Slovákov lákajú späť domov zo zahraničia Horalky, ale aj skvelé pracovné ponuky

Čísla hovoria jasne. Za posledných 15 rokov zo Slovenska do zahraničia za prácou či štúdiom odišlo 300-tisíc Slovákov. Každý kvartál evidujú úrady v zahraničí až 140-tisíc pracujúcich Slovákov. 17 % študentov si radšej vyberie vysokú školu za hranicami, než by mali študovať doma a 19 % mladých ľudí vo veku 35 rokov sa môže popýšiť skúsenosťami spoza hraníc.

Napriek týmto nemilým číslam však na druhej strane stoja štatistiky, ktoré hovoria o veľmi vysokom percente návratov Slovákov späť na Slovensko. Je to napríklad až 40 % študentov a 30 000 tých, ktorí sa domov rozhodnú vrátiť natrvalo. To sú čísla, ktoré pri dnešnom predstavení projektu Vráť sa pod záštitou organizácie LEAF v spolupráci so SAPIE , Americkou obchodnou komorou na Slovensku, O2 Slovensko, Swiss Re, Tatra Banka, Cisco a White&Case prezentovala odborníčka Lucia Mýtna Kureková zo SGI.

Podotýka však, že údaje sú len veľmi obrazné, keďže veličina, akou je migrácia v Európskej únii, kde sa môžeme voľne pohybovať, je ťažko presne merateľná.

zdroj: Seesame

Podľa jej slov sú najväčšou motiváciou pre návrat Slovákov rodina a blízki, ale napríklad aj naplnené ciele. Z prieskumu medzi našincami v zahraničí, ktorý LEAF realizoval v októbri 2018, vyplynulo, že až 54 % z nich by k návratu motivovala zmena politickej kultúry na Slovensku. Nasledujú ju kariérne príležitosti (47 %) a lepšie služby štátu (44 %).

Tí, ktorí sa chcú vrátiť domov, väčšinou hľadajú informácie na internete a zapájajú všetky svoje kontakty doma. Podľa dát nášho najväčšieho portálu s pracovnými ponukami je o týchto ľudí prirodzene veľký záujem a až 40 % z nich si dovolí odmietnuť prvú z ponúk, ktorá im príde pod ruku. So skúsenosťami, ktoré majú, môžu počkať na niečo lákavejšie, v odbore, ktorý im presne vyhovuje a navyše s platom, ktorý im vyhovuje. Juraj Pobala z T-Systems Slovakia hovorí, že to najlepšie, čo si našinci môžu domov zo zahraničia priniesť, sú tzv. „skills 21. storočia“, majú za sebou určite množstvo sklamaní, s ktorými sa museli popasovať a je pre nich prirodzený change management. Podotkol tiež, že nie všetky pracovné ponuky ambiciózni navrátilci musia hľadať v Bratislave.

zdroj: Seesame

Samotný projekt Vráť sa v súčasnosti dokázal získať od zamestnávateľov zo súkromného sektora, verejnej správy, ale aj neziskových organizácií až 90 pracovných ponúk pre tých, ktorí sa túžia vrátiť domov, no ako veľkú prekážku vidia nedostatok pracovných príležitostí. Podľa slov Adely Zábražnej z organizácie SAPIE, koordinátorky a iniciátorky projektu Vráť sa, sú to, tak ako sa predpokladalo, najmä firmy z oblasti tradičného alebo inovatívneho priemyslu, ktoré majú tendenciu najviac rásť a hľadajú zaujímavých ľudí.

„Integrálnou súčasťou iniciatívy je najmä komunikácia príbehov desiatich zaujímavých Slovákov a Sloveniek, ktoré sa buď vrátili, alebo nikdy neodišli a robia doma zaujímavé veci. Komunikovať plánujeme najmä kampaňou na sociálnych sieťach, ktoré budú priamo cielené práve na skupiny Slovákov žijúcich v zahraničí. Takisto pracujeme s komunitou v rámci LEAFu a komunitou, ktorú má každý jeden z nás, navrátilcov a navrátiliek (úsmev). Takže veľkú úlohu zohrá aj komunikačná linka osobných kontaktov,“ prezradila nám Adela Zábražná.

Na koniec pridávame veľmi zaujímavé myšlienky predstaviteľov troch spoločností, ktoré sa rozhodli zapojiť do spolupráce na koncepte Vráť sa:

„Ľudia sú to, čo robí krajinu krajinou,“ Martin Maštalír zo spoločnosti Cisco.

„Nerobiť globálny biznis zo Slovenska nie je racionálne,“ Marek Zámečník z 0100 Ventures.

„To, čo rozdelí firmy na úspešné a neúspešné, je ľudský kapitál,“ Peter Gažík zo spoločnosti O2 Slovensko.