Telá na uliciach, pochované v sutinách i masových hroboch. Putinove vojská likvidujú Mariupoľ (NEWSLETTER)

V dennom Newslettri Startitup sa dočítaš všetko dôležité z aktuálneho diania za posledných 24 hodín a všetko, čo by si nemal prehliadnuť.

Vybrali sme tri hlavné témy:

• Hrozí Mariupolu druhý Leningrad? Na ulici ležia telá i niekoľko dní, nemá ich kto pochovať
• Slávny raper predáva najbelšie Bugatti Chiron na svete. Jeho luxus na kolesách má 1 500 koní
• Pandémia nie je to najhoršie, čo postihlo turizmus v Európe. Problémom je vojna a strach Američanov sem cestovať

Cielené útoky na nemocnice a školy

Ľudia pijú z mlák a kvôli smädu vypúšťajú vodu z radiátorov. Nemocnice sú zbombardované a tie, ktoré útoky ustáli, sú plné nielen zranených, ale aj mŕtvych ľudí. Tých je totiž toľko, že ich nemajú kde pochovávať.

Zdá sa ti to ako opis tragického filmu? Ide však o realitu, ktorá sa odohráva v susednej Ukrajine ­– konkrétne v meste Mariupol.

Ak sa pozrieme do minulosti, tento scenár sa už nie raz odohral. Či už to bolo počas obliehania Leningradu, počas občianskej vojny na Balkáne alebo v boji o Allepo, vo všetkých prípadoch ľudia zomierali od hladu, smädu či chladu. No aj napriek tomu sa nemienili vzdať.

Fotografie z Allepa nám dnes môžu pripomínať to, čo sa deje v Mariupole. Cielené útoky na nemocnice a školy, zhadzovanie kazetovej munície na rezidenčné oblasti a iné útoky na civilistov.

Obe strany sa pritom spočiatku dohodli na vytvorení humanitárnych koridorov, aby mohla byť zabezpečená evakuácia civilistov. Aj napriek tomu, že sa z mesta podarilo dostať pár desiatok tisíc civilistov, optimizmus zo stola zmietla správa o bombardovaní divadla.

Nachádzalo sa v ňom približne 1 000 civilistov, ktorí sa skrývali v protileteckom kryte. Práve vďaka nemu väčšina ľudí tento útok prežila.

Kým všetko jasne hovorí o tom, že tento útok má na svedomí ruská strana, ona sa tomu bráni. Tvrdí, že divadlo zbombardovali Ukrajinci, a to konkrétne skupina Azov, ktorú Rusko označuje ako nacistickú.

Rusko použilo podobnú rétoriku aj pri zničenej pôrodnici. Kým podľa nich sa v tej dobe na mieste nemali nachádzať žiadne matky s deťmi, pretože všetky vyhnal pluk Azov a na mieste si spravil základňu, fotografie z miesta hovorili o opačnom prípade.

Aj to však ruská strana označila za podvod. Viac o tom, ako to v zničenom meste vyzerá, si prečítaš v našom článku.

zdroj: TASR/AP Photo/Evgeniy Maloletka

Spevák sa rozhodol rozlúčiť s jeho exotickým modelom

Presunieme sa do sveta biznisu, konkrétne k autu s názvom Bugatti Chiron, ktoré je snom mnohých automobilových nadšencov. Dnes je však pomerne diskutovaným hyperšportom.

Svoj podiel na tom nesie Post Malone, ktorý síce je vlastníkom tohto auta, no dlho ním už neostane. Predáva ho cez platformu Dupont registry.

Je teda zjavné, že spevák sa so svojím exotickým modelom, ktorý ma 1 500 koní, nezvyčajnú konfiguráciu a cenovku presahujúcu 3 milióny dolárov, rozhodol rozlúčiť.

zdroj: Dupont registry

Konkrétne ide o vozidlo z roku 2019 a najazdených má len 1 000 kilometrov. Možno ťa zaujme fakt, že práve toto auto je považované za najbelšie na svete.

To však nie je všetko. Bugatti Chiron poháňa 8-litrový motor W16 podporovaný štyrmi turbodúchadlami a všetkých autičkárov určite zaujme aj informácia, že jeho maximálny výkon je 1 500 koní.

Nielen že toto auto môže ísť rýchlosťou 420 km/h, na „stovku“ zrýchli tak rýchlo, že si to ani nevšimneš – trvá mu to len 2,4 sekundy. Tieto parametre hovoria o tom, že Post Malone s financiami nemá problém.

Len za jeden koncert totiž zarobí okolo 500-tisíc dolárov. Za obdobie od júna 2019 do júna 2020 si na účet pripísal minimálne 60 miliónov dolárov, no jeho majetok sa pohybuje okolo sumy 45 miliónov dolárov.

Zdá sa, že Post Malone, vlastným menom Austin Richard Post, našiel záľubu v bielych autách. Spomínané Bugatti Chiron totiž nie je jediné biele auto, ktoré vlastní.

Disponuje zbierkou prevažne bielych áut, medzi ktorými sú nielen superšporty, ale napríklad aj pick-up Hennessey VelociRaptor 6×6. Viac o aute, ktoré Post Malone predáva, sa dozvieš v našom článku.

zdroj: Dupont registry

Ľudia prehodnocujú cestu do Európy 

Cestovný ruch zaznamenal počas pandémie koronavírusu tvrdú ranu. Dnes to však vyzerá tak, že cestovanie dostáva zelenú. Aj napriek tomu tu je niečo, čo ovplyvňuje aj plány mnohých cestovateľov – vojna.

Na túto problematiku sa pozrela spoločnosť MMGY Travel Intelligence, ktorá spravila prieskum. Zamerali sa na vplyv vojny na území Ukrajiny, a to primárne na cestovateľské plány.

zdroj: Unsplash/Sebastian Grochowicz

Zistenia sú rozhodne zaujímavé. Výsledok prieskumu hovorí o tom, že vojna u našich susedov vplýva na cestovateľské plány Američanov v Európe až dvakrát viac než pandémia koronavírusu.

Až 62 % respondentov, ktorí pôvodne plánovali cestu do Európy, uviedlo, že ruská invázia v ich plánoch zohráva dôležitý faktor. Na porovnanie, v súvislosti s Covidom-19 tak uviedlo iba 31 %.

Prieskum potvrdzuje aj to, že ľudia čakajú na to, čo sa bude diať. Takmer polovica opýtaných uviedla, že v súčasnosti čakajú na vývoj situácie a žiadne konkrétne plány zatiaľ radšej nemajú.

Mohli by sme si myslieť, že najväčšiu rolu zohráva obava o vlastné bezpečie. Je to však inak – polovica respondentov uviedla, že sa boja, že by im cestu skomplikovalo rušenie či meškanie lietadiel, vlakov aj lodí.

Na túto situáciu upriamila pozornosť aj aplikácia Hopper, ktorá slúži na vyhľadávanie letov. Vo svojej správe totiž uviedla, že sa spolu s koncom vlny omikronu letenkám z Ameriky do Európy skutočne darilo.

Dopyt však začal klesať hneď, ako sa Putin dostal na titulky strán po celom svete. Viac o tom, ako vojna u našich susedov vplýva na cestovanie, si prečítaš v našom článku.

Dnešné správy, ktoré by nemali ujsť tvojej pozornosti:

• V pomoci by sme mali vytrvať, nie na Ukrajinu o 2 týždne zabudnúť, upozorňuje šéfka cestovnej agentúry
• Vietnamsko-slovenský futbalista si v Bratislave otvoril autentické bistro za 200-tisíc eur
• Môžeš si zarobiť desaťtisíce eur bez toho, aby si pohol prstom. Týchto 7 NFT projektov sa ti bez pochýb oplatí sledovať
• Slovensko je pozadu. Ako krajina sa ochudobňujeme o šikovných ľudí, musíme zabrať pri podpore startupov, tvrdí Matej Ftáčnik (ROZHOVOR)