Proruská skupina Brat za brata údajne získala 450-tisíc podpisov na referendum. Chcú ich odovzdať Pellegrinimu

Kontroverzná skupina Brat za brata údajne vyzbierala takmer 450-tisíc podpisov na referendum o zrušení sankcií proti Rusku. Radi by ich odovzdali prezidentovi Petrovi Pellegrinimu. Informovali o tom prostredníctvom sociálnych sietí. 

Tento pozoruhodný výsledok by skutočne mohol s prezidentom zamávať. Existencia takéhoto množstva podpisov však vyvoláva značné pochybnosti. A to nielen u konkurenčných organizácií, ale spochybňuje ho dokonca aj bývalý člen samotného zoskupenia.

Aj v prípade, že by sa potvrdila autenticita dostatočného počtu podpisov, referendum o sankciách naráža na zásadný problém. Jednostranné odstúpenie od sankcií by totiž podľa odborníka, ktorý vypovedal pre redakciu Aktualít, porušovalo záväzky Slovenska voči Európskej únii.

Pre úspešnosť prípadného referenda by bola potrebná účasť približne 2,2 milióna voličov, čo sa v histórii samostatnej republiky podarilo dosiahnuť iba jediný raz – pri hlasovaní o vstupe do EÚ v roku 2003.

Tvrdenia motorkárov verzus realita

Matúš Alexa, líder proruských motorkárov, už vo februári oznámil, že za štyri mesiace sa im podarilo zhromaždiť výrazne viac podpisov než požadovaných 350-tisíc. Motorkári plánujú odovzdať zozbierané podpisy 11. marca. 

Závažné obvinenia voči autenticite podpisov vzniesol Rastislav Bočan, bývalý člen vylúčený zo skupiny Brat za brata. Podľa jeho tvrdení mnohé podpisy pochádzajú z osád a neboli riadne overené. Niektorí ľudia majú byť podpísaní aj dvakrát alebo trikrát. 

Organizácia Brat za brata má nepopierateľné väzby na Rusko. Jej vodca Matúš Alexa pravidelne cestuje do Moskvy a nosí vyznamenanie udelené ruskou ambasádou. V roku 2019 členovia skupiny prevzali v ruskej metropole „večné svetlo“ priamo od Sergeja Naryškina, súčasného riaditeľa ruskej rozviedky a bývalého príslušníka KGB.

Pobaltie a Poľsko vítajú Macronov „jadrový dáždnik“. Podľa Moskvy je „extrémne konfrontačný“

USA pripravuje plán na zníženie sankcií

Spojené štáty pripravujú plán na možné zmiernenie sankcií voči Rusku, ktoré naň uvalila predchádzajúca administratíva za jeho inváziu na Ukrajinu. S odvolaním sa na nemenované zdroje to v pondelok napísala agentúra Reuters, informuje TASR.

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa sa usiluje ukončiť vojnu na Ukrajine, ktorú pred viac než tromi rokmi napadlo Rusko, aj ústretovými vyjadreniami a krokmi voči Moskve, s ktorou chce obnoviť vzťahy.

Biely dom podľa zdrojov požiadal ministerstvá zahraničných vecí a financií o vypracovanie zoznamu sankcií, ktoré možno zmierniť, aby o nich mohli americkí predstavitelia diskutovať s ruskými zástupcami v najbližších dňoch v rámci širších rozhovorov o zlepšení vzájomných diplomatických a hospodárskych vzťahov.

Úlohu vraj zadal ešte predtým, ako Trump minulý týždeň predĺžil výnimočný stav týkajúci sa situácie na Ukrajine, ktorý USA zaviedli ešte v marci 2014 v reakcii na ruskú anexiu Krymu.

Zrušenie opatrení by sa týkalo vybraných subjektov a jednotlivcov, vrátane niektorých ruských oligarchov, uviedol nemenovaný americký predstaviteľ a ďalšia osoba oboznámená s touto záležitosťou.

Úradníci zodpovední za problematiku sankcií často vypracúvajú takzvané dokumenty o možnostiach, avšak konkrétna žiadosť Bieleho domu o ich vypracovanie v posledných dňoch podľa Reuters poukazuje na ochotu Trumpa a jeho poradcov zmierniť ruské sankcie v rámci potenciálnej dohody s Moskvou.

Nejasné vzťahy USA s Ruskom

Bezprostredne nie je jasné, čo konkrétne by za zmiernenie sankcií mohol žiadať Washington. Biely dom, ministerstvá ani ruské veľvyslanectvo USA na žiadosť o vyjadrenie nateraz neodpovedali.

Kremeľ ešte minulý rok tvrdil, že vzťahy so Spojenými štátmi sú pod bodom mrazu. To bolo za vlády Trumpovho predchodcu Joea Bidena, ktorý Ukrajinu podporil dodávkami vojenskej aj inej pomoci a na Rusko za jeho inváziu uvalil tvrdé sankcie.

Avšak Trump, ktorý sľubuje urýchlené ukončenie vojny na Ukrajine, doterajšiu politiku USA prudko zmenil a s Ruskom začal rokovania – najprv 12. februára telefonoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a následne sa uskutočnili stretnutia amerických a ruských predstaviteľov v Saudskej Arábii a Turecku.

Sám Trump ešte v januári pohrozil sprísnením sankcií voči Moskve, ak Putin nebude ochotný rokovať o zastavení bojov na Ukrajine. Nedávno však predstavitelia jeho administratívy otvorene pripustili možné zmiernenia týchto opatrení.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska