Šesť vecí, ktoré o svojej pamäti nevieš a prekvapia ťa

Ľudský mozog je napriek pokročilej vede stále veľmi záhadný. Jednou z najtajomnejších oblastí je pamäť. Môžeme ju cibriť ale aj stratiť, napríklad pri úraze alebo chorobe ako Alzheimer. O možnostiach a kapacite pamäte vieme pomerne málo, no postupne sa dozvedáme stále viac. BBC zverejnila šesť zaujímavostí, ktoré si o schopnostiach pamäte takmer určite nevedel.

Je nemožné pamätať si prvé okamihy života po narodení?

Nikto si nepamätá prvé roky svojho života a vedci zhodne tvrdia, že to možné ani nie je. Mnohé mozgové štruktúry, od ktorých závisí pamäť, totiž v tom čase ešte nie sú vyvinuté. Salvador Dali však vo svojom memoáry napísal, že si pamätal cestu z maternice, akoby to bolo včera. Vedci si myslia, že jeho „spomienky“ boli výplodom predstavivosti. Kto vie, či Dali blúznil a čo nám veda časom odkryje.

Všeobecne má každý iné pamäťové schopnosti a v prírode sa občas vyskytujú anomálie i extrémy. Niekto sa dokáže naspamäť naučiť celý telefónny zoznam, niekomu robí problém jedna básnička so štyrmi veršami. Rebecca Sharrock si zase pamätá každý jeden deň svojho života od 12. dňa po narodení. Keď sa jej ľudia spýtajú na akýkoľvek dátum, odpovie, čo vtedy robila.

Pamäť môže byť podmienená teplotou a inými vedľajšími vplyvmi

Štúdia ukázala, že si na konkrétne veci lepšie spomenieme, ak znovu vytvoríme tie isté podmienky, ako keďsa tieto informácie kódovali – teda keď sme učili alebo keď sa nejaká udalosť odohrala. Ide o jemné enviromentálne alebo fyziologické vplyvy, ktoré sa môžu zdať úplne irelevantné.

Jeden test spočíval v tom, že ľudia museli strčiť ruky do vedra s ľadom a zapamätať si niekoľko konkrétnych slov. Ukázalo sa, že si na tie slová lepšie spomenuli, keď opäť strčili ruky do ľadu.

Tento fakt môže pomôcť aj študentom pri skúškach. Pamäť rovnako funguje aj pri žuvaní žuvačky, pití kávy či použití rovnakého parfému alebo iných vedľajších vplyvoch/činností.

Mentálna časová os je zvlnená

Dátumy udalostí, ktoré sa stali dávnejšie si pamätáme „matnejšie“ a zvyknú sa nám i pomiešať. Niektoré udaloti sa nám môžu javiť, že sa stali dávnejšie, ako tomu bolo v skutočnosti a naopak. Tento jav je známy ako časový alebo teleskopický posun. Naša vnútorná časová os nezodpovedá aktuálnej alebo presnej chronológii.

Detaily podvedome vnímame menej

Skús nakresliť svoju mamu alebo najlepšieho kamaráta. Napriek tomu, že týchto ľudí poznáš veľmi dobre, môže byť ťažké spomenúť napríklad na farbu očí. Podobne je to aj s vnímaním svojej vlastnej podoby – máme tendenciu pamätať si svoju tvár krajšiu, než v skutočnosti je.

Detialy ako tvar ucha či vrásky okolo očí sú premenlivé a pre naše podvedomie sú akoby menej podstatné. Väčšiu dôležitosť venujeme celkovému dojmu, dominantným črtám (ako výška, postava, farba vlasov,…) a povahovým vlastnostiam, dalo by sa povedať i trvácnejším znakom. Vďaka tým „najednoduchším“ a najvýraznejším znakom dokážeme rozoznať kamarátov aj s iným účesom, pri slabom svetle na diskotéke či šatkou cez pol tváre.

Príliš veľká dôvera v našu pamäť nám môže uškodiť

Mnohé štúdie ukázali, že väčšina ľudí verí, že ich pamäť je lepšia ako priemer, pričom sa zväčša mýlili.

Zdá sa, že z nejakého dôvodu odmietame alebo zabúdame na prípady, kedy nás pamäť zradila a prednostne spomíname na jej úspechy. To môže byť vážny problém napríklad pre policajtov, ktorých presvedčenie o správnosti ich pamäte môže mať vplyv na trestné konanie. Taktiež študenti zvyknú nadhodnocovať, čo sa naučili.

Zákerne nás môže zradiť aj naša „budúca pamäť“ – to je to, keď si veci nemusíme písať lebo „ich máme v hlave.“  Ako upozorňuje pschologičky z University College v Londýne Julia Shawová, túto slabosť našej pamäte občas zneužívajú aj niektoré predplatné služby. Dajú klientovi skúšobnú verziu zadarmo na určitú dobu (napr. mesiac), po ktorej mu služby začnú riadne účtovať. Človek si povie, veď o mesiac to zrušim, avšak drvivá väčšina na to zabudne a potom musí doplácať.

Môžeme trpieť digitálnou amnéziou

Pamäť inteligentných telefónov a sociálnych sietí nám v živote často pomáha, keď nám napríklad pripomenie narodeniny kamaráta alebo udalosť, ktorej sa chceme zúčastniť. Na druhej strane môže pôsobenie technologických výdobytkov našej pamäti škodiť. Naša pamäť jednak atrofuje a formuje sa umelým činiteľom.

Keď nám Facebook pripomenie jednu fotku zo svadby či z párty, spomenieme si na danú udalosť, ale zároveň zabudneme na ostatné veci, čo sa vtedy diali. Iným slovami, je nám diktované na čo si máme spomenúť – čo máme mať v hlave a čo nie. Keby sme si pritom na tú istú udalosť spomenuli sami, celkom určite by sa do popredia dostala iná spomienka alebo séria spomienok. Tak, keď už lepšie poznáme svoje slabosti i schopnosti, môže z toho ťažiť.