„Borelióza sa nemusí prejaviť červeným kruhom,“ varuje odborníčka. Slováci robia pri kliešťoch nebezpečné chyby

Stačí krátka prechádzka so psom, popoludnie na detskom ihrisku alebo pár minút v tráve za domom. Nemusíš vkročiť do hustého lesa, aby si si domov priniesol parazita, ktorý meria iba niekoľko milimetrov, no dokáže odštartovať týždne neistoty, liečby a v najťažších prípadoch aj dlhodobých zdravotných problémov. 

Kliešte prenikli do miest a mierne zimy im dávajú viac času na aktivitu. Staré pravidlo, podľa ktorého sme si dávali pozor iba od jari do jesene, už neplatí. „Vplyvom miernejších zím môžu byť kliešte aktívne celoročne,“ upozornila pre Startitup MVDr. Markéta Derdáková, PhD., ktorá sa dlhodobo venuje chorobám prenášaným kliešťami.

Vedci tento posun nesledujú iba spoza laboratórneho stola. V projekte InfoKliešť monitorujú aktivitu kliešťov, či už vlajkovaním vegetácie alebo prostredníctvom takzvaných kliešťových záhradiek. „Vypustili sme do nich známy počet kliešťov, ktorých aktivitu, teda vyliezanie a číhanie na paličkách, monitorujeme každý týždeň,“ opisuje Derdáková.

Projekt od roku 2025 zapája aj verejnosť. Ľudia môžu fotografovať nájdené kliešte a zaznamenávať miesto výskytu. Takto pomáhajú vedcom trénovať umelú inteligenciu a vytvárať presnejšiu mapu výskytu.

Projekt má pokračovať do polovice roka 2027, pričom sleduje nielen sezónnu aktivitu kliešťov, ale aj ich schopnosť prenášať patogény. Vedci chcú zachytiť aj nepôvodné druhy, ktoré by mohli na Slovensko priniesť nové zdravotné riziká.

Kde sa kliešte vyskytujú najčastejšie?

Úrad verejného zdravotníctva SR evidoval od začiatku roka 2025 do 17. septembra 3 127 prípadov lymskej boreliózy. V rovnakom období roka 2024 ich evidoval 2 529. Počet teda stúpol takmer o štvrtinu, pričom mesačné epidemiologické hlásenia ukazujú pokračujúcu záťaž aj v roku 2026. Za prvé štyri mesiace bolo hlásených 636 prípadov lymskej boreliózy.

Najväčšiu chybu robí človek vtedy, keď si kliešte spája výlučne s lesom. „Kliešte sa vyskytujú všade tam, kde je vegetácia a živočíchy, ktoré im slúžia ako hostitelia, čiže aj v mestách, parkoch, na detských ihriskách či v záhradách,“ hovorí vedkyňa.

V mestskom prostredí sú hostiteľmi vtáky, najmä drozdy, ale aj hlodavce, ježe či plazy. Udržiavaný park síce prináša nižšie riziko ako hustý les, no nulové riziko neexistuje. „Výskyt borélií, ktoré vyvolávajú lymskú boreliózu, je na celom Slovensku všade tam, kde sa vyskytujú kliešte. Priemerná nakazenosť kliešťov je okolo 20 percent,“ objasňuje Derdáková.

Dva susedné porasty pritom môžu vytvárať odlišné podmienky. „Môžeme ísť do lesa vedľa a nájdeme v ňom ohradený park, kde sa nedostane určitý druh rezervoárového hostiteľa, napríklad hlodavce. Už tam bude chýbať nejaký článok a druh borélií viazaných priamo na hlodavce tam nebude,“ vysvetľuje.

„Aj keby sme každý rok išli na to isté miesto, bol by tam iný výskyt. V prípade všetkých kliešťami prenášaných ochorení to závisí od výskytu rezervoárových hostiteľov, čiže zvierat, ktoré podporujú cirkuláciu patogéna v ohnisku,“ dodáva odborníčka.

Červený kruh sa nemusí objaviť u každého

Mnohí ľudia po prisatí kliešťa sledujú iba jeden varovný signál – červenú kruhovú škvrnu. Tu však vzniká ďalší nebezpečný omyl. „Typický erytém sa vyskytuje asi u 60 až 70 percent prípadov lymskej boreliózy,“ upozorňuje Derdáková. Časť pacientov teda charakteristickú škvrnu vôbec neuvidí.

Odborníčka radí všímať si aj zvýšenú teplotu bez typických príznakov respiračnej alebo tráviacej infekcie. „Pri lymskej borelióze sa pridávajú bolesti svalov, neskôr kĺbov, nočné potenie, prípadne tuhnutie šije alebo neurologické symptómy, ako je paréza tvárového nervu, či opuch lymfatických uzlín,“ vysvetľuje.

Prvé príznaky sa často ukážu približne po 10 až 14 dňoch. Rozhodujúcu úlohu zohráva čas, počas ktorého kliešť cicia krv. „Pri boréliách dochádza k prenosu väčšinou až po 24 až 48 hodinách. Podľa experimentov českých aj našich kolegov však predpokladáme, že v určitých prípadoch môže prísť skôr, už približne po dvanástich hodinách,“ hovorí Derdáková.

Iné je to v prípade kliešťovej encefalitídy, kde môže prenos nastať už po pár minútach od prisatia infikovaného kliešťa. Jeden kliešť navyše nemusí prenášať iba jeden patogén, takže človek sa môže nakaziť lymskou boreliózou aj kliešťovou encefalitídou súčasne.

Ako sa pred kliešťami spoľahlivo chrániť

Derdáková zdôrazňuje, že po každom návrate z prírody si treba dôkladne prezrieť celé telo. „Keď prídete z prechádzky, prezriete sa a kliešť iba lozí po tele alebo cicia krv veľmi krátko, prenos borélií by nemal nastať,“ hovorí vedkyňa.

Osobitnú pozornosť venuj podpazušiu, slabinám, zákolenným jamkám, okoliu pása, priestoru za ušami či hlave. Deťom treba skontrolovať aj miesta, na ktoré samy nevidia alebo nedosiahnu.

Ak sa už kliešť prisal, nenatieraj ho olejom, krémom ani mydlom. „Kliešťa uchopte čo najbližšie pri koži a kývavými pohybmi vytiahnite. Použite pinzetu, ak nemáte, postačia nechty. Kliešťa nestláčajte, pokúste sa ho nerozpučiť,“ odporúča Derdáková.

„Po vytiahnutí kliešťa kožu vydezinfikujte. V lekárňach sú dostupné aj prípravky na báze suchého ľadu, ktoré kliešťa zmrazia a potom sa dá veľmi jednoducho vytiahnuť priloženou pinzetou,“ dodáva.

Prevencia sa však nezačína až pri vyťahovaní kliešťa. Proti vírusu kliešťovej encefalitídy existuje účinné očkovanie, ktoré môžu absolvovať deti už od jedného roka. Vírus sa pritom neprenáša iba prisatím infikovaného kliešťa. Človek sa môže nakaziť aj po konzumácii nepasterizovaných mliečnych výrobkov.

„Prevencia pred lymskou boreliózou predstavuje prevenciu pred kliešťami. Čiže do lesa chodiť v svetlom oblečení s dlhými rukávmi a nohavicami, na ktorom kliešťa ľahšie uvidíte. Prípadne použiť repelenty a nechodiť cez húštiny, kde je výskyt kliešťov najvyšší,“ vysvetľuje Derdáková.

„Tiež je vhodné sa dôkladne po pobyte v prírode prezrieť, pretože včasné odstránenie kliešťa výrazne znižuje riziko nakazenia sa lymskou boreliózou,“ dodáva.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing