Prečo nemôžu dievčatá programovať? Odpovie vám satirická kampaň

Alexandra Dulaková / 18. júna 2016 / Tech a inovácie

Girls Who Code si vzalo na paškál všetky stereotypné dôvody, ktoré vraj dievčatám a ženám bránia v tom, aby boli dobrými programátorkami. Vychádzali z osobných skúseností, príbehov a predovšetkým vedeckých štúdií, ktorých výsledky sa zhodovali v jednom: nie sú v tom dobré, pretože sú dievčatá.

Vedecké štúdie a ich výsledky občas vedia poriadne zaskočiť. Ako napríklad tá z roku 1999, ktorá sa snažila akademickou rečou vysvetliť jeden veľmi priamočiary fakt, a síce že ženská biológia sa jednoducho nehodí k programovaniu. Dokonca sa uchýlili aj k takým kvalitným metódam, akou bolo navrhovanie korelácie medzi veľkosťou a štruktúrou istých mozgových oblastí na jednej strane a intelektom na tej druhej. V skratke: u popredných vedeckých osobností, akou bol napríklad Einstein, sa preukázala nadpriemerná veľkosť spomínanej mozgovej časti. Takže ju spojili s matematickými schopnosťami. No a keďže je štruktúra časti mozgu u žien trochu iná, logicky z toho vyplýva, že nie je možné, aby boli v matematike a logike také dobré, ako muži. Skoro taká dobrá analógia, ako keď boli vedci na začiatku 20. storočia presvedčení, že proporcionálne menšia veľkosť mozgu u žien svedčí aj o ich nižšej inteligencii. Akurát že tá modernejšia štúdia sa odohrala pred necelými 20-timi rokmi. (Trapas.)

 

Ada Lovelace, historicky prvá programátorka (1815-1851)

Screen Shot 2016-06-17 at 21.46.33

 

Pritom prvou programátorkou bola vraj žena, Ada Lovelace, a žila už v 19. storočí. Počas svojho života vyvinula komplexné teórie o fungovaní predchodcu moderných počítačov, tzv. Analytical Engine. Jej návrhy programov pre toto zariadenie a chápanie jeho fungovania boli dokonca podstatne zložitejšie než tie od jeho tvorcu, Luigi Manabrea. Adina práca bola jedným z kľúčových dokumentov, ktoré inšpirovali Alana Turinga pri vytvorení prvého „počítača“ počas Druhej svetovej vojny. Okrem Ady boli aj také ženy, ktoré stáli pri vzniku jedného z prvých programátorských jazykov – COBOL. Bola ňou Grace Hopping. Verila, že jazyk programovania môže byť tak zrozumiteľný ako jej materinský jazyk, angličtina, a práve vďaka nej dnes programátori pracujú s „if/thens“ namiesto 1/0. Jednou z prvých programátoriek na počítači CSIRAK bola taktiež žena, Kay Thorne. Medzi trochu modernejšie programátorky patria napríklad Anita Borg alebo Marissa Miller, prvá inžinierka Yahoo, ktorá bola zároveň ženou. A dopracovala sa až na pozíciu CEO (aj keď to momentálne s jej prácou nevyzerá úplne ružovo). Dôkazy o schopnom programátorsko-analytickom myslení máme teda aj u jedincov s chromozómami XX!

 

Takže otázkou, ktorú by sme si mali všetci klásť je: prečo nie je na svete viac programátoriek? Touto problematikou sa predsa zaoberajú toľké iniciatívy, mládežnícke organizácie a školenia, ktoré dievčatám programovanie priam podsúvajú na tácke. No napriek tomu tvoria len mizivé percento profesionálnych programátorov.

 

Screen Shot 2016-06-17 at 21.40.00

foto: girls who code

 

Ženy a dievčatá (aspoň tá generácia, ktorá momentálne dospieva alebo dospela) sa pomerne často stretávala s prístupom, ktorý im do hláv vtĺkal, že práca s počítačmi je predovšetkým pre chlapcov. A výsledkom týchto postojov sú pomery, ktoré poukazujú napríklad aj na to, že si chlapci akosi automaticky myslia, že ich chlapčenskí spolužiaci sú v programovaní lepší než dievčatá. A to bez toho, aby o ich schopnostiach čosi vedeli. Aj profesionálky sa stretávajú s tým, že ich prácu prijíma programátorská komunita skepticky a preferuje skôr tie mužské – znova, bez videnia ich obsahu. Dr. Maria Milosavljejic, ktorá stojí na čele viacerých austrálskych popredných programátorských inšitúcií, patrila počas štúdia do triedy, kde bola jediné dievča a od chlapcov neustále dostávala ponuky na pomoc s úlohami, aj keď ju nepotrebovala. (Síce je možné, že v tomto prípade sa chlapci len snažili nadviazať kontakt s jediným ženským druhom v ich ročníku.)

 

Mnohí odborníci sa zhodujú v tom, že programovanie by malo patriť do školských osnov už od ranného veku. Bez ohľadu na pohlavie. Takisto by lektori a učitelia nemali robiť žiadne rozdiely medzi prístupom k dievčatám a chlapcom. Len tak sa zrejme dievčatám vštepí, že k počítaču a kódeniu patria rovnako ako ich špolužiaci a chlapcom, že v programovaní nie sú inherentne lepší než ich ženské súputníčky.

 

Girls-Who-Code

zdroj: tech.co

 

Tá staršia generácia sa však už obohratých stereotypov a predsudkov nezbaví. Niektoré mladé programátorky sa tak rozhodli z nich aspoň urobiť srandu. A práve tak vznikla kampaň Girls Who Code, ktorá satiricky vysvetľuje, ako presne im pri programovaní prekáža, že sú dievčatá. Vinia to napríklad na menštruáciu, prsia, pridlhé mihálnice, výkyvy nálad, či fyzickú krásu. Ich cieľom je poukázať na to, ako nezmyselná je celá táto argumentačná línia a podporiť mladé dievčatá, aby sa ňou nenechali odradiť. Snáď im to teda vyjde.

 

Viac videí a informácie o kampani nájdeš na ich stránke.

Zdroj: IFL Science, zdroj titulnej fotografie: ad week

Pridať komentár (0)