Slováci čakajú na lacnejšie hypotéky. Nové rozhodnutie ECB môže stáť domácnosti tisíce eur

Kto čakal, že úroky hypotekárnych úverov začnú klesať, ten sa nepoteší. Európska centrálna banka na štvrtkovom (23. júla 2026) zasadnutí ponechala svoje kľúčové úrokové sadzby bez zmeny a nevylúčila, že v septembri 2026 ich dokonca môže aj zvýšiť. 

Pre slovenské domácnosti to znamená jednoduchú vec – čakanie na lacnejší úver v súčasnosti zrejme nemá zmysel.

Za všetkým pritom stojí niečo, čo s bankami zdanlivo nesúvisí – rastúca cena ropy a konflikt na Blízkom východe.

Rada guvernérov ECB ponechala všetky tri kľúčové sadzby na nezmenenej úrovni. Depozitná sadzba zostáva na 2,25 %, hlavná refinančná na 2,40 % a jednodňová refinančná na 2,65 %.

Rozhodnutie padlo jednomyseľne. Podľa prezidentky ECB Christine Lagardeovej však niektorí členovia rady zvažovali, že by spomenuté úrokové sadzby mali radšej stúpnuť.

Banka zároveň odmietla čokoľvek sľúbiť dopredu. V tlačovej správe vyslovene uvádza, že sa vopred nezaväzuje k žiadnej konkrétnej trajektórii sadzieb a bude rozhodovať zo zasadnutia na zasadnutie podľa aktuálnych dát.

V žargóne centrálnych bankárov sa tomu hovorí odmietnutie forward guidance, teda navigácie pre trhy. V praxi to znamená, že ani banky, ani domácnosti nemajú od ECB nijaký prísľub, čoho sa držať.

Ropa, Hormuz a útoky na tankery

Kľúčovou brzdou znižovania úrokových sadzieb je dnes energetika. ECB v tlačovej správe uvádza, že výhľad cien energií sa síce pohybuje blízko základného scenára z júnových projekcií, no zároveň výrazne nad úrovňou spred konfliktu na Blízkom východe.

Situácia v regióne sa však ani zďaleka neupokojila. Podľa analýzy Slovenskej sporiteľne z pera analytika Maximiliána Wébera komplikujú vývoj dva faktory. Po pôvodnom Islamabádskom memorande trhy reagovali priaznivo a ceny energií klesli, vzťahy medzi Teheránom a Washingtonom sa však krátko na to opäť zhoršili. Investori preto môžu k ďalším diplomatickým dohodám pristupovať skeptickejšie.

Druhým faktorom je útok jemenských husíov na saudskoarabské tankery v Červenom mori. Husíovia uviedli, že zaútočili na dve plavidlá, pričom zásah jedného potvrdili saudskoarabské zdroje. Ide o signál, že riziká rastú aj na ďalších kľúčových trasách prepravy ropy.

Lagardeová okrem toho upozornila, že ECB nesleduje len ropu, ale aj ceny zemného plynu, a to najmä pre nízku naplnenosť európskych zásobníkov. K rizikám priradila aj extrémne prejavy počasia a klimatickú zmenu, ktoré môžu zvýšiť ceny potravín.

Inflácia klesá, no stále je nad dlhodobým cieľom

Čísla ukazujú zmiešaný obraz. Celková inflácia v eurozóne klesla v júni 2026 na 2,8 % z májových 3,2 %. Stále je však nad dvojpercentným cieľom.

Energetická inflácia zostáva vysoká na úrovni 8,5 %, hoci klesla z májových 10,8 %. Jadrová inflácia, po vylúčení cien energií a potravín, dosiahla 2,4 %.

Práve jadrová inflácia je ukazovateľ, ktorý ECB sleduje najpozornejšie. Ukazuje totiž, či sa drahá energia začala prelievať do cien ostatných tovarov a služieb, teda či sa z jednorazového šoku nestáva trvalý problém. Zatiaľ sa to nedeje. Podľa telefonického prieskumu medzi podnikmi ECB sekundárne efekty energetickej inflácie zatiaľ nepozoruje.

Ekonomika si pritom vedie prekvapivo úspešne. V druhom štvrťroku 2026 mierne ožila, čiastočne sa zotavili služby, priemysel podržali zásoby a vyššie výdavky na obranu. Nezamestnanosť sa v máji držala na 6,2 %, teda blízko historických miním.

ECB si zhoršila vlastný výhľad

Zaujímavé je porovnanie dvoch posledných prognóz ECB. Ide o čísla, ktoré banka zverejňuje štyrikrát ročne a ktoré ukazujú, ako sa jej vlastný pohľad mení.

Preklad do bežnej reči nie je optimistický. Za tri mesiace si ECB zvýšila odhad inflácie na tento rok a zároveň znížila odhad rastu ekonomiky. Ide teda o kombináciu, ktorá centrálnym bankárom robí najväčšie problémy, keďže na drahotu treba reagovať drahšími peniazmi, no drahšie peniaze zároveň dusia už aj tak slabý rast.

Podľa dostupných informácií ECB očakáva, že inflácia zostane nad svojím 2-percentným cieľom až do prvej polovice roka 2027, pričom riziká vidí skôr smerom nahor.

Analytici: Zvýšenie do konca roka nie je vylúčené

Práve toto je moment, ktorý stojí za pozornosť. Roky sme hovorili o tom, kedy ECB začne svoje sadzby znižovať. Teraz sa diskusia obrátila.

„Podľa nášho názoru nemožno vylúčiť zvýšenie úrokových sadzieb ešte pred koncom roka 2026, najmä ak bude situácia v Hormuzskom prielive pretrvávať bez mierového riešenia,“ uvádza sa v júlovom menovom outlooku Slovenskej sporiteľne.

Analytici banky očakávajú, že ECB do konca roka sadzby zvýši, pričom k zvýšeniu môže pristúpiť už v septembri.

Lagardeová sama nič nesľubuje. Keď dostala otázku, či budú na septembrovom zasadnutí musieť svoj postoj presvedčivejšie obhájiť zástancovia prísnejšej, alebo uvoľnenejšej politiky, odpovedala, že dôkazné bremeno budú niesť dáta.

Do septembrového rozhodovania môže vstúpiť aj vývoj v oblasti Červeného mora, ktorý ECB do štvrtkového rozhodnutia ešte nezapočítala.

Čo to znamená pre slovenské hypotéky

Tu je praktická pointa. Priemerná úroková sadzba hypotekárnych úverov na Slovensku vzrástla v máji 2026 na 3,58 %.

Podľa ekonóma spoločnosti Finax Patrika Kindla je jej zníženie v najbližších mesiacoch vylúčené a pravdepodobnejšie je naopak ďalšie postupné zvyšovanie. Domácnosti, ktoré zvažujú nový úver alebo refinancovanie, by teda podľa neho nemali čakať na zlacnenie.

Logika je jednoduchá. Banka predáva peniaze, ktoré si sama musí niekde obstarať. Kým je táto obstarávacia cena vysoká, hypotéka lacnejšia nebude, aj keby si to banka priala. A ak ECB v septembri 2026 sadzby zvýši, prejaví sa to na hypotékach s určitým oneskorením, no prejaví.

Pre teba to znamená, že ak riešiš kúpu nehnuteľnosti alebo koniec fixácie, taktika „počkám si, kým to zlacnie“ má dnes slabé opodstatnenie. Rovnako však platí, že nikto vrátane ECB nevie, čo bude o rok, takže ani opačný extrém, teda unáhlené rozhodnutie z obavy pred zdražením, nie je rozumný.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy