Slovenská výtvarníčka Tero Abaffy: Pičurdou chcem ovládnuť svet

  • Vlastným menom sa volá Tereza Abaffy a je mladá slovenská výtvarníčka
  • Poznať ju môžeš aj vďaka jej výstave s trochu kontroverzným názvom Pičurdy
  • Porozprávali sme sa s ňou o tvorbe, ale aj o tom, aké to je živiť sa maľbou
Tero Abaffy
zdroj: Tero Abaffy
  • Vlastným menom sa volá Tereza Abaffy a je mladá slovenská výtvarníčka
  • Poznať ju môžeš aj vďaka jej výstave s trochu kontroverzným názvom Pičurdy
  • Porozprávali sme sa s ňou o tvorbe, ale aj o tom, aké to je živiť sa maľbou

Čo vás priviedlo k rozhodnutiu stať sa výtvarníčkou? 

Láska k umeniu sa u mňa vyvíjala už od detstva. Moja mama je výtvarníčkou a aj jej strýko bol jedným z neopomenuteľných slovenských maliarov. V živote som mala aj fázu, bolo to v období, keď som chodila na gymnázium a o umení som veľmi počuť nechcela. Ale aj vtedy som stále niečo tvorila. Život to však nakoniec zariadil sám. Nedostala som sa na bilingválne štúdium a druhou možnosťou bola bratislavská ŠUPKA. Pripravovala som sa na ňu rok a podarilo sa.

Do povedomia verejnosti ste sa dostali aj vďaka výstave Pičurdy. Ako to celé vzniklo?

Mala som pocit, že to, čo tvorím, by som chcela ukázať aj skutočným ľuďom, nielen na sociálnych sieťach. Výstava je sama o sebe zakotvená v nejakom priestore, kde dochádza ku komunikácii s objektmi. Nie je len o obrazoch a samotných objektoch. V reálnom priestore môžete dať umeniu úplne iný charakter a význam, ako na sociálnych sieťach.

Názov Pičurdy je trocha kontroverzný. Odkiaľ prišiel?

Názov Pičurdy vznikol náhodou, ako väčšina kreatívnych podnetov. Len mi tak napadol.  Zaoberala som sa ženami, náboženstvom a prirodzenosťou. Zobrazovaním dokonalej ženy a tým, že slovo Boh v našej komunite zabralo predstavu muža. Vytvorila som si teda vlastného bôžika, ale s pičurdou.

Čo je pre vás pri tvorbe najdôležitejšie?

Asi hravosť. Odpozorovala som na sebe, že keď sa prestanem hrať a začnem to brať príliš vážne, výsledok ma nebaví a nie je dobrý. Myslím, že pre samotného výtvarníka je celkom ťažké opísať svoju tvorbu slovami. Tvoríme preto, aby ten obraz hovoril za nás. Možno preto nie som spisovateľka, ale výtvarníčka. (smiech)

Július Barczi: Výtvarné umenie je lepšia investícia než zlato. Nikdy nestráca svoju hodnotu

Ako dôležité je to, či výtvarník ovláda remeslo?

Myslím si, že veľmi. Keď robíte architektúru alebo sa venujete statike, tak si potrebujete osvojiť nejaké informácie a základné poznatky. Z môjho pohľadu je každá znalosť remesla výhodou, ktorá môže výsledok radikálne ovplyvniť. To môže rozhodnúť či budova padne alebo bude stáť storočia. V umení je to podobné. To či obraz prežije ďalšie generácie, alebo ľahne popolom spolu s umelcom záleží aj od kvality remesla.

Veľmi ma zaujala táto kresba. Čo vás pri jej tvorbe inšpirovalo? 

View this post on Instagram

F O O D

A post shared by Tero Abaffy (@teroabaffy) on

Inšpiráciou bol hlad. Bola som hladná a hneď mi napadla veta, že každý musí jesť. Kúpila som si rožok a myslím, že v tom momente sa v okolí mohli pokojne nachádzať aj deti. Maľba má však aj druhý plán, tak ako v celej sérií Pičurdy. Kresba reaguje na život ženy a v tomto prípade aj matky. Prostredníctvom smajlíka ponúkam divákovi úvahu o realite. Čerpám z fenoménu virtuálnej reality, teda tej, ktorú ukazujeme svetu prostredníctvom sociálnych sietí a do protipólu staviam realitu každodenného života. Toho pravého a skutočného.

Na svojom webe ponúkate mikiny s potlačami z kolekcie Pičurda spolu s vtipnými komentármi. Bol to váš nápad, alebo vám niekto marketingovo poradil?

Okrem bežných rozhovorov s kamarátmi pri káve, mi marketingovo nikto nepomáhal. Jednoducho som chcela mať pičurdu na tričku.

Akým spôsobom pristupujete k otázkam marketingu?

Veľmi sa mu nevenujem a asi by som sa ním mala zaoberať viac, nakoľko momentálne je na úrovni, že keď niečo vytvorím, pridám to na svoj Instagram a pokiaľ mám výstavu, tak ju sharnem na svoj Facebook. Ak mám byť úprimná, tak myslieť na to, ma otravuje. Sebaprezentácia je dnes nevyhnutná, ale pre mňa trocha otravná. (Smiech) Samozrejme, potom sa z lajkov od vás teším tak ako všeti.

Spolupracujete aj s influencermi?

Musím sa priznať, že veľmi nie – teda aspoň nie cielene. Keď sa niekomu niečo moje páči, tak to zdieľa. To si vždy veľmi cením a som zato vďačná.

Pomáhajú vám sociálne siete?

Áno, pretože svet je vďaka nim otvorenejší informačne, ale aj vizuálne.

Ako vnímate ich význam v živote umelca?

Myslím, že toto je veľmi individuálne. Na sociálnych sieťach nájdete veľa dobrých umelcov, ku ktorým by ste sa inou cestou nedostali. Niekto sociálnymi sieťami žije viac a niekto menej. Spája nás asi to, že umenie je pre ľudí a takto ho vieme instantne vystaviť.

Absolvovali ste niekoľko študijných pobytov v zahraničí. Ktorý bol pre vás najdôležitejší?

Jednoznačne dva semestre na UMPRUM na katedre maľby. Mali veľký prehľad o tom, čo sa kde deje. Vyhovoval mi aj konceptuálny prístup k veciam. Naučilo ma to mať v tvorbe hodnotu svojej myšlienky a tým pádom aj viac samej seba. Predtým som bola na VŠVU na katedre ilustrácie, kde mi to veľmi nešlo, pretože som nemala klasický konvenčný ilustrátorský prístup. Keď som sa vrátila, chcela som prestúpiť a prof. doc – akademickému maliarovi Vojtechovi Kolenčíkovi sa páčili moje „české” pokusy. Prijal ma a myslím, že sme si v rámci ateliéru sadli. Bolo skvelé, že ma nechal skúmať moje možnosti prejavu. Bola to dobrá kombinácia. Najprv Praha a potom „Vojto“.

Čo všetko treba k organizácii výstavy?

No v prvom rade musíte mať koncept a mať „čo“ vystaviť. To znamená makať a mať toho veľa, pretože ideálne je, ak je z čoho vyberať. Dôležité je tiež to, aby ste neboli jediní, čo si to myslí. Dobrý priestor a ideálne je mať aj kurátora, s ktorým sa o veciach rozprávate a poradí vám. Súčasťou príprav je aj rámovanie, tlače a banalita, akou sú pozvánky. Skrátka, je toho veľmi veľa. Pre mňa je dôležitou časťou aj samotná inštalácia a to kvôli už spomínanej komunikácii diela s priestorom. Človek sa, ale musí vedieť aj  prispôsobiť, ale to hovorím iba v kontexte toho, čo som zažila. Veľký umelecký svet na mňa ešte len čaká a nehanbím sa priznať, že neviem ako funguje. (smiech)

Kde zháňate financie a akým spôsobom?

Venujem sa maľbe, logám a predávam produkty. Vďaka tomu mám výstavy občas z čoho zaplatiť.

Aké sú vaše plány do budúcnosti?

Posiať svet pičurdami. Poslať pičurdu do sveta. Ovládnuť svet pičurdou.

Najnovšie video