„Riziká začínajú od prvej kvapky,“ varuje WHO. Rakovina ide ruka v ruke so zvykom, ktorý Slováci považujú za normu

Spotreba alkoholu na Slovensku je vysoká. Podľa riaditeľa Centra pre liečbu drogových závislostí Ľubomíra Okruhlicu sa priemer čistého alkoholu na osobu pohybuje okolo 12,4 litra ročne.

„Patríme k nadpriemeru v Európskej únii. Najviac alkoholu konzumujú Lotyši, ktorí vypijú vyše 15 litrov na osobu ročne. Pre porovnanie, v Taliansku je to len osem litrov na hlavu. Rozdiely sú teda výrazné,“ cituje Okruhlicu Zdravotnícky Denník.

Na epidemiologickú realitu Slovenska nadväzuje alarmujúci obraz rakoviny. Starnutie populácie, nezdravý životný štýl a zvýšená konzumácia alkoholu vytvárajú kombináciu, ktorá tlačí onkologické štatistiky smerom nahor. OECD uvádza, že Slovenská republika eviduje približne 596 nových prípadov rakoviny na 100 000 obyvateľov, čo je zhruba o 5 % viac ako priemer EÚ.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC) zaradili alkoholické nápoje do najvyššej kategórie karcinogénov pre človeka, tzv. skupiny 1. V tejto skupine sa nachádzajú len látky, pri ktorých veda disponuje presvedčivými dôkazmi o tom, že spôsobujú rakovinu.

Mýtus o bezpečnom „miernom“ pití

Podľa nedávnej WHO správy približne 111 300 nových prípadov rakoviny ročne sa v Európskej únii pripisuje alkoholu, čo predstavuje približne 4 % všetkých nových diagnóz.

Globálne je tento obraz ešte znepokojivejší. Približne 740 000 nových prípadov rakoviny v roku 2020 bolo spojených s konzumáciou alkoholu, čo je asi 4,1 % všetkých nových onkologických diagnóz na svete.

V decembri 2025 priniesla štúdia v BMJ Global Health zistenia, ktoré narúšajú predstavu o „miernom” pití. Výskumný tím porovnával 1803 mužov s rakovinou bukálnej sliznice s 1903 mužmi bez tohto ochorenia. Mapoval nielen to, či účastníci pili, ale aj čo pili, ako často pili a aké množstvá alkoholu v gramoch denne prijímali.

Ukázalo sa, že ak muž niekedy v živote pil alkohol, riziko rakoviny bukálnej sliznice stúplo približne o dve tretiny v porovnaní s tými, ktorí alkohol nikdy nekonzumovali. Priemerný príjem okolo 9 gramov čistého alkoholu denne, čo zodpovedá jednému štandardnému drinku, sa spájal s približne 50-percentným nárastom rizika. Ide o množstvo, ktoré veľká časť populácie považuje za zanedbateľné alebo spoločensky úplne normálne, no biologické dôsledky tomu nezodpovedajú.

Autori navyše zistili, že kombinácia alkoholu a tabaku súvisí až so 62 percentami prípadov rakoviny bukálnej sliznice v Indii. Alkohol zvyšuje priepustnosť slizníc a uľahčuje prenikanie karcinogénnych látok z tabaku do buniek, čím vytvára podmienky pre rýchlejšie a rozsiahlejšie poškodenie DNA.

Zníženie rizika rakoviny spojenej s alkoholom

Keď sa človek pozrie za hranice Indie, obraz sa ešte viac vyostrí. WHO Európa v stanovisku z januára 2023 používa vetu, ktorú by si mal zapamätať každý, kto niekedy riešil „koľko alkoholu je ešte v pohode”.

„Riziká začínajú od prvej kvapky,“ uvádza WHO. Organizácia zároveň vysvetľuje, že dostupné dôkazy nedokážu určiť prah, pri ktorom sa karcinogénny účinok alkoholu „zapne”. Prakticky to znamená, že v prevencii rakoviny neexistuje bezpečná hranica, ktorú by veda vedela garantovať.

Taktiež systematický prehľad a metaanalýza z roku 2023, ktorá pracovala s kohortovými štúdiami, dospela k záveru, že zvýšené riziká sa neviažu len na vysoké dávky, ale objavujú sa aj pri miernom pití. Autori otvorene hovoria o absencii bezpečnej úrovne z pohľadu rizika viacerých nádorov.

Prevencia by teda mala byť prvoradá. IARC vyhodnotila, že zníženie alebo ukončenie pitia znižuje riziko rakoviny ústnej dutiny a pažeráka, pričom ochranný efekt nefunguje okamžite, ale posilňuje sa s časom, ktorý uplynie od ukončenia konzumácie. Čím dlhšie telo nie je vystavené alkoholu, tým viac sa riziko približuje k úrovni celoživotných abstinentov.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking