Zem zasiahne geomagnetická búrka. Priprav sa na možné výpadky internetu, rádia či elektriny

Našu planétu čaká onedlho ďalšia geomagnetická búrka. Treba sa preto pripraviť na možné nepríjemnosti, ktoré s ňou sú spojené. Hrozia výpadky internetu, rádií, mobilných sietí aj GPS navigácie. Búrka totiž môže ovplyvniť správne fungovanie elektrických sietí a transformátorov či narušiť činnosť satelitov, približuje The Independent.

Geomagnetické búrky

S geomagnetickými búrkami sa však spájajú aj krajšie súvislosti, tou je polárna žiara, ktorá poteší najmä pozorovateľov arktickej oblohy. Vďaka búrke však bude možné žiaru pozorovať aj v nižších polohách než zvyčajne. Portál The Independent uvádza, že ju možno spozorujú ľudia v okolí New Yorku.

zdroj: Unsplash/Bit Cloud

Búrka by mala Zem zasiahnuť vo štvrtok, teda 14. apríla. Pôjde o geomagnetickú búrku triedy G2, čo ju radí medzi slabšie z búrok, má mať „mierny dopad“. Našu planétu však postihujú zväčša ešte o niečo slabšie búrky, triedy G1. Ani tie však nie sú úplne neškodné. Búrka, ktorá má najväčší potenciál poškodenia, sa označuje ako G5.

Silnejšie geomagnetické búrky môžu spôsobiť poriadne komplikácie, vážne výpadky či poškodenia elektroniky. Moderná civilizácia zatiaľ nič podobné nezažila.

Skutočne silná geomagnetická búrka sa odohrala naposledy v roku 1859, známa je ako Carringtonova udalosť. Vtedy sa polárna žiara objavila až nad Karibikom a búrka poškodila telegrafné siete.

Ako vznikajú?

Slnko sa v súčasnosti nachádza vo veľmi aktívnej fáze a smeruje k svojmu maximu. Absolútny vrchol by malo Slnko dosiahnuť v roku 2025. Geomagnetické búrky vznikajú, keď narazí solárny vietor na magnetické pole Zeme, približuje portál Fontech.

Búrky spôsobuje výron koronálnej hmoty a keďže sa dnes nachádza Slnko vo veľmi aktívnej fáze, podobné výrony nie sú na jeho povrchu ničím nezvyčajným.

Koronálna hmota sú nabité častice poháňané slnečným vetrom. Ak sa stane, že je hmota namierená na našu planétu, prúd častíc interferuje s magnetickým pólom Zeme, čo vyvolá búrku, približuje portál iMeteo.

Výron koronálnej hmoty, ktorá sa blíži k našej planéte, pochádza z umierajúcej slnečnej škvrny, ktorá je klasifikovaná ako AR2987. Slnečné škvrny sú tmavšie a chladnejšie miesta na slnečnom povrchu. Povrchová teplota slnečnej fotosféry zväčša dosahuje približne 5 500 °C, informuje Meteopress. V oblasti spomínaných škvŕn ide približne o dvetisíc stupňov menej.

Práve kvôli ich nižšej teplote vzniká na povrchu Slnka kontrast so žiarivou fotosférou, z ktorej k nám dopadá najviac viditeľného žiarenia a tak vznikajú „škvrny“. Tvoria sa kvôli lokálnym magnetickým poliam, ktoré zabraňujú bežnému prúdeniu plazmy.

V danej oblasti je tak omnoho nižšia teplota, ako v jej okolí. Škvrny sa spravidla vyskytujú na miestach, na ktorých je intenzívna magnetická aktivita. Čím viac je na povrchu Slnka solárnych škvŕn, tým je naša materská hviezda aktívnejšia.