Šanca, že Kyjev získa späť Ruskom okupované regióny, je prakticky nulová, tvrdí analytik (ROZHOVOR)

Historický okamih s nízkymi očakávaniami, ktoré sa naplnili. V Turecku sa na obed prvýkrát od začiatku ruskej invázie na Ukrajine stretli zástupcovia znepriatelených krajín. Rokovanie sa začalo bez podania rúk. Viacerí analytici, ale aj americký prezident Donald Trump už pred samotným stretnutím nedávali priaznivým výsledkom mierových rokovaní vysoké šance. 

„Podávanie ruky je gesto bezpečia. V politických kruhoch je to bežné a symbolizuje, že prichádzame v mieri a priateľstve. Momentálne to nie je realita,“ hodnotí pre Startitup odborníčka na dejiny diplomacie a protokol Mária Holubová. 

Ak majú byť rokovania zmysluplné, mali by podľa Holubovej trvať najviac 4 hodiny. „Skôr menej ako viac, aby mali obidve strany čas prerokovať návrhy,“ dodáva. 

• Aké sú šance, že si Putin a Zelenskyj sadnú za rokovací stôl 
• Prečo podľa analytika v lete hrozí ďalšia ruská ofenzíva
• Čo nám povie o budúcnosti mierových rokovaní, ak nahliadneme do Putinovho rozmýšľania
• Prečo má Ukrajina na výber len zlé a ešte horšie možnosti
• Čo je to syndróm hybris, ktorým podľa odborníčky trpí Putin
• Akú úlohu zohráva v rokovaniach Donald Trump

Bude sa musieť Ukrajina vzdať Krymu a Donbasu? 

Ukrajinská delegácia v Istanbule, vedená ministerstvom obrany Rustemom Umerovom, zahŕňala kľúčové postavy a zameriavala sa na dosiahnutie bezpodmienečného prímeria. Naopak, ruská delegácia, pod vedením Vladimira Medinského, podala požiadavky, ktoré ukrajinský diplomatický zdroj označil za „nerealistické“ a presahujúce rámec akýchkoľvek predchádzajúcich diskusií.

Medzi ruské ultimáta patrilo stiahnutie ukrajinských vojsk z vlastného územia ako podmienka prímeria spolu s ďalšími požiadavkami. Obe strany sa však dohodli na vzájomnej výmene 1000 zajatcov na každej strane.

„Je nulová šanca, aby sa dnes Ruskom obsadené územia de facto vrátili Kyjevu,“ hovorí pre Startitup analytik a zakladateľ spoločnosti GeopoLytics Jozef Hrabina.

„Samotné stretnutie je pozitívny signál, že obe strany hľadajú cestu z vojny,“ pripúšťa Hrabina, no zároveň varuje, že nevieme povedať, či má Rusko naozajstný záujem o mier. „Keďže ešte nedosiahlo cieľ – kontrolu nad Záporožskou, Chersonskou a časťou Doneckej oblasti –, Luhansk je už takmer obsadený,“ ozrejmuje.

Podľa analytika sa čoraz častejšie spomína možnosť veľkej ruskej ofenzívy v lete 2025, a to aj napriek spomaleniu tempa ruských ofenzívnych operácií v posledných týždňoch. Potvrdzujú to aj slová Dmytra Žmajla, riaditeľa Ukrajinského centra pre bezpečnosť. Hlavným cieľom Kremľa je „vojenské víťazstvo“. „Leto 2025 bude začiatkom problémov [vnútri Ruska],“ varoval Žmajlo v televíznom komentári.

Najdôležitejší predmet rokovaní

Územné požiadavky na vyššie spomenuté územia bude podľa Hrabinu dôležité sledovať, pretože ak Rusko upustí od tejto požiadavky, je vysoko pravdepodobné, že plánovaná ofenzíva sa neuskutoční.

„Druhá možnosť s veľmi vysokou pravdepodobnosťou je práve tá, kde Rusko rokuje, len aby zdržiavalo a postupne silou zabralo spomínané územia,“ dopĺňa s tým, že v posledných dňoch sa skloňuje postup ozbrojených síl Ruska pozdĺž Dnepru a (obsadenie ostrovov na Dnepri, pozn. red.) na Pokrovskom smere. 

„Tieto informácie môžu znamenať, že Rusko sa pripravuje na rozsiahlu ofenzívu. To môže naznačovať aj výmena veliteľa pozemných vojsk ozbrojených síl Ruska, ktorá sa odohrala v posledných dňoch.“ 

Bude Zelenskyj a Putin za jedným stolom?

Ruská delegácia dnes deklarovala, že je s výsledkami rokovaní s Ukrajinou spokojná. Obe strany sa zhodli na tom, že rozhovory budú pokračovať, až keď Moskva aj Kyjev predložia detailnú víziu budúceho prímeria. Ukrajina požadovala, aby sa uskutočnila schôdzka medzi prezidentmi oboch krajín Vladimirom Putinom a Volodymyrom Zelenským. 

Mária Holubová pripomína, že rozanalyzovať situáciu nám môže pomôcť pohľad na to, ako rozmýšľa ruský vodca Vladimír Putin.
Svet sa podľa nej musí pripraviť a obrniť trpezlivosťou pre nevyspytateľnosť a nepredvídateľnosť Putina, ktorý vykazuje syndróm hybris. Ide o mocenskú pýchu, ktorá postihuje autoritárskych vládcov po dlhom čase pri moci.

„Vladimír Putin sa považuje za šéfa superveľmoci a dostať ho za rokovací stôl bude veľmi ťažká úloha pre akéhokoľvek demokratického lídra. F. D. Roosevelt bol najmocnejší muž na svete, diplomat, politik a štátnik s obrovskou charizmou a šarmom a napísal Stalinovi stovky listov, kde ho vyzýval na stretnutie napr. na Aljašku do mesta Choma, africký Chartúm, Archangeľsk, Astrachán… Až po bitke pri Stalingrade a Kursku bol Stalin ochotný stretnúť sa, ale v Teheráne, čo bola pre chorého amerického prezidenta náročná cesta.“

Nie je mu rovný, prehovorili zdroje z Kremľa. Putin sa so Zelenským stretne až po splnení jednej podmienky

Holubová zdôrazňuje, že ruský prezident Vladimir Putin a minister zahraničných vecí Sergej Lavrov tvoria imperiálny tandem a v tomto duchu uvažujú aj voči Ukrajine.

„Ukrajina podľa nich nemá byť členom NATO a EÚ, čiernomorské pobrežie s Krymom, ako Nové Rusko, historicky patrí Ruskej federácii vrátane území, kde žije väčšina rusky hovoriaceho etnika.“

Šancu na prielom momentálne vidí Hrabina „v rukách Donalda Trumpa“. Analytik nedáva stretnutiu Putina a Zelenského vysoké šance, summit na najvyššej úrovni bude podľa neho bez Zelenského a otázka mieru na Ukrajine sa bude vysoko pravdepodobne riešiť bez ukrajinského zastúpenia. Dopĺňa, že „počas tohto summitu sa vyjadril Marco Rubio, ako i Donald Trump, že kľúčom k zastaveniu bojov bude stretnutie Putin – Trump.“

Dohoda o nerastných surovinách hrá proti Putinovi

Medzi odborníkmi a v médiách sa často objavuje názor, že Putin hrá s časom. Nielen preto, že sa snaží obsadiť viac území. Čím dlhšie bude trvať konflikt – tým je väčšia pravdepodobnosť, že USA stratí záujem o mediáciu a svoju pozornosť presunú inam, ako už niekoľkokrát Američania avizovali. 

„Táto možnosť, samozrejme, existuje a pre Rusko by toto bol ideálny scenár, no už bola podpísaná dohoda o nerastných surovinách na Ukrajine. Preto by pre USA bolo omnoho ťažšie otočiť sa Ukrajine chrbtom,“ ozrejmuje Hrabina a dodáva: „Naopak, existuje možnosť, keď USA stratia trpezlivosť s Ruskom a začnú podporovať Ukrajinu omnoho intenzívnejšie, ako tomu bolo doteraz počas Trumpovho mandátu.“

Zároveň pripomína, že Rusko si je vedomé toho, že musí vyzerať ako zodpovedný hráč pred administratívou Donalda Trumpa, ktorá bude v budúcnosti mimoriadne dôležitou súčasťou diskusií o predlžovaní sankcií voči Rusku, a dnes Trump musí vyzerať, že jeho snahy o ukončenie vojny na Ukrajine niekam vedú. 

Hrabina: „Ukrajina ma na výber len zo zlých a ešte horších možností“

Putinove súčasné požiadavky sa nápadne podobajú podmienkam z Istanbulu 2022. Problémom týchto podmienok bola podľa Hrabinu snaha Ruska zapracovať ruské právo vetovať mechanizmus kolektívnej bezpečnosti v prípade napadnutia Ukrajiny. „Rusko chcelo mať právo veta v prípade posudzovania, či budúca eskalácia je útokom na Ukrajinu, alebo nie. Táto podmienka je neprijateľná aj dnes, keď Ukrajina čelí porážke na bojisku.“ 

Ostatné podmienky sú podľa neho predmetom diskusie. „Je však nutné uznať, že Ukrajina sa bude musieť vzdať nároku na okupované/dobyté územia. Túto logiku moci a sily v medzinárodných vzťahoch, žiaľ, nemožno obísť nijako inak než silou. Tá však dnes chýba Ukrajine, ako i jej európskym spojencom, pričom jediný schopný spojenec Ukrajiny, teda USA zaujali rezervovaný postoj. Inými slovami Ukrajina má na výber len zo zlých a ešte horších možností,“ uzatvára. 

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie