Slovenka navrhuje budovy pre Monako aj Blízky východ: Kľúčové je mať riešenia a dodať prácu na úrovni, ktorá sa nedá obísť

Jej otec bol tridsať rokov starostom malej obce pri Senci. Mal víziu elektrifikovanej dediny, funkčnej infraštruktúry a dokonca plánoval vybudovať aj vodnú elektráreň, no život mu nedal toľko času, aby ju stihol dokončiť.

Lenka Petráková však túto schopnosť pozerať sa na svet ako na sústavu systémov, ktoré sa dajú zlepšiť, zdedila. Namiesto obce dnes pracuje s mestami a krajinami.

Navrhuje výškové budovy v Číne, rezidenčné projekty v Monaku, prelomový projekt čistenia oceánov a súčasne sa nebojí pýtať, ako by mala architektúra vyzerať v čase klimatickej krízy. Nestojí o obdiv, chce presnosť, systém a zmenu.

Rozprávali sme sa o tom, prečo prešla rýchlosťou svetla všetkými stupňami štúdia, ako sa robí architektúra vo svete bez Zahy Hadid a čo dnes znamená „budovať niečo, čo ešte neexistuje“.

• Aký príbeh ovplyvnil jej pohľad na svet?
• Prečo išla študovať viacero odborov naraz?
• Ako vznikol nápad, ktorý obletel svet?
• Kto by mohol stáť za výstavbou jej projektu snov?
• Ako sa pracuje v jednom z najznámejších ateliérov sveta?
• Čo ju fascinuje na budovách, ktoré sa dotýkajú neba?
• Dá sa skĺbiť ideál s realitou veľkých klientov?
• Prečo si architektka sadla opäť do školských lavíc?
• Má ešte pocit domova, keď žije medzi kontinentmi?
• Čo by poradila tým, ktorí chcú preraziť vo svete?

Váš otec bol 30 rokov starostom malej dediny pri Senci a vybudoval tam kanalizáciu, plyn, dokonca plánoval aj vodnú elektráreň. Ako veľmi vás jeho príbeh ovplyvnil v tom, čo dnes robíte? 

Bol to človek, ktorý mal prirodzenú potrebu veci zlepšovať. Keď videl príležitosť na zmenu, vnímal ju ako výzvu a nebál sa do nej ísť. Po svete chodil s otvorenými očami, pozoroval, ako sa riešenia hľadajú inde, a premýšľal nad tým, ako ich preniesť späť do našej dediny alebo na Slovensko.

Najviac ma na ňom ovplyvnilo to, že výzvy nikdy nebral ako dôvod na sťažovanie sa, ale ako impulz hľadať konkrétne riešenia a posúvať systém dopredu. Presne s takýmto nastavením sa snažím pristupovať aj ja k architektúre.

Stlačili ste 20 rokov štúdia do 13 rokov pri plnom pracovnom úväzku. Dva bakalárske tituly, dva magisterské tituly, PhD., stavebné právo. Prečo? Čo vás hnalo k tomu, aby ste si nedopriali pauzu?

Architektúra je podľa mňa veľmi komplexná a ja som nikdy nechcela byť len architektkou, ktorá sa venuje nejakému špecifickému problému. Vždy ma lákali veľké výzvy. Na to, aby ste mohli robiť niektoré aspekty architektúry, však potrebujete vedomosti, ktoré buď získate dlhoročnou praxou, alebo intenzívnym štúdiom. Zvolila som si intenzívne štúdium, lebo som chcela mať širší prehľad rýchlejšie a vďaka tomu som si mohla brať väčšie zodpovednosti a komplexnejšie úlohy.

Architektúra podľa Lenky Petrákovej

GALÉRIA+ 5

Projekt 8. kontinent, plávajúca stanica na čistenie oceánov, vám priniesol svetovú pozornosť. Ako vznikol nápad navrhnúť niečo, čo ešte nikde neexistuje?

Keď som si naplno uvedomila mierku plastového znečistenia a to, ako sa odpad v oceáne neustále presúva prúdmi, bolo mi jasné, že nestačí vylepšovať existujúce prístupy. Pre otvorený oceán jednoducho neexistovalo riešenie, ktoré by dávalo zmysel.

Začala som preto od základnej otázky, čo musí systém v oceáne reálne zvládnuť, aby fungoval dlhodobo. Navrhla som plávajúcu stanicu ako autonómny systém priamo na oceáne, ktorý dokáže dlhodobo fungovať v extrémnych podmienkach, zbierať a separovať odpad s minimálnou obsluhou a bez ohrozenia morského prostredia.

Pred piatimi rokmi ste povedali, že by ste si vedeli predstaviť Elona Muska ako patróna projektu. Stále by ste ho chceli? A čo by bolo potrebné, aby sa projekt s názvom 8. kontinent skutočne zrealizoval?

Dnes to už nevnímam tak, že by to záviselo od jednej osoby či jedného patróna. Za posledných päť rokov som si uvedomila, ako veľmi je tento problém globálny a systémovo prepojený. Oceán nemá hranice a ak nebudú všetky krajiny chrániť more a obmedzovať prísun odpadu, zmena bude veľmi ťažká, aj keby sme mali čistiace stanice.

Pre účinnosť stanice nestačí technológia sama osebe. Potrebujeme zmenu pravidiel, koordináciu štátov, zodpovednosť priemyslu, logistiku aj kontrolu. Skrátka celý ekosystém spolupráce. Aj to je jeden z dôvodov, prečo som sa rozhodla študovať stavebné právo. Chcela som porozumieť tomu, ako sa podobné projekty reálne dostávajú do praxe.

Aby sa The 8th Continent® skutočne postavil a fungoval, potrebujeme nielen financie a technologickú podporu, ale aj správne nastavené regulačné prostredie.

Pracujete v Zaha Hadid Architects, jednom z najslávnejších architektonických štúdií na svete. Zaha Hadid zomrela v roku 2016. Cítiť ešte jej prítomnosť v ateliéri a ako sa tam pracuje bez nej?

Do ateliéru som nastúpila až po jej smrti, takže som, žiaľ, už nezažila atmosféru s ňou. Pokiaľ ide o spôsob navrhovania, nemyslím si, že sa toho zásadne veľa zmenilo. Projekty u nás vznikajú z intenzívnych diskusií a spoločného hľadania najlepšieho riešenia, nie ako podpis jedného človeka. Práve táto tímová energia a otvorenosť inovatívnym nápadom udržiava charakter ateliéru živý aj dnes.

24-ročná Slovenka si vybudovala rešpekt v Dubaji: „Prvý kontrakt s 300 miliónovou firmou som podpísala v 18 rokoch“

Väčšinu kariéry ste strávili vo výškových budovách v Číne, na Blízkom východe, v Monaku. Čo vás fascinuje na mrakodrapoch a čo vás na nich desí?

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy