobrou investíciou Spotify, ktoré je neustále v červených číslach, no rastie neuveriteľným tempom?

Spotify ma práve celkom mrzí, pretože mi na začiatku ušlo. Teraz majú valuáciu 40 miliárd dolárov, takže to už nie je rybník, v ktorom väčšinou lovíme. Firma asi už nespraví 10-násobok svojej hodnoty.

Ak by som parafrázoval oveľa lepších investorov, ako som ja, tak ak hľadáte firmu, ktorá vám spraví 50- alebo 100-násobok vloženého kapitálu, nikdy nemôžete kúpiť 40-miliardovú firmu. Tým nehovorím, že Spotify nebude rásť, ale možnosť vysokého zisku je nižšia, než keby ste Spotify našli pri 5-miliardovej alebo 500-miliónovej valuácii.

Pri akých firmách aktuálne čakáte takýto nárast? Kde je teraz vysoký potenciál?

Najväčšiu pozíciu vo fonde Growth Opportunities má už pár kvartálov americká streamovacia služba Chicken Soup for the Soul Entertainment (CSSE), ktorá má 500-miliónovú trhovú kapitalizáciu. My sme ju identifikovali ešte predtým, než spravila exponenciálny rast za posledný rok. Prvú investíciu sme spravili, keď mala kapitalizáciu pod 100 miliónov.

Nie je to firma ako Netflix alebo Disney+, kde platíte predplatné každý mesiac, ale takzvaný A-VOD (Advertising-based Video on Demand), kde za pozeranie neplatíte, ale pred filmami a seriálmi sú reklamy. 

Priznám sa, že tú firmu nepoznám. Ako sa o takýchto príležitostiach dozvedáte?

Tú firmu nepozná skoro nikto, ak budem úprimný (smiech). Máme ju vo fonde od roku 2019. Screeningom podľa fundamentov ju ale nebolo možné v tom čase objaviť. Úprimne poviem, že veľká časť nápadov pochádza od iných investorov, ktorých investičná filozofia je nám blízka. CSSE pochádza tiež z takéhoto zdroja.

CSSE vedie Bill Rouhana, ktorý je vizionár a perfektný manažér. Ak si pozriete ich výročné správy a vypočujete si pár kvartálnych rozhovorov s investičnými analytikmi, zistíte, že to celé dáva zmysel a ak sa mu to podarí, tak to bude veľká strela. 

Spomínali ste, že druhov firiem, do ktorých investujete, je viac.

Investujeme aj do podhodnotených firiem, tzv. 50 cents on the dollar. Vidíte firmu, ktorá nie je extrémne rastúca, má zaujímavé marže, schopný manažment – to je alfa a omega každej investície – ale z nejakého dôvodu je valuácia tejto spoločnosti nezmyselne nízko. Takýchto príležitostí zvykne byť celkom dosť, keď sa niečo stane na celom trhu a na hodnote klesajú zlé, priemerné, ale aj veľmi dobré firmy.

Týmto spôsobom sme identifikovali dánsku firmu Pandora, ktorá vyrába šperky. Po rokoch rastu začala mať problémy, tržby stagnovali a výrazne im rástli zásoby na niektorých trhoch. Manažment si s tým nevedel poradiť. Zrazu to chytil do ruky nový CEO, prebudovali stratégiu a firma sa začala otáčať. Na tejto firme sme spravili násobok našej investície a stále ju držíme. Bola to pre nás unikátna príležitosť.

Túto značku každý pozná, veľa žien príde z dovolenky s nejakým príveskom, alebo im ho niekto kúpi ako darček. Nie je to extrémne rastúci biznis, ale dávalo nám to zmysel z pohľadu valuácie – majú unikátne marže a produkujú vysoký free cash-flow. 

Akcie vo fondoch zrejme balansujete dlhopismi.

V niektorých fondoch áno. Pri dynamickejších portfóliách označenie zmiešaný pre mňa znamená skôr to, že ak vidím dobré príležitosti aj medzi dlhopismi, tak ich môžem kúpiť.

Minulý rok napríklad spadla cena ropy do záporných čísel a dlhopisy niektorých spoločností ťažiacich ropu s aktívnym hedžingom (=cena ropy je dopredu dohodnutá) sa obchodovali, ako keby mali tieto spoločnosti do mesiaca skrachovať.

Máte firmu, pri ktorej viete, že má rovnaký cash flow ako pred rokom a zrazu sa ich dlhopisy obchodujú s výnosom 40 % ročne a pritom ešte nedávno to bolo 5-10 %. Tak sme ich nakúpili. Pred pár dňami sme zatvárali pozíciu v jednej nórskej produkčnej spoločnosti so ziskom 55 % za 13 mesiacov.

Inými slovami, dlhopisy môžu takisto prekvapiť výnosom a netreba ich vnímať len ako protipól rizikovejších akcií.

Sú pre vás zaujímavé aj štátne dlhopisy?

Nie.

Prečo?

Musíte veľmi dlho hľadať, aby ste našli štátny dlhopis s kladným výnosom. A pri inflácii 2 % až 5 % sú podľa mňa vo fonde úplne zbytočnou investíciou. Ak si kúpite niečo s výnosom 0,3 % a splatnosťou 10 rokov pri inflácii 2 %, tak reálne strácate.

Okrem iného spravujem aj dlhopisový fond 1.PF Slnko. Keď dnes chcete výnos, musíte ho hľadať v korporátnej sfére alebo na rozvíjajúcich sa trhoch. A nemôžete loviť medzi dlhopismi s AAA ratingom (=najlepšie hodnotenie).

Niektoré banky a správcovské spoločnosti majú vo fondoch nakúpené aj štátne dlhopisy európskych krajín.

Takéto fondy ale nemajú veľmi na výber. Vysoké zostatky na bežných účtoch sú penalizované zápornými úrokmi a ak investičná stratégia fondu neumožňuje investíciu do rizikovejších korporátnych dlhopisov, musíte siahnuť po štátnom dlhopise.

Vyplýva z toho, že ak mám záujem o agresívnejšiu investičnú stratégiu, mám investovať u vás a banka nemá význam?

Prakticky áno – ale aj my máme konzervatívne fondy, ktoré sa vyrovnajú bankám, čo sa týka minimalizácie rizika. Toto skôr záleží fond od fondu, než firma od firmy.

Koľko peňazí spravujete vy?

Priamo pod svojou správou mám viac ako 60 miliónov eur. IAD Investments však celkovo spravuje aktíva najmä na Slovensku a v Českej republike v hodnote viac ako 1,19 miliardy eur. 

Ako vnímate sektorovo orientované fondy? Populárne sú napríklad fondy, ktoré investujú iba do firiem zameraných na zelenú energiu. Ďalšie zas do výskumu chorôb. Ale dáva to zmysel? Keď chcem najvyšší výnos, tak by som sa snáď nemal limitovať na určité spektrum firiem.

Máte pravdu. Ale nie všetky fondy majú vo svojej investičnej stratégii dôraz len na celkový výnos.

Klienti v týchto fondoch investujú peniaze s tým, že im nejde len o samotný výnos, ale aj o podporu. Napríklad trvalo udržateľných riešení, alebo nechcú svojou investíciou poskytovať kapitál výrobcom zbraní či tabakovému priemyslu. Títo investori by ale mali byť okej s tým, že zarobia síce menej, ale ich peniaze boli investované tak, aby s tým boli eticky stotožnení. 

Nie je to len sofistikovaný marketing? 

V nejakej miere určite je.

Čiže správcovskej firme, ktorá spravuje napríklad Green Energy alebo Eco fond, ide v prvom rade o to, aby mal jej produkt pekné ekologické marketingové meno?

Neviem, či sa to takto dá povedať, ale určite sa to dobre predáva, ak máte niečo, čo je teraz témou.

Mne osobne to dáva aj zmysel, pretože je dôležité vedieť, že firmy myslia na to, čo bude o 50 rokov, pretože ide aj o ich budúcnosť a výnosy. Je ale potrebné dať si pozor na „greenwashing“ – nie všetky firmy si zaslúžia svoje miesto v ESG fondoch.

Ak si niekto pred rokom a pol spravil fond s farmaceutickými firmami, zrejme by sa teraz predával veľmi dobre.

Určite áno. Ale netreba zabúdať na to, že kým by ho objavili retailoví investori, ten hlavný rast by už mal za sebou, hoci by bol zložený z Pfizeru, Moderny a AstraZenecy. 

Obchodovali ste počas korony s farmaceutickými firmami aj vy?

Nie. Nekúpili sme ani jednu. Nevedeli sme, ktorá tie preteky vyhrá a kupovať ich len ako lotériový lístok, nie je v súlade s našou investičnou filozofiou. Čo ak by to Moderna nestihla, alebo by im v druhej fáze klinických skúšok vyšla nízka účinnosť vakcíny?

Verím tomu, že veľmi veľa investorov na tom super zarobilo, ale ja sa vo farmaceutickom biznise necítim až tak doma. Ak by to vyšlo, super, ak nie, strácam na tom peniaze. Zamerali sme sa radšej na iné príležitosti.

Ak by ste mali vybrať svoj najväčší úspech za celé svoje investorské pôsobenie, čo by to bolo?

Investične najlepší bol pre mňa jednoznačne minulý rok. Keď ste sa v marci 2020 pozerali, ako to všetko strácalo hodnotu a ako sa aj akcie firiem, na ktoré pandémia nemá prečo mať výrazný vplyv, alebo firiem, ktoré neprišli pomaly ani o jedného zákazníka, predávali za smiešne peniaze, vtedy sme si povedali „ideme do toho“. 

Museli ste robiť náhle rozhodnutia?

Určite áno. Najmä v dňoch, keď všetko prudko klesalo. Keď nastane panický výpredaj, tak sa viete dostať k super dlhopisom a akciám, ktorých sa každý potrebuje zbaviť v snahe nahromadiť cash. Ak už máte dopredu zanalyzované nejaké firmy, viete sa veľmi rýchlo rozhodnúť.

Niektoré pády boli úplne iracionálne – po krátkej analýze sme vedeli, že sme kupovali firmy za výpredajové ceny. A vedeli sme, že keď sa z trhu vytratí panika a strach, valuácie pôjdu hore. 

Budú raz fondy nakupovať aj kryptomeny?

To sa už deje. V zahraničí vidíme fondy, ktoré investujú do kryptomien. Či to bude raz aj v klasických podielových fondoch na Slovensku, na to neviem odpovedať. 

Ak po tom bude dopyt od investorov a bude to pod prísnou reguláciou, nevidím dôvod, prečo by to nemalo byť umožnené.

Ja osobne sa kryptomenám vyhýbam. Vôbec neviem odhadnúť ich vnútornú hodnotu, ak vôbec nejakú majú.  Neviem, ktoré z dnešných kryptomien sa dožijú zajtrajška a stanú sa aj reálnym platidlom. Nepopieram, že zažívame blockchainovú revolúciu. Je to obrovská inovácia. Na jej konci však nemusí byť žiadna dnes známa kryptomena.

Možno budeme mať digitálne euro. Trh však ešte musí dospieť, aby do toho mohli ľudia investovať cez také regulované fondy, aké ponúkame my.

Kam by ste odporučili investovať priemernému Slovákovi?

Toto je najťažšia otázka, ktorú dostávam. Každý klient má svoje špecifiká. Vo všeobecnosti by som ale povedal, že čím dlhší je investičný horizont, tým viac z koláča patrí do akcií. Ak je investičný horizont 10 rokov a viac, tak tam ani nič iné nemá byť.

Ak nepríde k zmene zriadenia a budeme tu mať stále nejakú formu kapitalizmu, akcie sú stávka na technologický pokrok a rast produktivity a ponúkajú nám v dlhodobom horizonte najlepšie zhodnotenie. 

Pri horizonte 5 rokov to však už tak jednoznačne neplatí. Krátkodobé výkyvy hrajú už veľkú úlohu. Stále odporúčam mať časť investície v akciách a zvyšok  v niečom konzervatívnejšom – napríklad dlhopisový alebo realitný fond. Napríklad Prvý realitný fond od IAD Investments, ktorý je najstarší realitný fond na Slovensku.

Určite by som sa v horizonte 5 rokov vyhol špekuláciám a nehazardoval som so svojimi peniazmi. Špekulácie so spomínanými kryptomenami nemajú v takomto portfóliu svoje miesto.

Z portfólia vašich fondov je čo tou zlatou strednou cestou?

Fond Growth Opportunities je, podľa mňa, ideálny, pretože má presne päťročný investičný horizont. A ak to chceme skonzervatívniť, tak ani investíciou do Prvého realitného fondu človek nič nepokazí. 

Hovorí sa, že časovať začiatok investovania nemá zmysel, lebo výnos vo výsledku prekoná to, čo by človek získal čakaním na akýsi prepad trhu. Súhlasíte? 

Úplne. Ako portfólio manažér som sa tiež vyvíjal. Zo začiatku som si myslel, že časovanie trhu je možné. Na vlastnej koži som sa naučil, že je to extrémne ťažké až nemožné. Pred pár rokmi sa nám bežne stávalo, že sme mali viac hotovosti, ako bolo optimálne a čakali sme na prepad na trhoch, aby sme investovali… no a ten neprišiel. Jednoducho prichádzate o výnosy, ktoré ste mohli mať.

Máte vo fondoch, ktoré v IAD Investments spravujete, aj svoje vlastné peniaze? 

Áno, samozrejme.

V ktorých segmentoch predpovedáte najväčší rast v najbližších mesiacoch a rokoch? Čo máte na watchliste?

Nerobíme predikcie na najbližšie mesiace, ani roky. Ale môžem poodhaliť, že aktuálne napríklad pracujeme s investičnou ideou v segmente čínskych internetových brokerov. Podľa prieskumov vlastní v USA akcie viac ako polovica obyvateľov, v Číne ani desatina.

Myslíme si teda, že v horizonte niekoľkých rokov bude toto číslo významne rásť smerom nahor, pretože čínske obyvateľstvo bohatne a bude sa intenzívnejšie zaujímať o investovanie do čínskych alebo zahraničných akcií. Je teda celkom možné, že čínski brokeri na tejto vlne budú participovať.

Láka vás tiež kupovať akcie firiem, ktoré sú vám osobne sympatické, ale nie je to z investičného hľadiska dobré rozhodnutie?

Samozrejme, môžete sympatizovať s produktom nejakej firmy, ale keď to nedáva investične zmysel, nemá to vo vašom portfóliu čo robiť. 

Cieľom investovania je mať väčší majetok v budúcnosti, no kupovanie firiem, ktoré sú síce sympatické, no drahé a majú zároveň aj nižšie očakávané výnosy, vás k tomu cieľu nedostane.

Akú musí mať povahu dobrý správca fondov? Musí byť stále online?

Myslím si, že nemusíte byť nonstop online. Niekedy je to práve na škodu, Prehnaný fokus na krátkodobé zmeny cien môže zatieniť dôvod, prečo ste tú firmu kupovali.

Táto práca vás musí baviť. Nie je od deviatej do piatej. Musíte sa chcieť posúvať ďalej a veľa čítať. A hlavne byť trpezlivý, lebo niekedy investíciu držíte dva roky, stratíte nervy, predáte ju a na ďalší deň sa vaše očakávania naplnia a vy z toho už nič nemáte. 

Sme ľudia a máme emócie, ale treba sa s nimi naučiť pracovať. Minulý marec sme nemali kľudné nervy keď to padalo o desať percent denne, ale keď viete, že to robíte správne a opierate sa o fakty a nie pocity, tak spravíte tie dobré rozhodnutia.

Howard Marks z Oaktree hovorí, že ak vám je až fyzicky zle, keď niečo kupujete, vtedy je ten najsprávnejší čas investovať, lebo nakupujete za najlepšie ceny a očakávané výnosy sú najvyššie.