Slovenka v Belgicku: Všetci sa sťažujú, aké je na Slovensku náročné podnikať. Nech to skúsia rozbehnúť tu

  • V belgickom regióne Západné Flámsko pred piatimi rokmi otvorili pekáreň dvaja manželia - ona Slovenka, on Belgičan
  • Tradičný kváskový chlieb u nich pečie pekár, ktorý získal medzinárodné ocenenie za najlepšiu knihu dezertov Fruity Pastry
  • V rozhovore sa dozvieš aj to, ako sa podniká v Belgicku, ako si museli vychovať klientelu a ktorí slovenskí pekári a podniky ich oslovili
 srcset
Brood.
  • V belgickom regióne Západné Flámsko pred piatimi rokmi otvorili pekáreň dvaja manželia - ona Slovenka, on Belgičan
  • Tradičný kváskový chlieb u nich pečie pekár, ktorý získal medzinárodné ocenenie za najlepšiu knihu dezertov Fruity Pastry
  • V rozhovore sa dozvieš aj to, ako sa podniká v Belgicku, ako si museli vychovať klientelu a ktorí slovenskí pekári a podniky ich oslovili

Článok bol prvýkrát vydaný 6. februára.

Klasickú prácu v módnom priemysle zavesili na klinec a otvorili si vlastnú pekáreň. Stalo sa to z čistej lásky k domácemu chlebu, nechceli sa totiž spoliehať na ten zo supermarketu. Hlavným hnacím motorom a iniciatívou ku komplexnej zmene profesie bol Dominikin manžel Brecht. Na západe je predsa len bežnejšie byť odvážny, žiť naplno a riskovať. Dominika Dienová a Brecht Deleye a ich pekáreň Brood.

zdroj: Brood.

Pracovali ste vo fashion oblasti, čo je samo o sebe dosť kreatívny biznis. Prináša pečenie väčšiu tvorivú slobodu?

Na to sa nedá odpovedať jednoznačne. Chlieb si nepečieme sami, sme odkázaní na niekoho, kto ho pre nás upečie. Je to ako vo fashion, tiež sa snažíme o našu vlastnú kolekciu. Máme samozrejme milión nápadov, ale nie vždy je jednoduché sa zhodnúť. Náš pekár pracoval 20 rokov sám pre seba. Viem si predstaviť, že začať sa odrazu prispôsobovať požiadavkam iných nie je jednoduché.

Je veľmi kreatívny, svojím spôsobom umelec a rád ukazuje, čo dokáže. Aj my máme svoju kreativitu a názor na vec. Ale zatiaľ je to v pohode, ešte sme sa nepochytili.

Ako teraz vyzerá bežný deň dvoch podnikateľov?

V pondelok a utorok je naša pekáreň zavretá, ale už v utorok začína produkcia. Robia sa objednávky, administratíva, a keď je práce menej, spravíme si výlet, ideme pozrieť, čo robí konkurencia za hranicami a podobne. Máme blízko do Holandska, Francúzska i Nemecka. Vždy tvrdíme, že sa môžeme niečomu priučiť, no keď sa vrátime, zistíme, že sa iní môžu učiť od nás.

Máte dosť aktivít, ako sa vám zatiaľ finančne darí?

Tento rok je to už piaty rok, čo sme na trhu a len teraz začíname cítiť, že to konečne ide. Všeobecne je známe, že prvé roky sú náročné. Tak to bolo aj u nás, prvé roky sme mali dokonca aj bistro so slovenským kuchárom. Mali sme kopec roboty, len sme si všimli, že nech sa snažíme ako chceme, všetko sa stíhať nedá. Keď sa mi začalo snívať o pokazenom kávovare a sťažujúcich sa zákazníkoch, ktorých som nemohla obslúžiť, povedali sme stop a vybrali sme sa len jedným smerom. Tým pekárenským.

Zaujímavosťou bolo, že len málo ľudí, ktorí sa k nám prišli najesť, si kúpili aj chlieb a naopak. Mali sme dve totálne od seba odlišné klientely. Ak si môžem vybrať, tak tá ,,chlebová“ je vďačnejšia. Bez urážky.

zdroj: Brood.

(Ak poznáš aj ty niekoho so zaujímavým životným príbehom na Slovensku či v zahraničí, daj nám vedieť na [email protected] a v ďalších článkoch sa môžeš objaviť aj ty alebo tvoj úspešný kamoš!)

Odkiaľ pochádza múka, z ktorej pečiete chlieb?

90% našej múky je certifikovaná ako bio, ale nijako špeciálne to neprezentujeme. Ani nie sme oficiálna bio pekáreň. Za prvé, chceme aby náš chlieb chutil ľuďom aj bez toho, aby si ho kúpili iba preto, že je na ňom nálepka bio. A za druhé, nadbytočnú administratívu, ktorá je s takýmto bio biznisom spojená, si naozaj môžeme ušetriť. Snažíme sa nedovážať z veľkej diaľky. Múka k nám cestuje z Holandska, a to je tu za rohom.

View this post on Instagram

NEW😍#spelt #noten

A post shared by Brood. (@brood.roeselare) on

Je belgický trh iný ako ten slovenský?

Slovenský trh sledujem, aj ten pekárenský. A v lete, keď idem domov, stavíme sa vždy niekde u ,,kolegov“. Môžem teda povedať, že je úplne iný, ako ten belgický. Belgicko sa viac orientuje francúzskym a holandským smerom, no nie je taký kreatívny ako ten náš, slovenský.

Keď sa do médií dostalo, že kváskový chlieb je „in“, zrazu ho začali piecť všetci. Ale na to, aby ste mali receptúru aj techniku úplne pod palcom, potrebujete minimálne 7 rokov praxe. Ani vtedy ale nie je isté, že sa vám podarí perfektný kváskový chlieb. Slováci sú v pečení kváskového chleba ďalej ako Belgičania. Veď už ja za mládi som jedla iba kváskový chlieb bez toho, aby to bol nejaký trend.

Sú Belgičania chlebový národ?

Belgičania ani Francúzi nie sú chlebový národ. Francúzi poznajú iba bagetu, tá je ich poznávacím znamením. Zhodou okolností, moja sestra pracuje vo veľkopekárni vo Francúzsku a ten počet bagiet, ktorý tam prejde pultom za jeden deň, sa dá počítať na tisíce.

Belgičania radi nakupujú chlieb v supermarketoch, lebo je podľa nich lacný. Zabúdajú však na to, že aj pri chlebe je dôležité pozerať na cenu za kilogram. Zabúda sa tiež na porovnanie kvalita/cena. Môžete kúpiť chlieb, ktorý vyzerá neskutočne veľký, zaplatíte zaň málo, ale v podstate kúpite len nafúknutý bochník, ktorý neváži skoro nič. Zjete ho takmer celý a za hodinu ste hladný. Kým sme našich zákazníkov naučili, čo je kváskový chlieb a aké sú jeho výhody, tiež nám to trvalo asi 3 roky. Musím však povedať, že sme na dobrej ceste.

zdroj: Brood.

Pečiete Belgičanom aj tradičný slovenský chlieb a pekárenské výrobky?

Chlieb, ktorý pečieme, sa veľmi podobá tomu klasickému slovenskému kváskovému chlebu. Samozrejme, náš pekár je priekopníkom v pečení kváskového chleba. Piekol ho už vo svojej pekárni, ale len v malom množstve. Nevedel ho totiž predať.

My sme sa do toho doslova obuli, a ide to. Rožky sa ešte piecť nenaučil (smiech). Nosí mi ich známy zo Slovenska, niekedy aj 50 kusov naraz. Skladujem ich potom v mrazničke. Je to naše slovenské kultúrne dedičstvo, to by som nevedela odoprieť deťom. Chcem, aby naše rožky poznali. A aj ja si rada dám. Aj keď viem, že biele pečivo nie je zdravé. Rožok mi stále pripomenie domov a o tom to je.

Minulé leto sme navštívili veľkú pekáreň na Slovensku, a videla som aj to, aký stroj je potrebný na výrobu rožkov. My sme pekáreň, kde sa všetko robí ručne, u nás by mi asi takýto stroj neprešiel. Receptúry sú rôzne, dobre si ich strážime, pretože nás odlišujú od ostatných.

Ponúkate 30 druhov chleba, zásobujete raňajkárne a predávate aj na farmárskych trhoch. Ste už v meste známym pojmom?

Myslím, že nielen v meste, ale asi aj v provincii. Čo sa týka farmárskych trhov, zatiaľ predávame na piatich. Vypracovali sme si už určitý imidž a ľudia vedia, že čo ponúkame my, nedostanú nikde inde, a že si u nás nemusia pýtať biely chlieb, lebo ten zo zásady nerobíme. Naša pekáreň sa volá BROOD. Čiže chlieb a bodka. Aby bolo každému jasné, o čo u nás vlastne ide. Názov som vymyslela ja. Medzičasom sme si vybudovali veľmi dobrý vzťah so zákazníkmi. Už nechodia len po chlieb, prídu sa tiež spýtať, kde sa dá dobre najesť, ísť sa lyžovať, alebo si prídu zistiť, či sa oplatí ísť do Bratislavy na výlet po meste.

Koľkí v BROOD. pracujete? Ste ešte aj vy pri výrobe produktov, alebo už dôverujete svojim zamestnancom?

Je to priam neuveriteľné, ale máme len jedného hlavného pekára, potom jedného, ktorý príde, keď potrebujeme výpomoc, aj môj manžel sa už čo-to naučil. Ale chodia k nám na stáž študenti.

Pekáreň sídli vo veľmi netradičnej historickej budove. Ťažíte z tejto lokality?

Ak môžem byť úprimná, možno aj áno. Aj ľudia, ktorí chodia na trhy, si nájdu čas a zájdu k nám, lebo od známych počuli, aké to tu máme pekné. Aj keď pekáreň sama o sebe je úplne malá miestnosť a niekedy ani sami nechápeme, ako odtiaľto môže vyjsť von toľko chlebov. Rozmýšľali sme už aj nad inými priestormi, ale akosi sa nevieme rozlúčiť. Akonáhle by sme chceli našu prevádzku rozšíriť, pravidlá sa zmenia. A už by sme neboli remeselná pekáreň, ale priemyselná.

zdroj: Brood.

Má Belgicko prísnejšie zásady pre podnikateľov ako Slovensko čo sa byrokracie týka?

Áno, Belgicko je tým známe. Všetci sa sťažujú, aké je to na Slovensku prísne a náročné. Nech skúsia začať podnikať tu, hneď ich to prejde. Belgicko je jednou z najdrahších krajín, čo sa podnikania týka. Ak zamestnávate ľudí, platíte za nich neskutočne odvody. Preto si treba vždy dobre rozmyslieť, či sa vám človek, ktorého prijímate do zamestnania vôbec oplatí.

zdroj: Brood.

Koľko v priemere stojí chlieb v Belgicku oproti bežnému z reťazca?

Nebudem porovnávať náš chlieb s klasickým chlebom zo supermarketu, lebo to porovnanie by nebolo adekvátne. Ale ak porovnám náš chlieb s podobnou kvalitou v supermarktovom prevedení, stojí dokonca menej. Rozdiel je v tom, že sa snažíme náklady znížiť tam, kde je to možné, ale nešetriť na kvalite. Napríklad, naše chleby dovoľujú, aby sa u nás nepieklo v noci, čím sa ušetrí na nočných smenách pre personál. A čo je tiež rarita, náš chlieb stojí menej ako ten, ktorý kúpite v podobných pekárňach na Slovensku.

zdroj: Brood.

Všímate si stále vzrastajúci trend ľudí, siahať po potravinách z transparentných surovín a zdrojov?

To zatiaľ u nás nepozorujeme. Problém máme skôr s tým, že všetci chcú jesť bezlepkovo, aj keď nemusia. Niečo v princípe – sused má bezlepkovú diétu, tak musím aj ja. Našťastie, sme si našich zákazníkov už vychovali a vedia, že nie za všetko je zodpovedný lepok, ale chemické prídavky do múky. Naše chleby neobsahujú žiadne chemické prísady, žiadny cukor a zaslúžia si byť pomenované ako 100% prírodné chleby.

Zamestnávate pekára, ktorý je dosť úspešný. Jeho kniha vyhrala minulý rok celosvetovú súťaž a získala ocenenie za najlepšiu knihu dezertov.

Presne. Je to už pár rokov dozadu, čo toto ocenenie získal. Volá sa Kris Goegebeur a jeho kniha nesie názov Fruity pastry. Bola preložená do viacerých jazykov. Ešte stále píše recepty do novín alebo píše recenzie. Je známy, no skôr medzi staršími. Keď sa spýtate nejakej mladšej generácie, či ho pozná, väčšinou skôr nie. My sme našu pekáreň nevybudovali na tom, že je známy, ale na tom, že si nás každý spája s výborným chlebom a zákazníkom je v podstate jedno, kto ho upiekol.

Sledujete aj slovenskú pekárenskú scénu?

Sledujem. Fach má skvelý chlebík, ale aj pekáreň u Dobrožrúta sa mi páči, Fertucha má zase skvelé dezerty, rada si pozerám ich fotky na internete.

Najnovšie video