Priniesol Paríž na Slovensko. Vďaka dezertom Jeana-Charlesa môžete vycestovať do Francúzska aj počas pandémie

  • Francúzsky cukrár Jean-Charles pečie dezerty podľa tradičnej receptúry
  • Café de Paris otvoril spolu s manželkou Monikou v Košiciach v roku 2014
  • Najnáročnejšie je podľa neho upiecť makrónky. Najradšej má citrónový koláč
  • Miluje halušky, ale najviac so špenátom
Café de Paris
Instagram cafedeparis_kosice/ Peter Dávid
  • Francúzsky cukrár Jean-Charles pečie dezerty podľa tradičnej receptúry
  • Café de Paris otvoril spolu s manželkou Monikou v Košiciach v roku 2014
  • Najnáročnejšie je podľa neho upiecť makrónky. Najradšej má citrónový koláč
  • Miluje halušky, ale najviac so špenátom

Mesto lásky, kontrastov, emócií, elegancie. Paríž je však aj mesto hriešne chutných koláčov a lahodnej kávy. Z každej strany na návštevníkov číhajú šansóny pouličných spevákov, vôňa croissantov a typických francúzskych makróniek. Paríž sa však presťahoval aj na Slovensko, konkrétne do Košíc. Môže za to francúzsky cukrár Jean-Charles Vanbeselaere, ktorý v roku 2014 otvoril spolu s manželkou Monikou jedinečnú francúzsku kaviareň s názvom Café de Paris.

Ich cieľom je poskytnúť ľuďom kulinársky zážitok a aspoň na chvíľku ich preniesť do Paríža. Svoje dezerty pripravuje podľa tradičných francúzskych receptúr, ktoré v čase korony si môžeš objednať domov a vycestovať tak do Paríža prostredníctvom nezabudnuteľnej francúzskej chute a vône.

Jean-Charles je vyštudovaný cukrár. Svojmu remeslu sa vyučil v jeho rodnom meste Senlis, ktoré sa nachádza približne 50 kilometrov od Paríža. Vo Francúzsku pôsobil do roku 2006. Spolu so svojou slovenskou manželkou Monikou sa na šesť rokov odsťahoval do Londýna. No už siedmy rok teší svojím umením Košičanov a návštevníkov mesta.

zdroj: Peter Dávid/peterdavidphotography.com

V hre boli aj Vysoké Tatry

 „Keď sa nám narodila naša prvá dcérka, rozhodli sme sa pre zmenu a prišli sme na Slovensko. Prečo Košice? Nebolo to priamočiare a ani jednoduché rozhodnutie. V hre boli viaceré mestá a dokonca aj slovenské veľhory. Košice nás nakoniec presvedčili svojou veľkosťou, kultúrou a atmosférou,“ povedal pre Startitup francúzsky cukrár.

Jean-Charles však vraví, že na Slovensku remeslo nie je až také vážené, ako vo Francúzsku. No aj napriek tomu si myslí, že založiť cukráreň v metropole východu bola veľmi dobrá voľba. Nefalšovanú atmosféru parížskej „pâtisserie“ si tak môžu milovníci cukroviniek vychutnávať aj na Slovensku. „Som tu kvôli svojej manželke, ktorá je vyštudovaná manažérka a je nám tu super. Až na tú koronu.“

Cukrárske remeslo vyžaduje veľa trpezlivosti, skúseností, poctivú prácu a lásku k tradícii. Jean-Charles to všetko dokázal skĺbiť v jedno. „Základom mojich zákuskov sú tradičné francúzske recepty. Každý cukrár si ich potom upravuje a vylepšuje podľa seba a podľa svojich skúseností. Vylepšovaním a pozmeňovaním tradičných receptov potom vznikajú moje osobné, ktoré pečiem iba ja a nikde inde ich nekúpite.“

zdroj: Peter Dávid/peterdavidphotography.com

Makrónky pochádzajú z Talianska

V útulnej cukrárni cítiť čarovnú vôňu a počuť nádherné francúzske šansóny. Návštevníkov tam začujete rozprávať nielen po slovensky, ale aj po francúzsky. Chuťové poháriky pošteklia makrónky, sorbety (vhodné aj pre vegánov), lahodné zákusky, kávička, francúzske víno a aj francúzske koňaky.

„Postupom času sa z našej cukrárne stalo miesto, kde sa okrem milovníkov gastronómie, okrem iného stretávajú aj frankofóni a taktiež moji francúzski kamaráti so svojimi rodinami. Stretávame sa aj mimo cukrárne, založili sme športové občianske združenie Tontons Petanque, kde hráme petang a našu záľubu zdieľame aj so Slovákmi. Organizujeme turnaje, je to zábava. Bohužiaľ, kvôli koronavírusu tieto aktivity nie sú možné.“

Francúzsky cukrár vraví, že ak chce niekto piecť, musí to milovať. Inak to nejde. Na pečenie sú najnáročnejšie makrónky. „Sú to hodiny a hodiny práce… Používam tú najkvalitnejšiu mandľovú múku a pečiem ich už od mojej mladosti.“

Aj keď sa táto sladká dobrota tvári, že je francúzska, nie je to celkom tak, pochádza totiž z Talianska. Francúzska kráľovná Katarína Medicejská ich priviezla do svojej krajiny a Francúzi ich s láskou a ochotne prijali za svoje. Dnes sú neodmysliteľnou súčasťou Francúzska.

 
 
 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Café de Paris (@cafedeparis_kosice)

Tradičný Créme Brûlée

Jean-Charles zbožňuje všetky koláče, ale aj napriek tomu je jeho najobľúbenejší – citrónový zákusok. „Najtypickejší koláč pre Francúzsko asi neexistuje, pretože každý región má svoj tradičný. Je však pravda, že najviac rozšírený je asi je Éclairs Créme Brûlée.“

Tento dezert v preklade znamená „pripálený krém“. Objavil sa v roku 1691 a upiekol ho kuchár François Massialot, ktorý svojim kuchárskym umením učaroval aj Filipovi I., bratovi slávneho Ľudovíta XIV. Od tej doby sa Créme brûlée rozšíril takmer po celom svete.

„Našim zákazníkom najviac chutí Tropické vajce. Je to môj vlastný recept. Nájdete ho iba u nás. Tento dezert má rôzne prívlastky, najčastejší je prso. Ide o vynikajúcu kombináciu ľahkého kokosového mlieka s mangom. Potom je obľúbený lístkový koláč Mille-feuille a Napoleón (krémeš).“

zdroj: Peter Dávid/peterdavidphotography.com

Slané dobroty

Tak ako je v Taliansku populárna pizza, tak vo Francúzsku má najväčší ohlas francúzsky slaný koláč známy pod názvom Quiche. „Je to slaný koláč s vaječnou náplňou (našľahané vajcia so smotanou) krájaný na trojuholníky a konzumuje sa horúci. Nesmiem zabudnúť ani na francúzske toasty.“

Práca cukrára nespočíva len v pečení dobrôt. Musí sa starať o chod celej francúzskej cukrárne. „Keby som mal robiť všetko sám, doma by som sa neukázal. Našťastie mám pomocníkov. Spolu s manželkou robíme, čo je v našich silách. Každopádne nám pomáha aj naša 2,5 ročná dcérka.“

O Slovákoch vraví, že sú úplne odlišní ako Francúzi. Minimálne v tom, že nakupujeme pečivo v supermarketoch. Vo Francúzsku majú svojho pekára, ku ktorému chodia kupovať chlieb a majú aj svojho cukrára, kde zase chodia na zákusky.

„Croissanty by sme nikdy nekúpili v žiadnom obchodom reťazci. Na Slovensku sú ženy asi šikovnejšie, lebo zákusky pečú doma. Slováci však podľa mňa vo všeobecnosti veľa cestujú a dokážu oceniť kvalitný zákusok. Vidím to na našich zákazníkoch.“

zdroj: Peter Dávid/peterdavidphotography.com

Zbožňuje halušky, ale so špenátom

Jean-Charles, keď pomyslí na Francúzsko, okamžite zacíti vôňu čerstvo upečenej bagety. Pomyslí si aj na rodinné obedy, počas ktorých vedia debatovať aj hodiny a vychutnávajú si spoločnosť jeden druhého.

Na čo si spomenie, keď povieme Slovensko? „Pohostinnosť. Veľmi si ju cením. Naučil som sa tu jesť aj mimo určených hodín. Vo Francúzsku sa obeduje medzi 12.00 a 14.00 hod. a večeria sa od 18.00 do 20.00 hod. Keď k niekomu prídete na návštevu povedzme o tretej poobede, tak vás neponúknu chlebíčkami alebo nejakým iným jedlom, lebo už by ste mali mať obed za sebou. A prejedať sa nie je pekné. Je to považované za „gourmandise“, to znamená, že sa nadmerne venujete konzumácii jedla. Ja som si však na Slovensku veľmi rýchlo zvykol jesť aj mimo hlavných jedál.“

 A aké je jeho najobľúbenejšie slovenské jedlo? „Mám rád halušky, ale manželka už robí aj vylepšenú verziu, a to špenátové, ale ja mám úprimné rád asi všetko.“

zdroj: Peter Dávid/peterdavidphotography.com

Koronakríza na istý čas odstavila aj Café de Paris. „Musíme sa s tým naučiť žiť, čo nám iné ostáva. Snažíme sa hľadať na tom aj tie dobré stránky. Presedlali sme na donášky. Aspoň takto máme šancu stretnúť našich zákazníkov. Je to však časovo náročné a komplikované. Už sa však nevieme dočkať, keď otvoríme aspoň našu letnú terasu.“

Zdroj: Café de Paris

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech