Škoda začínala s bicyklami, dnes je gigantickou automobilkou. Príbeh značky, ktorú Slováci milujú, je fascinujúci

Za legendárnu značku, ktorú dnes poznáme pod menom Škoda, vďačíme paradoxne germanizácii. Vo vtedajšom mnohokultúrnom Rakúsko-Uhorsku sa na českom území vyskytovala rovnako, ako u nás maďarizácia.  

Vacláv Klement chcel reklamovať svoj bicykel od nemeckej firmy Germania, a preto poslal list napísaný po česky do ústeckej kancelárie firmy Seidel & Naumann, ktorá mu poslala odpoveď, že list musí byť napísaný „v zrozumiteľnom jazyku“.

Klement sa preto so svojím kamarátom Václavom Laurinom rozhodli založiť firmu, ktorá vyrábala bicykle s vlasteneckým názvom Slavia. Základom loga bolo koleso s lipovými kvetmi, ktoré mali symbolizovať slovanské národy.

Slavia začala s výrobou v prenajatej dielni v Mladej Boleslavi dňa 17. decembra 1895 s piatimi robotníkmi. Firma ponúkala na svoje bicykle dvojročnú záruku, no aj napriek tomu mala spočiatku s hľadaním klientely problém. Klement preto prišiel s revolučným predajom na splátky bez navýšenia.

Koncom roka 1896 sa firma presťahovala do väčších priestorov v Novom Meste a zamestnávala 21 robotníkov. Vyrábala už päť modelov bicyklov a tri typy trojkoliek. Zvyšujúci sa záujem zákazníkov viedol k vyhláseniu výroby v továrni.

Postupne pribudlo čoraz viac modelov bicyklov a napokon aj motocykel Laurin & Klement Typ 1, ktorý verejnosť spoznala 11. novembra 1899. Spočiatku bola výroba motocyklov okrajová, ale neskôr, okolo roku 1903, začala prevažovať.

Prvý automobil sa stal hitom aj vďaka svojej nízkej cene

Prvý automobil predstavila firma v apríli 1906 na autosalóne v Prahe pod označením Laurin & Klement A. Hitom sa stal aj vďaka svojej nízkej cene, kupujúci zaň zaplatil 3 600 rakúskych korún. Šlo o dvojsedadlové voiturette s maximálnou rýchlosťou 40 km/h. Nasledoval model B s cenou 4 200 rakúskych korún.

Rozrastajúca sa spoločnosť sa rozhodla zmeniť aj právnu formu na akciovú spoločnosť. Vznikla tak Laurin & Klement, a. s., továreň automobilov v Mladej Boleslavi. Klement sa stal jej generálnym riaditeľom, Laurin technickým riaditeľom. Rozrástla sa aj plocha továrne, a to na 134 ha so 600 zamestnancami.