„Rodičia by k ,finsta‘ účtom svojich detí mali pristupovať so zvedavosťou, nie hodnotením,“ radí psychologička

Sociálne siete sú miestom, kde sa očakáva dokonalosť – krásne fotky, premyslené popisy a starostlivo vybrané zážitky. Pre mladých ľudí, najmä generáciu Z, však môže byť tento tlak vyčerpávajúci. Aj preto vznikol fenomén tzv. „finsta“ – alternatívnych instagramových účtov, ktoré ponúkajú priestor na úprimnosť, uvoľnenie a autenticitu.

V kontraste s hlavným profilom, kde sa prezentujú svetu, je „finsta“ určená len pre blízkych. Čo tento trend vypovedá o dnešnej online kultúre a duševnom zdraví mladých? 

Tajné profily mladých ponúkajú únik od dokonalosti a priestor na úprimnosť

Finsta (skratka pre „fake Instagram“) je tajný alebo alternatívny instagramový účet, ktorý si používatelia – najčastejšie tínedžeri a mladí dospelí – zakladajú na zdieľanie osobnejšieho obsahu len s úzkym okruhom blízkych priateľov. 

Na rozdiel od hlavného profilu, kde si ľudia dávajú pozor na svoj imidž, finsta slúži na spontánne a neformálne príspevky – napríklad trápne selfíčka, sťažnosti zo života, interné vtipy či menej lichotivé zábery. Tieto účty sú zvyčajne súkromné a anonymné, vďaka čomu poskytujú únik od tlaku byť online stále dokonalý. 

Karolína o „finsta účte“: „Môj digitálny denníček, kde môžem byť sama sebou bez filtrov a tlaku dokonalosti“

Karolína Ficová, zástupkyňa generácie Z, má so svojím „finsta“ účtom bohaté skúsenosti – už niekoľko rokov si tam udržiava úzky kruh najbližších kamarátov.

„Finsta účet som si založila preto, aby som tam mohla zdieľať veci bez filtrov, fotky, kde neriešim, ako vyzerám, a tiež videá, ktoré by som nechcela dávať verejne,“ hovorí Karolína. Priznáva, že na svojom finste zverejňuje aj príspevky, ktoré by na hlavnom profile určite nezverejnila – napríklad niektoré fotografie v plavkách alebo videá, v ktorých používa vulgárnejšie výrazy.

„Je to pre mňa ako taký digitálny denníček, kde môžem byť úprimná, autentická a naplno svojská,“ vysvetľuje. Karolína si rada tvorí takzvané „raw“ príspevky, teda úplne prirodzené a nevyumelkované, a vie, že sa k nim môže kedykoľvek vrátiť. „Často si tam robím srandu zo seba aj zo situácií okolo, je to priestor len pre mojich kamarátov, kde sa nemusím báť posudzovania,“ dodáva.

Takýto alternatívny účet jej poskytuje slobodu prejaviť sa bez tlaku na dokonalosť, ktorý na sociálnych sieťach bežne pociťuje. Karolína opisuje, že „finsta“ jej pomáha vyjadriť tie stránky svojej osobnosti, ktoré by inak zostali skryté, a zároveň udržiava pevné puto s ľuďmi, ktorí ju poznajú naozaj „zblízka“. Tento súkromný priestor je pre ňu neoceniteľný, pretože jej umožňuje byť sama sebou bez masky či predstierania, ktoré sa na verejných profiloch často vyžaduje.

Odborný pohľad: Finsta ako únik, ventil aj skúmanie identity 

Podľa Zuzany Juránekovej, odbornej poradkyne z IPčka, zakladanie „finsta“ účtov nie je len výstrelok či hra s identitou, ale odraz reálnych potrieb mladých, ktoré si nemajú kde inde bezpečne napĺňať. Hlavný profil vnímajú ako verejnú výkladnú skriňu, kde sa od nich očakáva istá miera filtra, estetickosti, výkonnosti či popularity. 

„Tlak byť stále ,v pohode‘, zábavný, vizuálne zaujímavý a spoločensky aktívny je obrovský,“ vysvetľuje pre Startitup Juráneková. Práve preto si mladí zakladajú „finsta“ účty, kde môžu byť sami sebou, zdieľať nepodarené fotky, myšlienky či problémy. Často ide o snahu nájsť autenticitu v priestore, kde ju skresľujú filtre a očakávania.

Zároveň však dodáva, že nejde len o únik. „Môžu byť aj formou uvoľnenej komunikácie, kde neplatí tlak na výkon a dokonalosť,“ vraví. Niekedy ide len o miesto pre blízky okruh priateľov, kde si mladý človek oddýchne a „je viac raw“. Ak sa však cíti dobre len na „fake“ profile a na hlavnom prežíva nepohodu, úzkosť či potrebu maskovať sa, je to podľa Juránekovej signál, že potrebuje bezpečný priestor aj v offline svete – vzťahy, kde ho prijmú takého, aký je.

Tajný profil ako útočisko: „Finsta“ môže mladým pomôcť zvládať tlak na dokonalosť a priniesť úľavu v digitálnom svete plnom očakávaní

„Finsta“ môže mať, podľa jej slov, pozitívny vplyv na psychické zdravie – najmä ak ide o bezpečný priestor bez tlaku a hodnotenia. „Možnosť byť slobodný v tom, čo a ako komunikujem, bez potreby dokonalosti, počtu lajkov a obáv z odsúdenia, môže znížiť stres a posilniť psychickú odolnosť,“ vysvetľuje.

Ak je takýto priestor obklopený blízkymi, môže napomáhať sebavyjadreniu, sebaregulácii a ventilácii emócií. Problém však nastáva, ak sa „finsta“ stane jediným miestom, kde sa mladý človek cíti bezpečne – to už podľa nej naznačuje potrebu širšej podpory a bezpečných vzťahov aj mimo obrazovky. 

Ak je „finsta“ miesto, kde mladý človek môže voľne dýchať, zdieľať a necítiť sa sám, môže podľa Zuzany Juránekovej plniť dôležitú úlohu: „Môže byť užitočným nástrojom sebaregulácie, autenticity a odľahčenia – najmä v čase, keď je tlak na perfektnosť na sociálnych sieťach extrémne silný.“

Finsta ako ventil aj pasca: Psychologička varuje pred rizikami skrytého online sveta

Psychologička Alica Farkašová pre Startitup upozorňuje, že finsta účty samy osebe nie sú „zdravé“ alebo „nezdravé“. Hoci môžu pôsobiť ako útočisko pred tlakom na dokonalosť, „nie vždy sú z psychologického hľadiska bezpečné“, dodáva.

V niektorých prípadoch totiž môže vedenie takéhoto účtu posilňovať maladaptívne vzorce alebo prispievať k izolácii a sebautvrdzovaniu v ťažkých emóciách. Medzi rizikové situácie Farkašová zaraďuje napríklad „zdieľanie sebapoškodzujúceho správania alebo myšlienok bez intervencie“, kde reakcie sledujúcich ako „drž sa“ či „poznám to“ môžu síce pôsobiť podporne, „ale zároveň môžu normalizovať problémové správanie bez reálneho riešenia“.

Ďalším rizikom je posilňovanie irónie, cynizmu, sarkazmu, ktoré podľa Farkašovej síce môžu „slúžiť ako obrana pred zraniteľnosťou“, no pri dlhodobom používaní vedú k odpojeniu od autentického prežívania.

Nebezpečné môže byť aj zdieľanie veľmi intímnych alebo duševne náročných tém v okruhu ľudí, ktorí na to nie sú pripravení alebo nemajú kapacitu reagovať zrelo a bezpečne. Takáto situácia môže podľa psychologičky „viesť k ďalšiemu pocitu nepochopenia“.

Napokon, Farkašová varuje aj pred uzatváraním sa do „online bubliny“, v ktorej človek opakovane zdieľa ťažké témy len vo virtuálnom priestore. „Tým môže odďaľovať vyhľadanie odbornej pomoci alebo skutočnú podporu,“ uzatvára.

Rozdvojená identita na sociálnych sieťach nemusí byť problém

Z pohľadu psychológie je prirodzené, že mladí ľudia počas dospievania skúmajú svoju identitu a rôzne stránky samých seba. Snažia sa pochopiť, kým sú, kam zapadajú a ako ich vníma okolie – a sociálne siete sa stali jedným z hlavných priestorov, kde túto identitu formujú, upravujú a testujú.

Podľa Zuzany Juránekovej rozdiel medzi hlavným a alternatívnym profilom nie je automaticky problém. „Môže to byť zdravý spôsob, ako oddeliť verejnú prezentáciu (napr. školu, širší okruh známych) od súkromnejšieho priestoru, kde sa cítia slobodnejšie byť autentickí, vtipní, zraniteľní či neformálni.“

Rozdvojenie medzi hlavným a vedľajším účtom nepovažuje automaticky za problém. Práve naopak. „Z psychologického hľadiska je skúmanie identity a rôznych stránok samého seba v období dospievania úplne prirodzené,“ hovorí. Digitálny svet sa stal miestom, kde mladí svoju identitu skúšajú, upravujú a budujú. Takéto „hranie sa“ s identitou môže byť zdravé, ak je sprevádzané dostatočným bezpečím.

Riziko však vzniká, keď je rozdiel medzi týmito dvoma svetmi extrémny. „Mladý človek sa tak môže ocitnúť v permanentnom režime sebaregulácie,“ dodáva Juráneková. Preto je podľa nej kľúčové, aby mladí ľudia mali aj v reálnom svete vzťahy, kde môžu skladať masky a cítiť sa prijatí takí, akí naozaj sú.

Takéto hranie sa s identitou je bežnou súčasťou vývinu a môže pozitívne prispieť k budovaniu sebaobrazu – pokiaľ je sprevádzané bezpečným prostredím a pochopením.

Ak je však rozdiel medzi týmito dvoma svetmi výrazný, môže to spôsobiť vnútorné napätie, psychickú únavu či pocit, že „nikde nemôžem byť úplne sám sebou“. Mladý človek sa potom môže ocitnúť v neustálom režime sebaregulácie: na hlavnom profile sa kontroluje, zatiaľ čo na finste sa uvoľní – ale len pred malou skupinou.

Juráneková zároveň upozorňuje, že problém nastáva vtedy, keď neexistuje medzi týmito svetmi žiadny prienik: „Rizikové je to, keď človek nemá miesto, kde môže byť plnohodnotne a bezpečne sám sebou.“ Preto je podľa nej kľúčové, aby mladí zažívali prijatie aj v reálnom živote – vo vzťahoch, kde môžu zložiť masku a cítiť sa autenticky prijatý. 

Ako reagovať, keď má tvoje dieťa „finsta“ účet? 

Zistenie, že dieťa má okrem hlavného instagramového profilu aj tzv. „finsta“ – teda alternatívny, často súkromný účet –, môže u rodičov vyvolať obavy. Rodičia si môžu klásť otázky: Skrýva niečo? Nehrá sa na niekoho iného? Nie je to neúprimné? Klinická psychologička Alica Farkašová však upozorňuje, že tento jav netreba hneď považovať za problém.

Rozdiel medzi hlavným a „finsta“ účtom nie je podľa nej známkou klamstva, ale skôr snahou ochrániť tie časti seba, ktoré sú zraniteľnejšie a nechcú byť vystavené verejnosti. „Sledujte, čo dieťa zdieľa, ale nesúďte – zaujímajte sa,“ hovorí.

Rodičia by k „finsta“ účtom svojich detí mali pristupovať so zvedavosťou, nie s hodnotením. Ako odporúča klinická psychologička, namiesto obvinení či obáv je dôležité pýtať sa: „Ako sa ti na tom účte komunikuje? Cítiš sa tam dobre?“ Práve cez takéto otázky môžu rodičia pochopiť, čo pre ich dieťa alternatívny profil znamená – či ide o ventil, únik alebo zábavu.

Zároveň by mali otvorene pomenovať tlak, ktorý tínedžeri na sociálnych sieťach prežívajú. „Povedzte nahlas, že viete, aký veľký tlak môžu mladí na sociálnych sieťach zažívať,“ radí Farkašová. Podľa nej to môže deťom pomôcť necítiť sa „divne“ alebo „slabo“, ak si potrebujú vytvárať alternatívne online priestory.

Kľúčové je však aj to, aby sa mladí cítili prijatí vo svojom domácom prostredí – so všetkým, čo k nim patrí. „Ak sa môžu doma cítiť bezpodmienečne prijatí aj s neistotou, hnevom, frustráciou či zlyhaniami, nebudú si musieť svoju zraniteľnosť nechávať len do online sveta,“ vysvetľuje psychologička.

Ako môžu školy citlivo otvárať tému online identity a pomáhať mladým zvládať tlak sociálnych sietí?

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti