Slovenka vdýchla dušu jedinečnému concept store-u. Jej „malá IKEA“ ponúka dizajnové vychytávky a kaviareň v jednom

Zuzana Zimmermannová / 14. septembra 2017 / Rozhovory

zdroj: SORT

Dada Skalníková sa dlhé roky realizovala v kreatívnom svete reklamy. Až kým si neuvedomila, že skutočné naplnenie nachádza niekde inde – za sporákom s chutnými kreáciami. Precestovala kus sveta, absolvovala desiatky kurzov varenia so špičkovými kuchármi a zaobstarala si špeciálnu pec, ktorú si k nej prišiel vyskúšať aj chýrny šéfkuchár Jaroslav Žídek. Chuti kantónskej špeciality dim sum prepadla natoľko, že odišla na stáž k vnučkám čínskej kuchárky, ktorá varila aj pre členov Beatles. Happyend v podobe otvorenia vysnívaného bistra sa však nekonal – ani mesiace hľadania vhodných priestorov neviedli k spokojnému výsledku.

Hovorí sa, že ak vám život rozdá citróny, treba si z nich namiešať chutnú limonádu. A presne to húževnatá Bratislavčanka urobila. Dnes je majiteľkou jedného z prvých concept store-ov svojho druhu u nás. V priestoroch SORT spojila predaj pekných vecí s útulným prostredím kaviarne, odkiaľ zákazníci odchádzajú plní inšpirácie aj minimalistických dekorácií pre vlastné bývanie. Vášnivá kuchárka pochopila, že na niektoré veci musí dozrieť ten správny čas. Hoci z dizajnovej keramiky Broste aktuálne servíruje najmä matcha latté a chutné koláče, v zálohe má plány, o ktorých ešte budeme počuť.

Dlhé roky si pracovala v reklamnej agentúre, precestovala si kus sveta. Kedy a prečo si sa rozhodla opustiť kreatívne vody a začať podnikať?

Po 13 rokoch som už nenachádzala novú inšpiráciu a najmä, chcela som sa osamostatniť a podnikať sama. Už počas práce v agentúre som nachádzala “únik”, ktorým bolo varenie. Našla som office s kuchyňou v novostavbe jedného bratislavského domu v centre a tu som so svojím tímom každý deň varila. Boli sme výborná zostava, niekedy nás sedelo pri stole aj 12 ľudí, takže to bolo veľmi zábavné – najmä “zazen” meditatívne krájanie mrkvy na rovnako dlhé kúsky do vietnamského šalátu. ☺ O 11.30 som každý deň zavelila, stretli sme sa v kuchyni a všetci makali, krájali a výsledok bol vždy očarujúci. Bola som v pozícii „chef kuchára“ viac ako 5 rokov. A tu sa to začalo. Počas obedov ma kolegovia podpichovali, že by som mala niečo vymyslieť, otvoriť si bistro, preto som sa najprv len v snoch a potom reálne začala zamýšľať, že moje naplnenie nachádzam niekde inde.

Začala si snívať o vlastnom bistre alebo reštaurácii, kde by si mohla variť aj svoju zamilovanú čínsku špecialitu dim sum…

O životnej zmene som začala intenzívne uvažovať v roku 2014 – po narodení druhej dcéry. Chýbala mi však dostatočná odvaha a sebavedomie, a tiež koncept, ktorým sa uberiem. S manželom sme precestovali kus sveta, obľúbili sme si Áziu. Tu som absolvovala zopár kuchárskych kurzov, ktoré boli pre mňa inšpiratívne – najviac som si zamilovala Vietnam a aj jeho kuchyňu. Chodila som aj na kurzy do Prahy k talianskemu šéfkuchárovi Riccardovi Lucquemu. Domov som si zadovážila špeciálny liatinový sporák s piatimi samostatnými rúrami, ktorý funguje na princípe sálavého tepla. Vedela som, že mu holduje aj Jardo Žídek, a tak, hoci sme sa nepoznali, som raz za ním zašla do reštaurácie, odchytila si ho a hneď z toho bolo spoločné varenie u nás doma. ☺

K dim sum som sa inšpirovala v berlínskej reštaurácii a neskôr sa prihlásila na kurz. Rada kreujem, vymýšľam a v tomto pokrme som okrem možností vyblázniť sa v typoch “náplní” a spôsobe balenia cesta našla aj neuveriteľne krásny príbeh. Metaforicky by sme dim sum mohli preložiť ako “dotknúť sa srdca” – môjho sa rozhodne dotklo. Traduje sa, že na Hodvábnej ceste ho vo forme jednohubiek servírovali čínskym cisárom, ktorých srdca sa chceli dotknúť a ktorí vraj nikdy nemohli jesť dvakrát to isté jedlo. Hranice dim sum neexistujú, tie si vytvorí každý sám, a to ma motivovalo ešte viac. Doma som začala skúšať cestá, náplne, spôsoby balenia a výslednú úpravu – parenie v bambusovom paráku, pečenie, praženie. Bola som rozhodnutá, že idem do toho a presne pred rokom som začala zháňať priestor na malé street food bistro. Mala som jasné predstavy, ale ani po mesiacoch náročného hľadania som nenašla to, čo by zodpovedalo mojím predstavám.

Nevzdala si to však, hoci plány sa pozmenili. Dnes sedíme v krásne zariadenom concept store s dizajnovými interiérovými doplnkami a kaviarňou – ako sa to všetko zomlelo?

S manželom sme ochotní cestovať za jedlom kamkoľvek, a tak ma nesmierne potešilo, keď som k narodeninám dostala darček – návštevu jednej z najlepších reštaurácií sveta Noma v Kodani. Mesto som počas pár dní, vetrajúc si hlavu na bicykli, celé prebrázdila a pritom premýšľala, že ak sa mi nedarí nájsť priestor na dim sum, tak možno nie som na to dostatočne pripravená. Rozhodla som sa, že sa budem riadiť intuíciou a vymyslím niečo nové. Ako milovník dizajnu som v Kodani zašla do mnohých dizajnových obchodov a tu som našla značku Broste Copenhagen, ktorá ma očarila nielen kvalitným prevedením, ale aj širokým portfóliom produktov a tiež cenou. Ihneď som kontaktovala túto spoločnosť a dohodla sa s nimi na stretnutí. V hlave sa mi zrodil plán vytvoriť v Bratislave concept store, ktorého súčasťou bude viacero pre mňa zaujímavých značiek a prepojiť ho s kaviarňou. Roky som si zbierala v mojich zápiskoch kontakty na zaujímavé značky a produkty, a tak som dala tento zoznam dokopy za pár dní.

Niekedy sa aj napriek prekážkam tak zaslepene snažíme sledovať naše sny, že nevidíme ostatné príležitosti, ktoré sa nám časom otvárajú. Kedy a ako si si uvedomila, že toto je správna cesta?

Utvrdili ma v tom nasledujúce dni. Po pozitívnom maili z Broste Copenhagen som oslovila ďalšie značky, odpovede sa mi sypali späť za pár minút. Bola som fascinovaná, že to všetko ide ako po masle. Jediné, čo som nemala, bol priestor, ale dodávala som si nádej, že keď odprezentujem môj koncept v Broste, tak sa dohodneme na spolupráci. Prekvapenie však prišlo priamo v Kodani na stretnutí, kam ma pozvali zástupcovia spoločnosti v domnení, že reprezentujem sieť dizajnových obchodov a mám svoje pevné miesto na slovenskom trhu. Vyviedla som ich z omylu, že ja ešte nič nemám, že priestor nájdem, až keď mi potvrdia spoluprácu. ☺ Môj koncept odprezentovaný len slovne a na niekoľkých fotkách sa im však pozdával, a tak mi dali šancu.

Medzitým som však ešte stále pracovala na dvoch projektoch a vravela si, čo mi skôr vyjde, do toho pôjdem. Oslovila som sestry-dvojičky Lisu a Helen Tse – Číňanky, ktoré majú v Manchestri prestížnu a cenami ovenčenú reštauráciu Sweet Mandarin – boli dokonca ocenené aj kráľovnou Alžbetou za ich cateringové služby pri návšteve čínskych delegácií v Londýne. Ich babička varila aj pre The Beatles! Predstavila som Lise môj plán street food bistra Dim Sum a požiadala ju o stáž v ich reštaurácii. Hoci takéto služby neposkytuje, môj príbeh ju zaujal a o 2 týždne som už cestovala pravidelnou linkou Bratislava – Manchester.

Deň po návrate z Manchestru som v Bratislave našla priestor na concept store s kaviarňou a o 3 dni na to aj priestor pre Dim Sum bistro. Stála som pred vážnym rozhodnutím. Vybrala som si SORT, v ktorom dnes sedíme, lebo priestor prišiel skôr a mala som vnútorný pocit, že takto to skrátka malo byť. Bola v tom istá synchronicita – rýchle objavenie priestoru v mojej vysnívanej lokalite, industriálny priestor na ulici, kde som sa narodila, vyrástla a hrala sa v parku a aj požehnanie CEO Broste Copenhagen po následnom odprezentovaní miesta, názvu, loga a značiek – vravela som si, že toto nemôžem zahodiť, takéto situácie sa predsa nemôžu opakovať.

Ako dlho trvalo zrealizovanie nových plánov?

Keď sa na to pozerám z pohľadu reálnej prípravy, bolo to presne 6 mesiacov od vzniku nápadu do otvorenia na konci mája. Ale keď sa na to pozerám z pohľadu mojich záujmov, kam som ich smerovala, čo som pre to za posledné roky spravila, ide o niekoľkoročnú prípravu na vedomej aj nevedomej úrovni. Pred rokom som si spravila dokonca aj výučný list v odbore hostinský.☺ Všetky moje cesty nie náhodne smerovali k tomuto výsledku. Len teraz to viem už pomenovať.

Aké ďalšie značky dostali svoj priestor v concept store a prečo padol výber na ne? Ako a kde si hľadala dodávateľov?

Pribudli matriošky od švédskeho štúdia OMM Design, zošity z kórejského Paperways či jednoduchá línia skla z jihlavských sklární – ich majiteľov som spoznala asi pred dvomi rokmi v pražskej reštaurácii. Spadol mi na zem sveter, podala mi ho Kateřina, dali sme sa do reči a z Prahy som odchádzala z reštaurácie o polnoci. Dala mi na seba kontakt, keby som ho niekedy potrebovala a po dvoch rokoch sme sa našli. Kvôli kvetinovej dekorácii som oslovila Robi Horonyovú z Ateliéru Jarabina. Hľadala som čisté, naturálne kytice. Stretli sme sa, padli sme si do oka, a v zápätí som zistila, že má doma kompletnú výbavu riadu od Broste – ani to nebola náhoda.

S prípravou darovacích kariet som oslovila Ninu Weisslechner, ktorá sa zadania chopila úžasne. Kávu som hľadala taliansku – na istej baristickej súťaži v Londýne som objavila malú rodinnú pražiareň, ktorá tu zvíťazila v kategórii klasické talianske espresso. Odletela som do Talianska a dohodla som sa s majiteľom a jeho synom, právnikom Simonem, na spolupráci. Cez Riccarda Lucqueho som sa dostala k pánovi Claudiovi Corallovi a jeho čokoláde, ktorú nekúpite ani vo Viedni. Čaje Hall of Tea som prvýkrát ochutnala v jednej izraelskej reštaurácii vo Viedni pred dvomi rokmi. Máme tu aj paštéty pečené v porceláne od Jelínkovcov. Mnohé veci som objavila pri svojich potulkách, návštevách, k mnohým som sa dostala vďaka svojej kulinárskej záľube.

Všetky sú tvoje srdcovky, komunikovala si priamo s výrobcami – musela si sa obrniť trpezlivosťou? Bolo potrebné vyjednávanie, tvrdé lakte či iný špeciálny prístup?

Vôbec nie. Po predošlej práci so slovenskými klientmi mam taký pocit, akoby to bolo všetko absolútne vyvážené. Mala som veľa klientov, ktorí k nám pristupovali ako k biznis partnerovi a na druhej strane veľa takých, ktorí nás ako agentúru považovalo za dodávateľa a pri ktorých som mala pocit, že náš pracovný vzťah nie je rovnocenný. To, čo som zažila pri vývoji concept store-u, môžem pomenovať nasledovne – zafungovala vzájomná empatia, pochopenie, dodržanie ústnych dohôd.

Concept store je na Slovensku ešte stále málo rozšírený formát – čím ťa lákal? Kde si sa inšpirovala?

Inšpiráciou mi bolo a je cestovanie, môj záujem o moderný dizajn a minimalizmus, módu. Nemôžem povedať, že to bolo výhradne jedno mesto, ale kombinácia všetkých – svojou atmosférou, spiritom, vôňami, farbami, architektúrou – cez Kodaň, Lisabon, Barcelonu, Amsterdam, New York, Bangkok, Kuala Lumpur, Singapur, Siem Raep v Kambodži až po malú dedinku na úpätí hôr Sapa vo Vietname. A záujem robiť fúzie, spájať rôzne veci zdanlivo nespojiteľné. Napríklad hoci bežne nosím prevažne len čierne veci, páči sa mi jedna šialená taliansko-haitská módna návrhárka Stella Jean, ktorá spája na prvý pohľad nespojiteľné kombinácie, línie, tvary a výsledok je dokonalý. Ako pre mňa spojenie talianskej kávy so škandinávskym Broste v SORT-e. Toto ma baví.

Mala si vždy blízko k interiérovému dizajnu, máš oko pre „krásno“?

Myslím si, že áno. Potvrdiť to však musia ostatní. Odjakživa som pristupovala k výberu rôznych dizajnových kúskov do bytu tak, že radšej som našetrila na niečo, po čom som túžila a medzičasom som aj zistila, či po tom naozaj tak túžim, až potom sme to kúpili. Sebavedomie mi dvihlo zariadenie nášho bytu – dekorácie, ale najmä kuchyňu mám vysnívanú a premakanú. ☺ Po kolaudácii a návšteve mnohých priateľov sme dostávali pochvalné reakcie, tak som si povedala, že aj SORT si vymyslím sama – po technickej a architektonickej stránke som spolupracovala s manželmi Kuchárovcami z Livingwood, veľa vecí som navrhla ja.

Poznávacím znamením SORT-u je minimalizmus – kedy a prečo si mu prepadla? Aplikuješ ho aj v ostatných sférach života?

Myslím, že mi začal byť sympatický už na strednej škole. Už vtedy som si do školy nosila len jeden zošit, do ktorého som si len dopĺňala listy. Dvakrát do roka robíme doma veľký poriadok, vyhadzujeme nepotrebné veci. Milujem to, celý byt prevzdušníme, ľahšie sa mi dýcha a existuje.

Všeobecne rada vyhadzujem nepotrebné veci. Jediné, v čom ho neaplikujem, je chladnička a moje vybavenie ingrediencií na varenie. ☺

Ako človek z fachu poznáš svet PR, reklamy a marketingu z oboch strán – ako si to využila vo svojom concept store?

Moje dovtedajšie pracovné pôsobenie mi výrazne pomohlo. Bola som spolumajiteľkou agentúry, mala som na starosti nový biznis, financie, ľudské zdroje – ako to už býva v malých agentúrach – všetko. Bolo bežné, že som hľadala klientov, pripravovala prezentácie, cestovala za klientmi nielen na Slovensku a predávala služby. Preto osloviť Broste a iné spoločnosti, odprezentovať moje zámery, neboli pre mňa nijako a zvlášť náročné. Naopak, tešila som na to. Po otvorení SORT-u mi chýbalo opäť robiť niečo kreatívne, mať takýto priestor si to úplne žiada. A tak som sa rozhodla, že v concept store spravím Instacorner. Je to roh miestnosti pri vstupe. Tento budem poskytovať rôznym slovenským umelcom a dizajnérom na realizáciu na vopred dohodnutú tému. Spravím z neho galériu. Som zatiaľ dohodnutá s dvomi dizajnérkami – Dianou Stern a Ninou Weisslechner.

Od októbra plánujem realizovať sobotné tématické brunche s DJ-mi. Spojila som sa s foodbloggermi, ktorí budú pripravovať svoje jedlá a prezentovať ich na svojich blogoch na Broste Copenhagen doplnkoch. A plánujem ďalšie pop-up eventy, na ktorých by som v spolupráci so šikovnými slovenskými dizajnérmi odprezentovala ich produkty.

Dve pop-up akcie máš už úspešne za sebou – prečo si zvolila tento formát a ako sa ti osvedčil?

Prvú akciu realizoval Koun pri príležitosti uvedenia mrazenej pochúťky – semifredda do ich prevádzky. S majiteľkou Barbi som sa dohodla, že akciu spojíme so SORT-om a odprezentujeme ich novinky štýlovo – s porcelánom, vázami a doplnkami Broste. Začiatkom septembra som zorganizovala pop-up pri príležitosti uvedenia čaju matcha od exkluzívnej japonskej značky aiya – THE TEA v SORT-e. Zriadili sme tu prvý Instacorner – v spolupráci s Ateliérom Jarabina sme tu vytvorili malú japonskú záhradu, v ktorej si ľudia mohli posedieť, vychutnať si matchu a využiť túto chvíľu na self-instagram prezentáciu. ☺

Bola matcha len jednorázovou záležitosťou?

Nie, tento japonský zelený čaj budeme ponúkať aj naďalej – v kaviarni, kde budeme podávať špeciality ako Matcha, Matcha latte a rôzne kombinácie tohto zeleného čaju s fresh šťavami v sekcii nealko ako aj alko nápojov, ale aj v concept store, kde budeme matchu predávať spolu s japonskými miskami a bambusovým príslušenstvom.

Od otvorenia SORT-u ubehlo už vyše štvrť roka – aké to bolo obdobie?

Musím povedať, že veľmi príjemné. Aj keď som načas podľahla skepse, či concept store bude prijatý ľuďmi. Feedbacky zákazníkov ma povzbudzujú a potvrdzujú mi, že moje rozhodnutie bolo správne. Utvrdili ma v tom, možno na Slovensku paradoxne, aj všetky vybavovačky cez Miestny úrad, Stavebný referát, Regionálny úrad verejného zdravotníctva, Živnostenský, Daňový, banku, … kde som od ľudí dostávala povzbudivé reakcie a všetko išlo bez meškania. Sna o varení som sa však nevzdala.

Teraz, po troch mesiacoch po otvorení SORT-u, som si uvedomila, že prišiel čas na otvorenie šuflíka s témou Dim Sum. ☺ Založila som si blog MEI MEI a špecifickú školu varenia, v ktorej budem prezentovať a učiť záujemcov techniky a spôsoby prípravy. Na to potrebujem aj kvantum tanierov, tanierikov a misiek rôznych veľkostí, čiže moja realizácia je na mieste. MEI MEI – v preklade to znamená mladšia sestra. Okrem toho, že ňou som, som pochopila, že MEI MEI bude mladšia sestra SORT-u ☺

Plánuješ aj iné prekvapenia? Aké sú tvoje ambície a sny tu v SORTe a celkovo?

Každý deň vstanem s novými nápadmi. ☺ A tak sem-tam lietam, ale inak stojím pevne nohami na zemi a som celkom racionálna. Plánujem rozšírenie obchodnej siete na úrovni distribútora až po nové zaujímavé miesta, kde SORT presadiť. Som v concept store každý deň, načúvam aj komentárom a prianiam zákazníkov, snažím sa byť otvorená novým nápadom, ale nevybočovať z pôvodného plánu, ktorým sú doplnky interiérového dizajnu spolu s vybranými produktami, ktoré sú k dispozícii exkluzívne len v SORT-e. Chcem spraviť z concept store-u miesto, v ktorom sa zákazník môže spoľahnúť na nájdenie “produktovej symbiózy”. Okrem toho plánujem realizovať školy varenia Dim Sum, venovať sa blogu o jedle, cestovaní a životnom štýle. Aj naďalej veľa cestovať a objavovať nové zaujímavé miesta na svete. A venovať sa sebe, rozvíjať svoje schopnosti a zdokonalovať sa v tom, čo ma baví.

Pridať komentár (0)