Rusi utekajú alebo protestujú. Krajinu opustilo už 260 000 mužov

V stredu (21.9.) vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin čiastočnú mobilizáciu, čo v mnohých tamojších mužoch vyvolalo paniku. Nasvedčujú to správy o preplnených letiskách, vypredaných letenkách či kolónach na pozemných hraniciach s okolitými štátmi.

Od stredy tak z Ruska utieklo už viac ako 261-tisíc mužov, ako napočítala známa Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie (FSB), informuje ruský nezávislý denník Novaja Gazeta. Deje sa tak i napriek tomu, že ruské aerolínie mali dostať zákaz predaja leteniek mužom vo veku 18 až 65 rokov.

Predstaviteľ agentúry AP, ktorá je jedným zo zdrojov ruského denníka, uviedol, že Kremeľ možno uzavrie ruské hranice. Podľa neho sa AP domnieva, „že bezpečnostné sily a ministerstvo obrany dokážu Putina presvedčiť, aby zatvoril východy skôr, než bude príliš neskoro.“ 

Možno časom prídu „oslobodiť“ aj nás, znie z Gruzínska a Pobaltia. Utekajúcich Rusov sa boja

O uzavretí hraníc pritom informovali aj mnohé ďalšie ruské zdroje. Stať sa tak podľa nich má čoskoro po skončení referenda v samozvanej Luhanskej ľudovej republike či v Charkovskej a Záporožskej oblasti. Ukončenie je naplánované na utorok 27. septembra.

After Putin ordered a general mobilization in Russia, the Russians are fleeing the country. This photo had been taken on Russia's border with Finland and Georgia. pic.twitter.com/hhqLIOCEsl

— Vugar Bakhshalizade (@vbakhshalizade) September 21, 2022

Protesty v Rusku

Ako sme ťa informovali, po oznámení čiastočnej mobilizácie sa opozícia v Rusku rozhodla zvolať protesty naprieč celou krajinou. Počas prvého dňa bolo zadržaných aspoň 1 300 ľudí, no správy z rôznych kútov Ruska hlásia, že ľudí to neodradilo.

Na akciách, ktoré sa na protest proti tzv. čiastočnej mobilizácii v Rusku konali v metropole Dagestanu Machačkala, zadržala polícia viac ako 100 demonštrantov. Na popoludnie sú v republike zvolané ďalšie protesty.

Ich organizátori vyzývajú na účasť najmä ľudí z obcí a miest, cez ktoré prechádza železnica, a vyhrážajú sa prehradením tratí, ak polícia neprepustí ľudí zadržaných počas uplynulého víkendu.

Rusi z celej krajiny protestovali proti mobilizácii. Polícia zadržala vyše 1 300 z nich

GALÉRIA+ 7

Protesty proti mobilizácii do vojny na Ukrajine pokračovali v nedeľu aj v iných mestách Ruskej federácie, informovala v pondelok britská stanica BBC, monitorovaná agentúrou TASR. Podľa stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) bolo na protestoch proti mobilizácii do nedele večera zadržaných v celom Rusku dovedna takmer 2500 ľudí.

BBC spresnila, že v Dagestane ľudia počas víkendu blokovali cesty a schádzali sa na zhromaždeniach, na ktorých skandovali „Nie vojne“. Na mnohých miestach polícia voči demonštrantom použila násilie a na rozohnanie davu i streľbu do vzduchu.

Bojujú o svoje životy

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom pravidelnom príhovore v reakcii na protesty v Dagestane povedal, že títo ľudia „bojujú o svoje životy a životy svojich detí“, a vyzval všetkých Rusov, aby nasledovali ich príklad. „Pretože ak prídete vziať život našim deťom, živého vás nepustíme,“ dodal prezident Ukrajiny.

V predchádzajúcom videopríhovore v sobotu Zelenskyj prisľúbil humánne zaobchádzanie so všetkými ruskými vojakmi, ktorí sa na Ukrajine vzdajú do zajatia. 

Veľkú publicitu na internetových platformách mala aj úradmi nepovolená akcia, ktorá sa v nedeľu konala v Jakutsku, kde sa na jednom z hlavných námestí na protest proti mobilizácii zišli ženy a tancovali tradičný kolový tanec osuochaj.

Polícia sa najprv snažila zhromaždených presvedčiť, aby sa rozišli, neskôr ich začala zatýkať, napísal jakutský spravodajský server SakhaDay.

Mobilizácia na Kryme

Terčom kritiky na Ukrajine sa stala aj mobilizácia na Ruskom anektovanom Krymskom polostrove.

Podľa poradcu vedúceho kancelárie prezidenta Ukrajiny Mychajla Podoľaka ide o genocídu Tatárov, pretože medzi mobilizovanými sú najmä príslušníci tohto etnika.

„Masová mobilizácia krymských Tatárov na Kryme je skutočnou genocídou na etnickom základe a obrovskou tragédiou pre celý tento národ,“ napísal na Twitteri z Moskvy.

BBC dodala, že po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil 21. septembra tzv. čiastočnú mobilizáciu, sa v Rusku začala nová vlna podpaľačských útokov, ktorých terčom sú objekty vojenskej správy a sídla odvodových komisií.

Po vyhlásení mobilizácie z Ruska odcestovali desaťtisíce ľudí najmä však mužov, ktorých by sa mohla týkať mobilizácia. V tejto súvislosti ruské úrady podľa niektorých medializovaných informácií citovaných rádiom RFE/RL   plánujú mužom v mobilizačnom veku zakázať opustenie krajiny.

Obyvateľov nepripravili

Ruský vodca Vladimir Putin sa ani nesnažil pripraviť obyvateľstvo na vojnu a mobilizáciu. V najnovšej správe o tom informuje americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).

„Putinove informačné výpadky sú v tomto smere obzvlášť dôležité, keďže na ruskej pôde nie sú žiadne jednotky Ukrajiny ani NATO a nehrozí invázia do ruského vnútrozemia. Toto nie je rok 1812, 1914 ani 1941 a faktory, ktoré prispeli k mobilizácii obyvateľstva v predchádzajúcich ruských vojnách, v tejto agresívnej vojne jednoducho absentujú, nech to Putin svojim ľuďom prezentuje akokoľvek,“ tvrdí inštitút.

Podľa analytikov ruské ozbrojené sily nevytvorili podmienky na efektívnu rozsiahlu mobilizáciu minimálne od roku 2008 a nevytvorili záložné sily potrebné na okamžitú mobilizáciu. Zdôrazňujú, že na tieto problémy neexistujú rýchle riešenia.

V dôsledku toho bude podľa ISW proces mobilizácie škaredý, kvalita záložníkov nízka a ich motivácia bojovať bude zrejme ešte horšia. Zároveň však analytici poznamenávajú, že ruský systém je dobre zavedený, takže vojenskí komisári a ďalší ruskí predstavitelia môžu nájsť ľudí a poslať ich do výcvikových jednotiek a potom do vojny.

ISW dodáva, že táto mobilizácia neovplyvní priebeh vojny v roku 2022 a je nepravdepodobné, že bude mať dramatický vplyv na schopnosť Ruska udržať si súčasnú úroveň vojenského ťaženia v roku 2023.