PRIESKUM: Ovládli nás konšpirácie. Čoraz viac Slovákov odmieta očkovanie proti koronavírusu

Ochota dať sa zaočkovať proti koronavírusu na Slovensku klesá. V apríli by sa dalo zaočkovať 40,9% respondentov a v septembri už iba 23,5% respondentov. Ochota dať sa zaočkovať súvisí s pocitom ohrozenia z epidémie, s vierou v prirodzený pôvod vírusu a dôverou v niektoré inštitúcie. Tieto závery prináša septembrová vlna kontinuálneho prieskumu „Ako sa máte, Slovensko?“

Ochota dať sa zaočkovať klesá

Na otázku „Ak by dnes bola dostupná vakcína na nový koronavírus schválená Európskou úniou, dali by ste sa zaočkovať?“ odpovedalo v septembri kladne iba 23,5% respondentov, zaočkovať by sa nenechalo 48,3% respondentov a 28,2% respondentov na otázku nevedelo odpovedať. V porovnaní s predchádzajúcimi výskumami v apríli a máji 2020 ochota dať sa zaočkovať postupne klesá z 40,9% v apríli, na 25,9% v máji až na 23,5% v septembri.

Čechov by sa dalo zaočkovať viac

Zo septembrového prieskumu agentúry STEM/MARK vyplýva, že obyvateľov Českej republiky by sa dalo zaočkovať o niečo viac. Na otázku, či by sa respondenti dali zaočkovať, odpovedalo 26 percent ako určite áno, 16 percent skôr áno, 35 percent skôr nie a 23 percent v žiadnom prípade. Proti koronavírusu, ktorý spôsobuje chorobu COVID-19 by sa tak nenechalo zaočkovať viac ako polovica z nich (58 percent). Prieskum sa uskutočnil na vzorke 502 osôb vo veku 18 až 64 rokov.

Ľudia sú s Matovičom nespokojní. Nepáči sa im postup vlády pri zvládaní koronavírusu

Ochota zaočkovať sa súvisí s politickými preferenciami

Ochota dať sa zaočkovať výrazne súvisí s pocitom ohrozenia epidémiou koronavírusu, respondenti, ktorí sa cítia byť ohrození, by sa dali zaočkovať častejšie. O niečo viac sú ochotní dať sa zaočkovať najmladší a najstarší respondenti, vo veku 18 – 29 rokov je to 28,8% a vo veku 60 a viac rokov 26,8%.

Ochota dať sa zaočkovať tiež výrazne súvisí s politickými preferenciami. Najväčšiu ochotu dať sa zaočkovať deklarujú respondenti, ktorí vo voľbách volili koalíciu PS-Spolu (50%), stranu Za ľudí (43,8%) a SaS (43,2%). Menšiu ochotu dať sa zaočkovať deklarujú voliči OĽANO (27,2%), Sme rodina (18,9%) a Smer – SD (18,2%). Najnižšiu ochotu dať sa zaočkovať deklarujú voliči strany Kotlebovci ĽS NS (12%).

Za neochotou dať sa zaočkovať sú i konšpirácie

Výrazným vysvetľujúcim faktorom pre ochotu dať sa zaočkovať je viera v prirodzený pôvod vírusu. V septembri by sa spomedzi tých, ktorí sú presvedčení, že vírus sa náhodou preniesol zo zvieraťa na človeka dalo zaočkovať až 45,4%. Naopak, zaočkovať by sa nechalo iba 11,1% % z tých respondentov, ktorí sú presvedčení, že vírus bol vytvorený umelo a rozšírený zámerne.

„Klesajúca ochota dať sa zaočkovať je pravdepodobne zapríčinená najmä rastúcim presvedčením, že koronavírus nie je až taký škodlivý ako sa nám snažia nahovoriť. Neochota dať sa zaočkovať tiež výrazne súvisí s konšpiračnými presvedčeniami o umelom pôvode vírusu a nižšou dôverou v inštitúcie. Ukazuje sa, že na Slovensku, podobne ako v iných krajinách, môžu konšpiračné presvedčenia negatívne zasahovať do snahy eliminovať epidémiu,“ uzatvára Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV.

Ochota dať sa zaočkovať súvisí s dôverou v niektoré inštitúcie

Respondenti, ktorí v súvislosti s krízou spôsobenou koronavírusom viac dôverujú vláde, zdravotníctvu a vedeckým inštitúciám na Slovensku deklarujú vyššiu ochotu dať sa zaočkovať. Táto súvislosť platila v apríli, v máji i v septembri. Najviac koreluje ochota dať sa zaočkovať s dôverou k vláde. 

„Od apríla na Slovensku sledujeme postupný pokles dôvery v inštitúcie (a najmä vládu) v súvislosti s epidémiou. Takýto pokles dôvery môže súvisieť s poklesom ochoty dať sa zaočkovať, pretože i niektoré zahraničné štúdie hovoria o inštitucionálnej dôvere ako o významnom faktore pre ochotu dať sa zaočkovať,“ hovorí Robert Klobucký zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied.

zdroj: TASR/AP, Ng Han Guan, Tobias Schwarz

Pribúda tých, čo koronavírus zľahčujú

V apríli, máji aj v septembri respondenti ako najvýznamnejší dôvod uvádzali presvedčenie, že akákoľvek vakcína môže spôsobiť väčšie problémy ako koronavírus. Presvedčenie, že vakcína na koronavírus nedokáže pomôcť v septembri výraznejšie kleslo, zatiaľ čo miera nedôvery k farmaceutickým firmám zostáva stabilná.

Najvýraznejšou zmenou je však nárast podielu tých, podľa ktorých „koronavírus nie je taký škodlivý ako sa nám snažia nahovoriť.“ Táto skupina narástla z 8,9 % v apríli na 20,8 % v septembri. Pokles ochoty dať sa zaočkovať tak môže súvisieť s nárastom presvedčenia, že koronavírus nepredstavuje až také výrazné nebezpečenstvo.

Viac ľudí by sa nechalo zaočkovať kvôli práci

Respondenti odpovedali aj na otázku, ako by sa zachovali v hypotetickej situácii, ak by im zamestnávateľ nariadil povinnosť dať sa zaočkovať proti ochoreniu Covid-19, pričom by uhradil potrebné náklady. V takejto situácii by sa dalo zaočkovať 47,1% respondentov (22,2% by s tým nemalo problém a 24,9% by síce s takýmto nariadením nesúhlasilo, ale zaočkovať by sa dali). Štvrtina respondentov (25,5%) by sa nedala zaočkovať a radšej by zo zamestnania odišla a ďalších 27,4% respondentov by takúto situáciu nevedelo posúdiť.

Prieskum realizoval projekt „Ako sa máte, Slovensko?“, ktorý dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci tohto roku. Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Doteraz sa zrealizovali rozsiahle zisťovania v marci, apríli, máji a septembri.