Šesť úžas­ných ved­cov, kto­rí muse­li opus­tiť svo­ju vlasť ako ute­čen­ci

Rudolf Nečas / 5. júla 2016 / Zaujímavosti

Život sa nebab­re ani s tými naj­väč­ší­mi génia­mi.

V roku 1933 vpad­li do domu Alber­ta Eins­te­i­na v Nemec­ku agen­ti novo­vy­me­no­va­nej nacis­tic­kej vlá­dy. Nacis­ti sys­te­ma­tic­ky odsú­di­li Eins­te­i­na a jeho die­lo a nazva­li jeho teóriu rela­ti­vi­ty “židov­skou vedou”. Našťas­tie bol Eins­te­in v čase, keď sa Hit­ler dostal k moci na tur­né v USA. Namies­to toho, aby bol zavraž­de­ný, sa tak z neho stal sve­to­vo naj­zná­mej­ší ute­če­nec.

Albert-Einstein

foto: englishbookgeorgia.com

Slá­va otvá­ra dve­re a po urči­tej dobe v Anglic­ku pod trva­lou strá­žou mu bola ponúk­nu­tá pozí­cia na Prin­ce­to­ne, ale aj naj­väč­ší ved­ci tej doby tvr­di­li, že by mu nema­lo byť dovo­le­né usa­diť sa v Ame­ri­ke. Tisí­ce židov­ských ved­cov tiež utiek­li z Nemec­ka, ale zvy­čaj­ne dosta­li menej pria­teľ­ské pri­ja­tie. Mno­ho pop­red­ných ame­ric­kých aka­de­mic­kých inšti­tú­cií malo “židov­skú kvó­tu” a tisí­ce ute­čen­cov bolo odmiet­nu­tých a odsú­de­ných na to, aby nako­niec umre­li v kon­cen­trač­ných tábo­roch.

Mno­hí z tých, kto­rí unik­li hra­li kľú­čo­vú úlo­hu vo víťazs­tve spo­jen­cov v dru­hej sve­to­vej voj­ne a pri budo­va­ní vedec­kých inšti­tú­cií a spo­loč­nos­tí v kra­ji­nách, v kto­rých sa usa­di­li. Kom­bi­ná­cia európ­skej teórie a ame­ric­ké­ho inži­nier­stva veľ­mi pris­pe­la k vedec­ké­mu pokro­ku dosia­hnu­té­mu v 40-tych a 50-tych rokoch minu­lé­ho sto­ro­čia.

audience-watches-3d-P

foto: history.com

Ved­ci sú repre­sív­ny­mi reži­ma­mi čas­to pova­žo­va­ní za výtrž­ní­kov. Našťas­tie mno­ho z naj­väč­ších ved­cov v deji­nách našlo kra­ji­ny, kto­ré ich pri­ja­li. Avšak nevie­me poten­ciál koľ­kých mla­dých géni­ov vyha­sol, pre­to­že ich nepri­ja­la žiad­na vlá­da.

Niž­šie náj­deš nie­kto­rých z vedec­kých gigan­tov, na kto­rých ple­ciach sto­jí­me, a kto­rých živo­ty raz závi­se­li na náj­de­ní úto­čis­ka, keď ich odmiet­la vlasť. Nie je to teda len o Eins­te­i­no­vi, tu sú ďal­ší šies­ti ved­ci, kto­rí pri­nies­li sku­toč­ne úžas­né obja­vy:  

Johan­nes Kep­ler

Johannes Kepler Kopie eines verlorengegangenen Originals von 1610

foto: wikipedia.org

Euró­pa na kon­ci 16. a začiat­ku 17. sto­ro­čia nebo­la bez­peč­ným mies­to pre kaž­dé­ho. Nábo­žen­ské voj­ny zúri­li po celom kon­ti­nen­te a byť ved­com, kto­ré­ho prá­ca napá­da­la hlav­né výkla­dy Bib­lie roz­hod­ne nepo­má­ha­lo.

Udi­vu­jú­ca mate­ma­tic­ká prá­ca Johan­ne­sa Kep­le­ra, kto­rá nám umož­ni­la pocho­piť pohy­by pla­nét a sprá­va­nie svet­la bola vyko­na­ná pod neus­tá­lou hroz­bou. Vyká­za­ný z rakús­ke­ho Gra­zu, kvô­li jeho nábo­žen­ské­mu pre­sved­če­niu, mal Kep­ler šťas­tie, že cisár Rudolf II. kvô­li nemu upus­til úrad­né záka­zy lute­rá­nov v Pra­he. To mu umož­ni­lo pra­co­vať v rela­tív­nom bez­pe­čí. Po tom, čo Rudolf II. abdi­ko­val sa Kep­ler pre­miest­nil ešte tri­krát, čo mu prav­de­po­dob­ne zabrá­ni­lo v ďal­ších veľ­kých obja­voch.

Erwin Sch­rödin­ger

067879bd-ee3d-49de-932a-91eef0ec038d-1020x612

foto: jeevanshu.wordpress.com

Erwin Sch­rödin­ger, pre­slá­ve­ný jeho myš­lien­ko­vým expe­ri­men­tom s mač­kou, nebol Žid, ale v roku 1934 opus­til Nemec­ko, kvô­li svoj­mu odpo­ru voči naciz­mu. Napriek tomu, že zdie­ľal Nobe­lo­vu cenu z roku 1933 za fyzi­ku za jeho vlno­vú rov­ni­cu, kto­rá je zákla­dom pre väč­ši­nu kvan­to­vej vedy, bol odmiet­nu­tý Oxfor­dom a Prin­ce­to­nom, kvô­li jeho neor­to­dox­ným sexu­ál­nym vzťa­hom a zau­jal pozí­ciu na uni­ver­zi­te v Gra­zi. Keď Nemec­ko obsa­di­lo Rakús­ko, jeho verej­ný odpor voči anti­se­mi­tiz­mu a pria­teľ­stvo s Eins­te­i­nom uro­bi­li jeho pozí­ciu nebez­peč­nou.

Po úte­ku z Rakús­ka sa Sch­rödin­ger nako­niec usa­dil v Írsku, jed­nom z mála miest, kto­ré by ho zobra­li. Tam hral, počas písa­nia kni­hy, kto­rá inšpi­ro­va­la objav štruk­tú­ry DNA, hlav­nú úlo­hu v zalo­že­ní ško­ly teore­tic­kej fyzi­ky na Dub­lin Ins­ti­tu­te of Advan­ced Stu­dies.

Salo­me Glu­eck­sohn-Waelsch

3026662458

foto: haaretz.com

Medzi naj­výz­nam­nej­ší­mi vedec­ký­mi ute­čen­ca­mi z nacis­tic­ké­ho Nemec­ka (okrem Sig­mun­da Fre­uda) boli hlav­ne fyzi­ci, ale Salo­me Glu­eck­sohn-Waelsch bola gene­tič­ka, kto­rá pomoh­la vysvet­liť, ako sa bun­ky oplod­ne­né­ho vajíč­ka menia do rôz­nych rolí potreb­ných pre fun­go­va­nie tela.

Ako žena a Židov­ka čelia dvo­j­itej dis­kri­mi­ná­cii v Nemec­ku, z kto­ré­ho utiek­la v roku 1933. Kvô­li jej pohla­viu však odmiet­li jej fakult­nú pozí­ciu v Kolum­bii. Napriek tým­to pre­káž­kam doká­za­la vyhrať Národ­nú medai­lu za vedu a medai­lu Tho­ma­sa Mor­ga­na za jej prí­nos v oblas­ti gene­ti­ky.

Gustav Nos­sal

r0_0_3348_2091_w1200_h678_fmax

foto: queenslandcountrylife.com.au

Sir Gustav Nos­sal mal len 7 rokov, keď muse­la jeho rodi­na, kvô­li ich židov­ské­mu pôvo­du, v roku 1939 utiecť z Rakús­ka. Eins­te­in, Bohr, ale­bo Fer­mi moh­li pou­ží­vať svo­je úspe­chy ako pasy, ale Nos­sal sa musel spo­lie­hať na lás­ka­vosť cudzích ľudí, aby pre­žil. Usa­dil sa v Aus­trá­lii a stal sa jed­ným z naj­výz­nam­nej­ších ved­cov v kra­ji­ne, ria­dil pre­stíž­ny Inšti­tút Wal­te­ra a Eli­za Hall, stal sa pre­zi­den­tom Medzi­ná­rod­nej únie imu­no­lo­gic­kých vied a tiež Aus­trál­skej Aka­dé­mie vied.

Nos­sal bol vďa­ka svo­jim stov­kám výskum­ných prác v imu­no­ló­gií v roku 2000 vyme­no­va­ný Aus­trál­ča­nom roka.

Emma­nu­el Don­ga­la

Dongala_DR_0

foto: xn--e1anemciz.xn--p1ai

Pre väč­ši­nu z nás by stať sa dokto­rom ale­bo pro­fe­so­rom fyzi­ky či ché­mie bolo pova­žo­va­né za ambi­ci­óz­ny kari­ér­ny cieľ. Emma­nu­el Don­ga­la zvlá­dol obo­je, rov­na­ko ako pokra­čo­va­nie úspeš­nej kari­é­ry oce­ňo­va­né­ho spi­so­va­te­ľa, dra­ma­ti­ka a zakla­da­te­ľa diva­del­nej spo­loč­nos­ti.

Naro­de­ný v repub­li­ke Kon­go v roku 1941, zís­kal Don­ga­la dokto­rát z fyzi­ky na uni­ver­zi­te v Mont­pel­lier vo Fran­cúz­sku, pred návra­tom domov učil ché­miu na uni­ver­zi­te v Braz­za­vil­le a neskôr sa stal jej deka­nom. Avšak občian­ska voj­na v roku 1990, pri kto­rej bolo zabi­tých 150 000 civi­lis­tov, donú­ti­la Don­ga­lu utiecť. Napriek tomu, že tam štu­do­val, Fran­cúz­sko odmiet­lo jeho žia­dosť o azyl, ale pod­po­ra zo stra­ny význam­ných spi­so­va­te­ľov vied­la k jeho pri­ja­tiu do Spo­je­ných štá­tov, kde sa stal pro­fe­so­rom fyzi­ky na Simo­na Rock Col­le­ge v štá­te Mas­sa­chu­setts.

Kon­flikt mu posky­tol dosta­tok mate­riá­lu pre jeho písa­nie, ale tiež zasa­ho­val do jeho výsku­mu v asy­met­ric­kej syn­té­ze a envi­ron­men­tál­nej toxi­ko­ló­gií.

San Thang

san thang

foto: mashable.com

Ces­ta Sana Than­ga cez Juho­čín­ske more na kon­ci voj­ny vo Viet­na­me vyze­ra­la veľ­mi podob­ne ako to, čoho sved­ka­mi sme dnes v Stre­do­mo­rí. Utie­kol z Viet­na­mu spo­lu s ďal­ší­mi 409 ľuď­mi napcha­tý­mi na palu­be malé­ho člna v sna­he ujsť komu­nis­tic­kým silám, kto­ré obsa­di­li Sai­gon.

Našťas­tie pre Than­ga a ché­miu, mala vte­dy aus­trál­ska vlá­da iný pohľad na tých, kto­rí hľa­da­jú azyl. Dnes by bol Thang posla­ný do pekel­ných pod­mie­nok na izo­lo­va­ných ostro­voch, ale, vte­dy 24-roč­ný ute­če­nec, bol pri­ja­tý do kra­ji­ny a začal kari­é­ru na Grif­fith Uni­ver­si­ty.

Than­go­va prá­ca poskyt­la nástro­je, kto­ré umož­ňu­jú che­mic­kým inži­nie­rom upra­vo­vať plas­ty, aby vyho­vo­va­li ich potre­bám. Vďa­ka nej vyhral v roku 2014 Nobe­lo­vu cenu za ché­miu. Pla­tob­né škr­ty ho vyhna­li z polo­hy, v kto­rej strá­vil väč­ši­nu svo­jej kari­é­ry, ale pokra­čo­val vo svo­jej prá­ci v nepla­te­nej fun­kcii.

rescue_lede

foto: bloomberg.com

Dnes lode pre­chá­dza­jú­ce cez Stre­do­zem­né more pre­pra­vu­jú aj ved­cov, kto­rí sú kvô­li svo­jim odbor­ným zna­los­tiam ter­čom pre extré­mis­tic­ké sku­pi­ny.

Mno­ho pop­red­ných aka­de­mic­kých inšti­tú­cií je roz­hod­nu­tých zabrá­niť opa­ko­va­niu chýb ich nápro­tiv­kov spred 80 rokov. Európ­ska komi­sia odštar­to­va­la prog­ram “Scien­ce­4Re­fu­ge­es”, aby si ute­ka­jú­ci ved­ci našli pra­co­vis­ká, kto­ré by moh­li využiť ich schop­nos­ti.

zdroj: iflscience.com, zdroj titul­nej foto­gra­fie: nytimes.com

Pridať komentár (0)