Škvrna na Slnku je otočená k Zemi. Našu planétu zasiahla geomagnetická búrka, môže priniesť nemilé prekvapenie

Portál Space Weather upozorňuje na prekvapenie, ktoré si pre pozorovateľov arktickej oblohy vesmír pripravil. Potešila ich geomagnetická búrka triedy G1, ktorú nikto neočakával.

Vďaka nej sa mohli dívať na nádhernú polárnu žiaru. Menej milé dopady búrky však môžu pocítiť aj tí, ktorí o ne nestoja.

Všetko, o čom mohli snívať

„Netušili sme, že dostaneme taký skvelý výhľad na polárnu žiaru,“ opisuje zážitok Markus Varik, ktorý bol v nedeľu v noci, 19.12., v meste Tromsø v Nórsku.

„Videli sme ružovú žiaru, odlesky zelenej a pomedzi to tancovala aj fialová. Všetko, čo by ste od polárnej žiary mohli chcieť, sme dostali.“

Predpovede nič podobné neočakávali a noc mala byť pokojná. Namiesto toho na Zem dorazil nečakaný prúd slnečného svetla. Prúdenie prinieslo do magnetického poľa našej planéty oblak hustej plazmy, kvôli ktorej sa v magnetosfére Zeme otvorila trhlina.

Vetry, ktoré pochádzajú zo slnečnej koróny, sa môžu miešať s magnetickým poľom Zeme, približuje portál iMeteo. Následne sa spúšťa séria javov, medzi ktoré patria aj geomagnetické búrky, a teda poruchy zemskej magnetosféry.

Ak sa stane, že slnečné vetry s nabitými časticami narazia na magnetosféru Zeme, hrozí, že dočasne vypadne elektrina či satelitné komunikačné systémy. Okrem toho sa spomínané búrky spájajú aj s krásnym javom, ktorý nečakane zažil pozorovateľ v Nórsku – s polárnymi žiarami.

Slnečná škvrna otočená k Zemi môže generovať explózie

Portál Space Weather informuje, že k Zemi je obrátená slnečná škvrna, ktorá je klasifikovaná ako AR2907. Upozorňujú, že môže kedykoľvek generovať explózie, čím sa môžu k našej planéte vyslať výrony koronálnej hmoty.

Slnečné škvrny sú tmavšie a chladnejšie miesta na slnečnom povrchu. Povrchová teplota slnečnej fotosféry zväčša dosahuje približne 5 500 °C, informuje Meteopress. V oblasti spomínaných škvŕn ide približne o dvetisíc stupňov menej.

Práve kvôli ich nižšej teplote vzniká na povrchu Slnka kontrast so žiarivou fotosférou, z ktorej k nám dopadá najviac viditeľného žiarenia, čím vznikajú škvrny.

Tvoria sa kvôli lokálnym magnetickým poliam, ktoré zabraňujú bežnému prúdeniu plazmy. V danej oblasti je tak omnoho nižšia teplota ako v jej okolí. Škvrny sa spravidla vyskytujú na miestach, na ktorých je intenzívna magnetická aktivita. Ak sa nahromadená energia zo škvrny uvoľní, nastane slnečná erupcia.

S výpadkami treba počítať

Slnečné erupcie sú klasifikované v triedach A, B, C, M a X, kde písmeno A označuje najslabšiu a písmeno X tú najsilnejšiu triedu slnečných erupcií pri vlnovej dĺžke 100 – 800 pikometrov, informuje Fontech.

Portál Space Weather informuje, že včera, 20.12., bola šanca slnečnej erupcie triedy M na úrovni 20 %. Menšie erupcie triedy C boli omnoho pravdepodobnejšie, šanca, že sa dnes udejú, bola odhadovaná na 100 %.

Pri slabých erupciách ide o triedu A, výbuchy triedy B sú výrazne silnejšie, uvoľnená energia je pri nich až desaťnásobne vyššia. V praxi to znamená, že by pri erupcii mohla vyvrhnúť aj časť koronálnej hmoty, ktorá by mohla zasiahnuť až Zem.

Portál Space Weather informuje, že k erupcii triedy M1 skutočne došlo. Spôsobila mierne výpadky krátkovlnného rádia nad južným Atlantickým oceánom.

„S výpadkami rádia a satelitných technológií treba počítať aj počas utorka,“ píše portál iMeteo.