S našou úrovňou očkovania hrozí, že nemocnice sa budú na jeseň plniť a plánované výkony odkladať, tvrdí analytik

Analytik Martin Smatana upriamuje pozornosť verejnosti na dôležitú štúdiu vydanú Britským inštitútom fiškálnych štúdií (IFS). Analyzuje sa v nej nárast čakacích dôb na plánovanú zdravotnú starostlivosť v anglickom National Health Service (NHS).

„Od začiatku pandémie im do mája 2021 narástol počet ľudí v čakacích zoznamoch o 900-tisíc, čo je približne 20 % nárast. To by so zreteľom pandémie nebolo až tak zlé číslo. Avšak v sledovanom období sa do zoznamov nahlásilo o 7,4 milióna ľudí menej, ako očakávali na základe trendov z minulých rokov,“ tvrdí Smatana.

Autori uvádzajú viacero dôvodov, prečo k takémuto stavu prišlo. Okrem iného, ľudia mali strach chodiť do nemocníc a bol nižší dopyt po starostlivosti – napríklad klesli športové zranenia. Podľa Smatanu je teda zrejmé, že 20 % nárast je výrazne podhodnotený.

„Nie každý z „chýbajúcich“ 7,4 milióna ľudí bude ešte potrebovať starostlivosť. Mnohí už zomreli, vyliečili sa mimo štátneho systému, alebo si rozmysleli plánovaný výkon. Veľké percento z nich však starostlivosť potrebovať bude. Nakoľko sa kapacity v zdravotníctve nedajú „nafúknuť“, prejaví sa to na ďalšom raste čakacích dôb.“

Podľa IFS, v najlepšom scenári narastú čakacie doby dvojnásobne, na viac ako 9 miliónov ľudí.

„Potrvá až do roku 2025 kým nápor v Anglicku vyriešia. Sajid Javid, minister zdravotníctva Veľkej Británie, očakáva menej optimistický vývoj. Predpokladá, že čakacie doby dosiahnu vrchol až na hodnote 13 až 14 miliónov ľudí,“ vysvetľuje.

Ako sme na tom na Slovensku? Podľa skúseného analytika nevieme. Dôvodom má byť skutočnosť, že čakacie doby sa sledujú len na veľmi malú časť výkonov. Bolo by však podľa jeho slov naivné si myslieť, že na tom budeme inak ako v Británii.

„S našou úrovňou očkovania hrozí, že sa budú nemocnice aj na jeseň plniť covidovými pacientmi a plánované výkony ďalej odkladať. Základným predpokladom v Anglicku je totiž to, že už nebudú nemocnice zahltené covidovými pacientmi.“

Aký je dôvod? Smatana objasňuje, že tam obe dávky vakcíny dostalo až 74 % dospelej populácie. Naše nemocnice sú na tom z hľadiska infraštruktúry rádovo horšie a samostatnou kategóriou je aj nedostatok personálu.

„S najväčšou pravdepodobnosťou máme v porovnaní s Anglickom nie len väčší percentuálny nárast odloženej starostlivosti, ale číslo bude bohužiaľ ďalej rásť. Zdravotníci sa určite znova obetujú a dajú do toho maximum. Na úkor seba, či svojich rodín.“

Upozorňuje, že pri ich súčasnom nedostatku však nedokážu bojovať aj s covidom aj so štandardnými výkonmi naraz, a tým zabrániť rastu čakacích dôb. Za svetlo na konci tunela expert považuje len očkovanie.

Očkovanie chráni podľa britských dát od 92 do 96 % pred hospitalizáciou. „Každý jeden z nás vie ovplyvniť či sa zdravotníci budú môcť sústrediť na dohnanie odložených výkonov, alebo na – do veľkej miery – odvrátiteľné covidové hospitalizácie.“

Slovensko čaká personálny armagedon

Podľa Slovenskej lekárskej komory nastal čas, keď treba pre zdravotníkov a celé slovenské zdravotníctvo urobiť zásadné zmeny. Podľa prezidenta komory Mariana Kollára je potrebné urobiť ich rýchlo a najmä správne.

zdroj: TASR/AP, Antonio Calanni

Tvrdí, že slovenskí zdravotníci sú vyčerpaní a na pokraji svojich síl. Odborníci upozorňujú, že boj o zdravotníkov sa rozbehol v celej Európskej únii. Pandémia COVID-19 v plnej nahote ukázala, akí potrební sú lekári a ostatný zdravotnícky personál, a tak sa každá krajina bude snažiť udržať a získať pre seba čo najviac a čo najlepších zdravotníkov.

„V tichosti začal v Európe boj o personálnu stabilizáciu zdravotníckych systémov. Našou úlohou číslo jeden teda bude udržať ich doma a pri pacientovi,“ hovorí Kollár.

Okolité krajiny už podnikať potrebné aktivity začali. Slovensko si podľa Kollára nemôže dovoliť prísť o špičkových odborníkov, o lekárov, sestry a iných. Čím ich ale môžeme presvedčiť? Podľa Kollára pomôže len výrazné zlepšenie ich pracovných a finančných podmienok.

Predsa len, vyzerá to tak, že nové nemocnice tak skoro mať postavené nebudeme. Jedinou možnosťou tak zostáva presvedčiť ich tým, že ich štát dokáže adekvátne finančne oceniť.

Personálna stabilizácia by mala byť podľa prezidenta komory alfou a omegou plánovanej reformy slovenského zdravotníctva. Slovenská lekárska komora má viac ako 20-ročné skúsenosti so zmenami, ktoré sľubovali viaceré vlády a ich politici. Žiadna z nich však nepriniesla želaný efekt a pozitívne zmeny pre pacientov a zdravotníkov.

Slovenské zdravotníctvo musí byť podľa odborníkov konkurencieschopné voči okolitým krajinám a tiež personálne stabilizované. V neposlednom rade potrebujeme aj značne kvalitnejší systém zdravotnej starostlivosti, aby boli spokojní pacienti aj zdravotníci.