Putin nebude žiť večne, povedal Clinton v Prahe. Bývalý svetový líder priznal zlyhania

Bývalý prezident USA Bill Clinton sa v utorok zúčastnil konferencie Naša bezpečnosť nie je samozrejmosť v českej metropole Prahe.   

Konferencie bola tento rok venovaná výročiu 25. vstupu Českej republiky do Severoatlantickej aliancie (NATO). Práve Clinton a jeho ministerka zahraničia Madeleine Albrightová boli ústredné postavy, ktoré umožnili rozširovanie NATO smerom na východ, čo ruský prezident Vladimir Putin doteraz vyčíta.

Bývalý prezident USA v Prahe kritizoval práve prezidenta Ruska. Priznal, že vo vzťahu k Rusku jeho politika zlyhala. „Myslím si, že Putin učinil veľkú chybu, keď sa rozhodol byť prezidentom do konca života,“ uviedol Clinton na konferencii.

Bývalý šéf Oválnej pracovne uviedol, že i on miloval byť americkým prezidentom, no k demokracii patrí aj predávanie moci novým lídrom.

Clinton vyzval ľudí, aby nezúfali, ani ruský prezident nebude žiť večne. „Prezident Putin nebude žiť večne, tak ako ja, všetci máme dátum spotreby,“ povedal Clinton na adresu ruského prezidenta. Šéf Kremľa vo svojom veku 71 rokov už teraz prevyšuje priemernú dĺžku života.  

Bude potrebné naštartovať vzťahy s novým lídrom Ruska, tvrdí Clinton

Clinton uviedol, že nasledujúcich 25 rokov budú mať lídri Západu možnosť znova naštartovať vzťahy s Ruskom a urobiť z Moskvy spojenca.

„Neľutujem jedinú minútu, ktorú som strávil tým, že som sa snažil urobiť Rusko partnerom nás všetkých. Viem, že sa mi to nepodarilo, Rusko nie je naším partnerom. Zlyhal som. Ale neľutujem to,“ vyhlásil.

Bývalý prezident USA sa po páde Sovietskeho zväzu snažil normalizovať vzťahy s Ruskom. S vtedajším ruským prezidentom Borisom Jeľcinom naviazal dobré pracovné vzťahy. „Mali sme partnerstvo s Ruskom, mali sme partnerstvo Ruska a NATO,“ spomínal Clinton.

S jeho nástupcom Vladimirom Putinom, ktorý k moci prišiel na konci Clintonovho prezidentovania, sa veľakrát nestretol. Putin sa viackrát stretol s manželkou prezidenta Hillary Clintonovou, s ktorou sa nemali príliš v láske.

„Vieme, ako to s Ruskom dopadlo, no dôležité je skúšať to znova,“ nevzdáva sa Clinton myšlienky na demokratické Rusko bez Putina a iných autokratov.

Bývalý šéf Oválnej pracovne pochválil Česko za podporu Ukrajiny

Clinton uviedol, že rozšírenie NATO pomohlo nielen Česku, ale aj Spojeným štátom. Česko, Poľsko a Maďarsko vstúpilo do Aliancie už v roku 1999. Išlo o prvé krajiny bývalého sovietskeho bloku v prvej vlne rozširovania Aliancie. Slovensko vstúpilo až v roku 2004, a to hlavne kvôli Mečiarovi.

„Poľsko, Maďarsko a všetci ostatní si zaslúžite žiť v mieri. Európa si zaslúži byť slobodná a demokratická,“ myslí si Clinton.

Bývalý prezident zároveň pochválil Českú republiku za jej podporu Ukrajiny. Nedávno sa Česku podarilo zabezpečiť financie na 800 000 delostreleckých nábojov, ktoré sú okamžite dostupné.

 „Dokiaľ Ukrajina bojuje, každý z nás musí stáť na jej strane,“ uviedol Clinton, ktorý kritizoval Kongres USA pre neschopnosť schváliť ďalšiu pomoc pre Kyjev.

Bývalý šéf Oválnej pracovne uviedol, že sa stačí pozrieť na históriu Európy a každý človek musí pochopiť, prečo je potrebné naďalej podporovať Ukrajiny.

„Ľutujem, že keď som tam bol, nebol som schopný presvedčiť Putina, aby nešiel touto cestou,“ vyjadril sa Clinton.

Európa musí za svoju bezpečnosť prevziať väčší diel zodpovednosti

Európa musí za svoju bezpečnosť prevziať väčší diel zodpovednosti a štáty budú zrejme musieť do obrany investovať ešte viac. Na konferencii Naša bezpečnosť nie je samozrejmosť na Pražskom hrade to v utorok povedal český prezident Petr Pavel, informuje spravodajkyňa TASR.

„NATO bude zárukou bezpečnosti len vtedy, ak budeme všetci pristupovať k svojim záväzkom s rovnakou pozornosťou ako k bezpečnostným zárukám,“ vyhlásil. NATO podľa neho čelí v súčasnosti dvom výzvam: okrem vonkajšej hrozby aj skúške samotnej transatlantickej jednoty.

Zdôraznil, že Európa musí za svoju bezpečnosť prevziať väčší diel zodpovednosti. V rámci európskeho piliera NATO je podľa neho potrebné budovať strategickú prepravu, logistiku, spojenie či strategické spravodajstvo.

„Júlový summit NATO vo Washingtone bude tiež príležitosťou ukázať, že Európa je pripravená pretaviť partnerstvo na rovné spojenectvo medzi dvomi stranami Atlantiku,“ myslí si český prezident.

zdroj: TASR/AP, Petr David Josek

Podotkol, že Aliancia sa po rokoch vracia k svojmu primárnemu poslaniu, ktorým je spoločná obrana. Za jej tri hlavné úlohy označil okamžité navýšenie priemyselnej výroby vo všetkých základných segmentoch obranného priemyslu, zvýšenie bojovej kapacity jednotlivých európskych armád a uplatnenie inovácií a skúseností z ukrajinského bojiska a tiež udržanie vnútornej súdržnosti NATO.

Vstup ČR do Aliancie pred 25 rokmi podľa Pavla potvrdil príslušnosť Česka do rodiny slobodných národov žijúcich v Európe a Severnej Amerike. Spoločnosť si podľa neho zvykla brať pocit bezpečnosti vyplývajúci z členstva v NATO ako danosť.

Pripomenul, že vstup doň nebol samozrejmosťou a odporcov mal nielen v zahraničí, ale aj v ČR. Diskusia, či, prečo a do akej miery integrovať nové štáty do NATO, bola podľa neho ťažká a dlhá.