Slovák študuje diplomaciu na najlepšej univerzite v kontinentálnej Európe, v minulosti tu študovali aj viacerí prezidenti

  • Lucián je Slovák, ktorý študuje medzinárodné vzťahy a diplomaciu na jednej z najlepších univerzít na svete
  • Jeho hlavným záujmom je medzinárodná bezpečnosť so zameraním na diplomaciu a Stredný Východ
  • Po ukončení štúdia by chcel pracovať pre slovenské ministerstvo zahraničných vecí a v budúcnosti na Slovensku aj zostať
  • V rozhovore sme sa ho okrem iného pýtali aj to, aký plat by si predstavoval, kto je jeho obľúbeným slovenským diplomatom a či by sme sa mali orientovať skôr na Západ alebo Východ
 srcset
Lucian Gontko - prvý z ľava/sciencespo.fr
  • Lucián je Slovák, ktorý študuje medzinárodné vzťahy a diplomaciu na jednej z najlepších univerzít na svete
  • Jeho hlavným záujmom je medzinárodná bezpečnosť so zameraním na diplomaciu a Stredný Východ
  • Po ukončení štúdia by chcel pracovať pre slovenské ministerstvo zahraničných vecí a v budúcnosti na Slovensku aj zostať
  • V rozhovore sme sa ho okrem iného pýtali aj to, aký plat by si predstavoval, kto je jeho obľúbeným slovenským diplomatom a či by sme sa mali orientovať skôr na Západ alebo Východ

Lucián Gontko je študentom štvrtého ročníka na univerzite Sciences Po v Paríži. Podľa tohtoročných štatistík je táto univerzita po Harvarde a Oxforde treťou najlepšou školou na svete v oblasti politických vied a najlepšou univerzitou v kontinentálnej Európe.

Jeho zameraním je diplomacia a ako sám hovorí, rozdiel medzi štúdiom diplomata a politika nie je takmer žiadny, čiže jeho kurzy obsahovali makro a mikro ekonómiu, politickú sociológiu a filozofiu, históriu od Vestfálskeho mieru (1648) až po dnes, 3 cudzie jazyky (francúzsky, nemecký a ruský) a medzinárodné, migračné, civilné, konštitučné a zmluvné právo.

Jeho hlavným záujmom je medzinárodná bezpečnosť so zameraním na diplomaciu a Stredný východ. V súčasnosti sú jeho kurzy najmä zamerané na Irán a strednú Áziu, strategické štúdiá, zbrojný priemysel, mediáciu a vyjednávanie, manažment a riešenie kríz, medzinárodné právo a bezpečnosť a cudzie jazyky turecký a perzský.

Po ukončení vysokoškolského štúdia by chcel pracovať pre Slovenskú republiku a v rozhovore nám prezradil viacero zaujímavostí o štúdiu vo Francúzsku – na jednej z najlepších univerzít sveta.

V článku sa dozvieš: 

  • Ako sa dostal na Sciences Po v Paríži a ako tu prebieha štúdium
  • Či je ubytovanie a školné v Paríži veľmi nákladné a koľko percent financuje samotná univerzita či grant
  • Prečo je táto škola v oblasti politických vied tou najlepšou v kontinentálnej Európe
  • Aké je uplatnenie absolventov a koľko eur predstavuje ich priemerný plat
  • Ako vníma zahraničnú politiku Slovenska a kde by chcel pracovať

zdroj: Lucian Gontko

Prečo práve medzinárodné vzťahy a diplomacia? Ešte donedávna to bol pre niektorých vcelku neznámy pojem. Kedy si sa rozhodol, že pôjdeš touto cestou a čo ťa k tomu viedlo?

K diplomacii ma priviedla moja mama. Na základe môjho záujmu o cudzie jazyky, dejepis, rétoriku, vystupovanie a spoznávanie sa s novými ľuďmi mi navrhla, aby som sa stal diplomatom. I keď som v tom čase presne nevedel, čo byť diplomatom obnáša, odvtedy ma toto slovo fascinovalo a stalo sa akousi mojou polárnou hviezdou, ktorá viedla vývoj môjho študijného a kariérneho plánu.

Diplomacia siaha k začiatkom civilizácie. Je to oficiálny spôsob, akým nezávislé krajiny medzi sebou komunikujú. Tento proces sa dodnes vyvíja a mení, avšak princíp je stále ten istý – budovanie a udržiavanie vzťahov. Medzinárodné vzťahy – medzi dvomi a/alebo viacerými krajinami – majú veľa vrstiev týkajúcich sa iných záujmov krajiny, a preto existuje viacero druhov diplomatov. Úloha diplomata je preto veľmi dôležitá, pretože umožňuje riešiť záujmy a konflikty medzi štátmi mierovou cestou.

Podporovali ťa v tejto pomerne málo tradičnej oblasti aj rodičia, alebo ťa presviedčali, aby si išiel študovať radšej medicínu, právo či iné klasické odbory?

Ako som spomenul, k tomuto povolaniu ma priviedla moja mama. Môj otec hovorieval, že pokiaľ budem dostatočne pracovať, aby sa zo mňa stal expert v danej oblasti, bude ma podporovať v tom, čo si vyberiem. Mal som šťastie, že moji rodičia videli vo mne talent a rozhodli sa mi pomôcť ho rozvinúť. 

zdroj: Lucian Gontko

Ako si sa dostal na Sciences Po? Keďže ide o tretiu najlepšiu univerzitu na svete v oblasti politických vied a najlepšiu univerzitu v kontinentálnej Európe, určite to nebolo ľahké.

O Sciences Po Paris som sa dozvedel vo štvrtom ročníku na bilingválnom gymnáziu, keď ju prišiel riaditeľ Dijonského kampusu na našu školu odprezentovať. Sciences Po hľadá aktívnych žiakov, ktorí investujú svoj mimoškolský čas v zmysluplné aktivity. Mne napomohlo umiestnenie sa na prvom mieste v celoslovenskom kole dejepisnej súťaže Eustory, aktívna činnosť v žiackej rade, zastávanie verejných funkcii, organizovanie projektov, atď. Následne som bol pozvaný na pohovor, kde sa snažia zistiť spôsob, akým dotyčný zmýšľa, schopnosť argumentovania, logiku, porozumenie problematiky a kontextu. Po 20 minutovom rozhovore v Bratislave na francúzskej ambasáde som sa vrátil domov a do dvoch týždňov mi prišlo vyrozumenie mailom.

Aké boli tvoje prvé pocity či dojem, keď si začal študovať na jednej z najlepších škôl sveta?

Moje pocity boli do veľkej miery zmiešané. Bol som v anglofónnom programe v Sciences Po kampuse v Dijone, ktorý obnášal intenzívne hodiny francúzštiny, aby sme druhý semester zvládli celý vo francúzskom jazyku. Sciences Po je napol súkromná inštitúcia a má vlastný, do veľkej miery prísny systém. Napríklad skúška sa koná len raz v jeden konkrétny dátum a najbližší jediný opravný termín je možný až na konci nasledujúceho semestra.

Ak študent nenazbiera dostatočný počet kreditov (80) za jeden akademický rok, na základe počtu chýbajúcich kreditov je nútený buď jeden predmet zopakovať alebo začať nanovo celý ročník. Preto treba mať vždy na pamäti, že treba robiť maximum pre to, aby človek prešiel na prvý pokus. Na druhej strane človek na sebe vidí veľkú zmenu po istom čase, a začne si uvedomovať, že dokáže viac, ako si myslel. Sciences Po ponúka veľké možnosti pre tých, ktorí sú ochotní tvrdo na sebe pracovať.

Je ubytovanie v Paríži nákladné? Bývaš na internáte alebo máš byt? Len samotné školné za rok sa môže vyšplhať až na 10-tisíc eur. Zvládaš po finančnej stránke platiť školné plus nájom za internát/byt?

Ubytovanie je nočnou morou každého študenta študujúceho v zahraničí. Sciences Po ponúka pomoc s nájdením ubytovania, avšak gro hľadania zostáva stále na študentovi. Ja som využil francúzsku inštitúciu CROUS, ktorá ponúka ubytovanie študentom z Francúzska a Európskej únie na základe príjmov ich rodičov. Nájom záleží od mesta a typu izby. V Dijone som platil 225 eur/mesiac za vlastnú izbu, a v Paríži 446 eur/mesiac za garsónku. Navyše, Francúzsko ponúka každému rezidentovi na území FR finančné príspevky na bývanie (CAF – Caisse Allocation Familiale) závisiace od príjmu jednotlivca a zariadenia, v ktorom je ubytovaný.

Čo sa týka školného, to je odvodené na základe sociálnej situácie študenta. Ak je študent poberateľom štipendia CROUS, nie je povinný platiť školné. Sciences Po dopláca navyše 75% hodnoty obdržaného štipendia. Na základe tohto štedrého systému som schopný financovať svoje štúdium.

zdroj: Lucian Gontko

Máš popri škole nejakú brigádu?

Práca popri bakalárskom štúdiu je možná, ale nie odporúčaná. Sciences Po má veľmi prísny systém dochádzky a štúdium vyžaduje veľa práce po škole. Niekedy až toľko, že v istých častiach semestra človek musí zabudnúť na akýkoľvek spoločenský život a zdravý spánkový cyklus. Noci prebdené pri písaní esejí, prác a prezentácií neminú nikoho. Každopádne, počas prázdnin pracujem.

Ako vyzerá tvoj klasický školský týždeň? Ako prebiehajú skúšky a ako dlho sa na nich pripravuješ?

Môj klasický týždeň sa skladá z voľných víkendov a stredy s tým, že zvyšné štyri dni som väčšinou v škole. Rozvrh záleží na individuálnej voľbe kurzov, fungujúcej na princípe, kto prvý príde, ten prvý berie. Voľný čas väčšinou trávim prípravou na nasledujúcu hodinu alebo písaním zadania. Na skúšky sa snažím pripravovať priebežne počas roka. Povinného čítania je vždy veľa a preto je lepšie si robiť poznámky, z ktorých sa ľahšie opakuje. Ako som spomenul, väčšina skúšok sa píše formou eseje. Každý dostane dve témy, z ktorých si jednu vyberie a má 3 hodiny na sformulovanie problematiky a argumentácie a napísanie niekoľkostranovej eseje. Týmto spôsobom sa nedá odpisovať alebo podvádzať, keďže treba rozumieť témam, aby bol človek schopný niečo zmysluplné do troch hodín napísať.     

zdroj: Lucian Gontko

Akí sú na Sciences Po učitelia? V čom je podľa teba hlavný rozdiel oproti slovenským vysokým školám? Predpokladám, že na škole máte predovšetkým odborníkov z praxe a venujete sa viac praktickým veciam ako tým teoretickým, je to naozaj tak?

Nikdy som nenavštevoval slovenskú univerzitu, a preto neviem, ako sa veci presne majú. Avšak podľa môjho názoru, rozdiel nie je len v profesoroch, ale aj v študentoch. Pre ľudí na Sciences Po je politika stálou zložkou každodenného života a väčšina konverzácií sa jej nevyhne. Sme pre ňu zapálení a ňou fascinovaní. A práve za tým stojí 80% učenia sa. Myslím, že toto zapálenie študentov chýba na slovenských univerzitách. Profesori na druhej strane sú väčšinou odborníci z praxe ako bývalí ministri, generáli, diplomati, obchodníci, autori atď. Ak si myslíte, že Sciences Po si ich môže dovoliť, lebo má viac peňazí, tak sa mýlite. Podľa viacerých profesorov sú ich platy od Sciences Po skôr symbolické. Učia, pretože chcú učiť.

Čo sa ti na štúdiu, respektíve prístupe školy nepáči?

Ja som so Sciences Po do väčšej miery spokojný. Jediná vec, ktorá ma irituje je, že výsledky skúšok sa dozvedáme až mesiac a pol po skončení semestra. Taktiež ich informačný systém má mnoho nedostatkov a mohol by si brať príklad od informačného systému napríklad Masarykovej univerzity, ktorý je oveľa prehľadnejší a poskytuje viac možností. 

zdroj: Lucian Gontko

Majú študenti či už v škole alebo na internáte k dispozícii nejaké zaujímavé benefity?

Benefity záležia od kampusu a internátu. Každopádne, vo väčšine kampusov je bufet alebo jedáleň, študentská miestnosť, knižnica a záhrada. Vo väčšine internátov sa taktiež nachádza knižnica, učebňa, práčovňa, chill room s hrami a záhrada.

Zaujímavosťou je, že na škole je 49% študentov zo zahraničia. Prečo je to také vysoké percento? Francúzi nemajú záujem alebo študujú v iných krajinách? 

Práveže naopak, Sciences Po je snom veľa Francúzov, rovnako ako Oxford pre Angličanov a Harvard pre Američanov. Záujem vo všetkých frankofónnych krajinách je veľký. Sciences Po sa rozhodlo zvýšiť diverzitu svojej študentskej základne na takéto vysoké číslo relatívne nedávno. Dá sa na to pozrieť z viacerých uhlov. Z hľadiska soft-power je to úžasný nástroj pre Francúzsko, ktoré vychováva potenciálnych lídrov, politikov, technokratov a ľudí na rôznych iných dôležitých pozíciách.

(Ak poznáš aj ty niekoho so zaujímavým životným príbehom na Slovensku či v zahraničí, daj nám vedieť na [email protected])

Zároveň aktívna sieť allumni študentov rastie po celom svete, a tak ponúka viac možností pre nových študentov. Z finančného hľadiska majú Francúzi a občania EÚ možnosť platiť nižšie školné alebo dokonca čerpať štipendium, zatiaľ čo občania krajín mimo EÚ platia plnú sumu školného. Taktiež diverzita ponúka viacej uhlov pohľadu pre študentov, ktorí sa majú možnosť spoznať s rovesníkmi z celého sveta, a tak rozšíriť ich obzory. Nehovoriac o tom, že taktiež diverzita hrá veľkú rolu v umiestnení sa vo svetovom rebríčku najlepších univerzít.

Len 26% študentov dostáva od školy finančný grant. Patríš k nim aj ty? Aké sú podmienky na jeho získanie a akú najvyššiu sumu môžeš dostať?

Áno, tento grant poberám aj ja. Jedná sa o rôznu škálu grantov, avšak Slovákov sa týka najmä sociálny grant. Tento grant je vo výške 75 % sumy štipendia poskytnutého inštitúciou CROUS. Tá vypočíta výšku štipendia na základe daňového priznania rodičov spred dvoch rokov, počtu súrodencov navštevujúcich a nenavštevujúcich vysokú školu, a vzdialenosť univerzity od trvalého bydliska. Najvyšší možný grant od CROUS je 5 612 eur na rok s tým, že Sciences Po doplatí 4 209 eur. Nehovoriac o tom, že je možné požiadať o prídavky na bývanie (CAF), ktoré sa pohybujú okolo 1600 eur na rok. Online kalkulačku na vypočítanie štipendia je možné nájsť aj na stránke simulateur.lescrous.fr.

zdroj: Lucian Gontko

Aký je život vo Francúzsku, ich kultúra, samotní obyvatelia z tvojho pohľadu? Čo hodnotíš pozitívne a čo negatívne?

Francúzsko (ako akúkoľvek inú krajinu) je ťažko zovšeobecniť. Už len rozdiel medzi životom v Bratislave a v Košiciach je veľký. Francúzsko je 13-krát väčšie ako Slovensko, a preto rozdiel v kultúre, v obyvateľoch, a v životnom štýle je iný v Marseille ako v Dijone, Paríži, Bordeaux alebo Tolouse. Avšak vo Francúzoch po celom Francúzsku existuje hlboký zmysel spolupatričnosti a ľudia sú viac spoločenskí. Dokážu sa preto lepšie mobilizovať, a tak štrajky sa vo Francúzsku dejú oveľa častejšie a pracovné únie sú oveľa silnejšie. Beriem to ako obdivuhodnú a pozitívnu vlastnosť, i keď obyčajnému človeku to môže predstavovať negatívum. Ako napríklad keď metro v Paríži nefungovalo celý december kvôli návrhu na zmenu dôchodkového systému.   

Na Sciences Po študovali aj viacerí francúzski prezidenti ako Holland, Macron, ale napríklad aj česko-slovenské osobnosti ako Edvard Beneš či Karel Kramář. Je záujem o túto univerzitu veľký? Prečo je podľa teba jedna z najlepších na svete?

Áno, Sciences Po patrí ku grandes écoles (veľkým školám) Francúzska a mala i má veľký vplyv na formovanie francúzskych a medzinárodných elít už viacero generácií. Ako som vyššie spomenul, záujem o túto univerzitu je veľký hlavne vo francúzsky hovoriacom svete, avšak to sa momentálne mení. Podľa môjho názoru si Sciences Po zaslúži byť považovaná za jednu z najlepších na základe viacerých faktorov. Sciences Po má vysoké očakávania od svojich študentov. Práce, ktoré na iných univerzitách dostanú A+, na Sciences Po dostanú C-.

Väčšina skúšok sa koná formou eseje zodpovedajúcej Sciences Po metodológii (citát, štruktúrovaný úvod, formulácia problematiky, analytické jadro z dvoch častí a štyroch podčastí alebo troch častí a deviatich podčastí, a záver), na ktorú človek musí prísť pripravený a má tri hodiny na jej napísanie bez pomôcok. Skúška sa koná raz sa semester a opravný termín je na konci nasledujúceho semestra. Na druhej strane, Sciences Po ponúka veľa možností špecializovať sa a navrhnúť si vlastný študijný plán s viac než 470 partnerskými univerzitami (jednu, z ktorých musí každý študent povinne navštíviť v treťom ročníku) a širokou škálou pracovných ponúk a stáží v organizáciách ako OSN, NATO, OECD, EU, ADB atď.   

zdroj: Lucian Gontko

Aká je úspešnosť uplatnenia absolventov? Zostávajú zahraniční absolventi pracovať aj vo Francúzsku alebo sa vracajú naspäť do svojich krajín? 

Podľa posledného prieskumu z roku 2018, 96 percent absolventov si nájde zamestnanie do 18 mesiacov po ukončení štúdia. Kam sa väčšina z nich poberá po ukončení štúdia neviem. Avšak študenti zo Sciences Po sú veľmi kozmopolitní a pracujú po celom svete. Veľa z nich sa vracia naspäť do svojich krajín, ale väčšina sa riadi podľa ponuky práce, ktorú dostanú. 

Aké máš plány po ukončení štúdia ty? Máš už aj nejakú víziu, prípadne vysnívanú prácu?

Mojim plánom po ukončení štúdia je získať diplomatickú licenciu a uchádzať sa o miesto kariérneho diplomata na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Rád by som reprezentoval našu krajinu alebo EÚ najmä pozdĺž hodvábnej cesty v krajinách stredného východu a centrálnej Ázie. Každopádne, do veľkej miery sa budem riadiť aj ponukami zo súkromného sektoru, kde by som mohol pracovať pre think-tanky, rozvojové banky, firmy v energetickom alebo zbrojnom priemysle. 

Napriek tomu, že by si chcel pracovať pre slovenské ministerstvo zahraničných vecí, neodmysliteľnou súčasťou by bola niekoľkoročná práca v zahraničí. Plánuješ sa niekedy usadiť aj priamo na Slovensku?

Áno, Slovensko je mojou prvou destináciou. Domov je predsa len domov a toto slovo naberá silnejší význam po zopár rokoch života v zahraničí. Milujem Slovensko a vidím v ňom veľký potenciál. Bol by som veľmi rád, ak by som ho mohol pomôcť zrealizovať. 

zdroj: Lucian Gontko

Aký je priemerný plat absolventov a koľko by si chcel zarábať? Máš nejakú hranicu, pod ktorú by si nešiel alebo peniaze v tomto prípade nezohrávajú rolu?

Podľa spomenutého prieskumu, nástupný plat absolventa Sciences Po je v priemere 37 164 eur ročne (nepočítajúc bonusy). Samozrejme, treba brať v úvahu, že veľa z týchto študentov pracuje pre korporácie a banky vo Francúzsku a v iných krajinách EÚ, a tak platový priemer je vyšší. Osobne mi záleží viac na naplnení z práce a na prospektoch kariérneho rastu, než na plate. Každopádne viem, že so svojimi schopnosťami a štúdiom si môžem zapýtať viac, než som ochotný prijať. Minimum pre mňa by bolo 1500 eur/mesiac.  

Máš nejaký profesijný vzor, obľúbeného zahraničného alebo slovenského diplomata?

Áno, mám ich viacero. Podľa môjho názoru náš minister zahraničných vecí, Miroslav Lajčák, je jeden z najlepších diplomatov v Európe, avšak z nejakého dôvodu sa mu nedostáva dostatočnej pochvaly za jeho skvelú prácu diplomata. Na druhej strane mojím najväčším profesijným vzorom je Otto Von Bismarck, ktorý svojou zručnou diplomaciou a zahraničnou politikou zjednotil Nemecko a spravil z neho najsilnejší štát na kontinente v priebehu pár desaťročí. Taktiež mi nedá nespomenúť Lawrencia z Arábie alebo Henryho Kissingera ako úctyhodných diplomatov.     

Ako by si opísal diplomaciu ľuďom, ktorí netušia, kto je diplomat? Je táto práca v dnešnej dobe potrebná? Veľa ľudí to vníma len cez to, že diplomati majú obrovské platy a „skvelú imunitu”, ktorá je však v praxi úplne iná, ako si to predstavujú bežní občania.

Práca diplomata bola, je a aj bude vždy potrebná. Celý svet je o ľuďoch a ich vzájomných vzťahoch. Vzťahy medzi štátmi sú vzťahy medzi ľuďmi, pretože štáty sú nimi tvorené. Preto úlohou dobrého diplomata je budovať a udržiavať medziľudské vzťahy, reprezentovať a promovať záujmy nášho štátu, spolupracovať a vytvárať možnosti spolupráce, pozorovať a chápať politickú situáciu v zahraničí, komunikovať priebeh a vývoj udalostí nadriadeným, pomenovať zmeny, risky a možnosti a dať návrhy na postup. Hoci tieto slová znejú ľahko v teórii, ich prax vyžaduje vysoký stupeň prípravy a znalosti lokálnej kultúry, politickej a ekonomickej situácie a jazyka.

zdroj: Lucian Gontko

Čo hovoríš na to, že slovenská zahraničná politika a celkovo Slovensko chce patriť na Západ, no na druhej strane napríklad predseda NR SR Andrej Danko či predseda Výboru NR SR pre európske záležitosti Ľuboš Blaha prejavujú priveľké sympatie práve Rusku a kritizujú Západ?

Toto by mohol byť článok sám o sebe. Bola by to dobrá multivektorová diplomacia, ak by bola premyslená a koordinovaná ako terajšia nemecká. Avšak som si istý, že skôr ide o hranie na city voličom, a tak to vyznelo ako fiasko. Podľa môjho názoru Rusko je kultúrnou inšpiráciou menších Slovanských národov, ktoré prechádzajú krízou identity. Reprezentuje pre nich obraz virilného, aktívneho a silného slovanského sveta, ktorý sa stáva čoraz viac populárnym a týmto spôsobom politici ako Danko alebo Blaha lovia hlasy. Myslím, že hlavným rozdielom je taktiež vízia týchto politikov ohľadom budúcnosti EÚ. Otázkou je, či cieľom európskeho projektu je federácia alebo konfederácia? Či treba viac centralizácie alebo decentralizácie? A teda by som povedal, že postoj voči Rusku taktiež hovorí o tom, kto je federalista a kto republikán. 

Mali by sme sa teda orientovať skôr na Západ alebo viac spolupracovať s Ruskom?

Ja nevidím, ako sa tie dve pozície vzájomne vylučujú. Pre Slovensko je najlepšie byť orientované na Západ a zároveň mať dobrú spoluprácu s Ruskom. Je v bytostnom záujme dnešnej SR, aby sme boli súčasťou EÚ. Ak nie z ideologického, tak určite z ekonomického hľadiska. Avšak spolupráca s Ruskom po investičnej, obchodnej, kultúrnej, bezpečnostnej a energetickej stránke len profituje Slovensku ako bonus k členstvu v európskom voľnom trhu.

Myslím, že je chybou, že sa ľudia pýtajú, na koho strane sme? Za koho stranu bojujeme? Komu slúžime? Komu fandíme? Medzinárodná politika nie je o druhých. Je o nás. Nie koho strana, ale naša strana. Nie koho záujmy, naše záujmy. Nie koho Slovensko, ale naše Slovensko. A logicky chceme len to najlepšie pre nás a našich blízkych, čo znamená pre Slovensko byť v prvom rade demokratickým členom EÚ a dobrým partnerom Ruska (a akéhokoľvek iného štátu) zároveň.      

Učíte sa na škole niečo aj o Slovensku a zaujímajú sa spolužiaci niekedy aj o našu krajinu, vnútornú politickú situáciu či zahraničnú politiku?

Áno, Slovensko sa objavilo viackrát v našich učebných osnovách a bol som prekvapený, koľko ľudí počulo alebo čítalo o vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, o víťazstve Zuzany Čaputovej alebo o činnostiach Kotlebovcov – ĽSNS. Dnes mi je jasné, že sme súčasťou EÚ a naši európski spoluobčania nás pozorujú. 

Čo by si odkázal študentom na Slovensku, ak chcú byť úspešní?

Držím nám všetkým palce. Nie je to o tom, kde kto študuje, ale do akej miery sme ochotní sa odovzdať tomu čo nás baví, a bojovať za to, za čo sa bojovať oplatí.


Najnovšie video