Slo­ven­ské gym­ná­zi­um, z kto­ré­ho vedú ces­ty aj na Oxford

Alexandra Dulaková / 27. decembra 2015 / Rozhovory

Ani jed­na z naj­star­ších sve­to­vých uni­ver­zít, kto­rá dlho­roč­ne vedie sve­to­vé reb­ríč­ky a je snom väč­ši­ny aka­de­mi­kov po celom sve­te, sa neza­obí­de bez Slo­vá­kov. Prí­sny­mi pri­jí­ma­cí­mi pro­ce­dú­ra­mi a nároč­ný­mi požia­dav­ka­mi roč­ne prej­de aj pár našich kra­ja­nov, kto­rí si svo­je mies­to na legen­dár­nej ško­le poc­ti­vo odma­ká­va­jú už počas stred­nej ško­ly.

Jed­no z gym­ná­zií, kto­ré štu­den­tom Oxfor­du slú­žia ako odrá­ža­cí mos­tík, je Gym­ná­zi­um Jura Hron­ca a jeho IB prog­ram. Momen­tál­ne je GJH na čele naj­lep­ších slo­ven­ských gym­ná­zií. Dostať sa na IB prog­ram nie je jed­no­du­ché, udr­žať sa v ňom je rov­na­ko nároč­né, pri­čom požia­dav­ky a povin­nos­ti štu­den­tov sú väč­ši­nou znač­ne nároč­nej­šie ako na bež­ných gym­ná­ziách. Svo­jich absol­ven­tov si sta­rost­li­vo vybe­ra­jú a pri­pra­vu­jú ich na tvr­dú dre­zú­ru, kto­rá si po pri­ja­tí na sve­to­vé ško­ly čaká a nemi­nie. Ale ako všet­ci svor­ne tvr­dia, sto­jí to za to.

Gymnázium Juraja Hronca (autor: Teslaton, zdroj: sk.wikipedia.org)

Gym­ná­zi­um Jura­ja Hron­ca (autor: Tes­la­ton, zdroj: sk.wikipedia.org)

Medzi­ná­rod­ný prog­ram Inter­na­ti­onal Bac­ca­lau­re­a­te je zná­my po celom sve­te, u nás o ňom však počuť pome­nej. Trva­lo roky, kým sa slo­ven­ské uni­ver­zi­ty vôbec roz­hod­li dip­lom toh­to štú­dia akcep­to­vať, a pre­to sa jeho absol­ven­tom ove­ľa viac opla­ti­lo odísť do zahra­ni­čia, k čomu ich vlast­ne prog­ram celý čas navá­dzal. Výuč­ba posled­ných dvoch rokov stred­nej ško­ly pre­bie­ha v anglič­ti­ne a sústre­dí sa na mini­mál­ne šesť pred­me­tov, kto­ré si žiak pred začiat­kom štú­dia sám vybe­rie. Už tým­to kro­kom si tak znač­ne uľah­čí príp­ra­vu na neskor­šiu aka­de­mic­kú kari­é­ru, keď­že sa vďa­ka výbe­ru pred­me­tov nemu­sí sústre­diť a učiť na tie, kto­ré nepot­re­bu­je. Dva jazy­ky (jeden musí byť na mate­rin­skej úrov­ni) a mate­ma­ti­ka sú povin­né pre všet­kých, ostat­né pred­me­ty sa skla­da­jú z huma­nit­ných a prí­rod­ných vied. 

Naj­väč­ší roz­diel medzi IB pror­gra­mom a bež­ným gym­ná­zi­om je množ­stvo prá­ce, kto­ré musia štu­den­ti stí­hať a pod­stat­ne nároč­nej­šia matu­ri­ta z mini­mál­ne šies­tich pred­me­tov, kto­rá pre­bie­ha písom­ne a vyhod­no­cu­je sa v zahra­ni­čí cudzí­mi IB uči­teľ­mi. Prá­ca počas dvoch rokov sa väč­ši­nou skla­dá z ese­jí, repor­tov z labo­ra­tó­rií, ako aj úst­nych skú­šok a písom­ných ana­lýz. Na IB prog­ram roč­ne z iných škôl ako GJH prij­mú pri­bliž­ne 25 žia­kov z celé­ho Slo­ven­ska. Prí­jí­mač­ky sa píšu kaž­dý marec a sú zo slo­ven­či­ny, anglič­ti­ny a mate­ma­ti­ky.

Students get to use library and seminar rooms to get info and reading done and use computers etc

Prí­jí­mač­ka­mi na vyso­ké ško­ly žia­ci žijú celý dru­hý a záro­veň posled­ný rok, pri­čom ško­ly ako Oxford pri­hláš­ky uzat­vá­ra­jú už v sep­tem­bri ale­bo októb­ri. Záu­jem­co­via musia na Slo­ven­sku písať vstup­né tes­ty zo vše­obec­ných vedo­mos­tí a mno­hých pred­me­tov, kto­ré určia, či o ich pri­hláš­ku Oxford vôbec bude mať záu­jem. Ak uspe­jú, začne sa kolo moti­vač­ných lis­tov tzv. per­so­nal sta­te­ment, v kto­rom sa žiak musí pre­dať a spo­me­núť všet­ky svo­je škol­ské aj mimo­škol­ské skú­se­nos­ti a akti­vi­ty. Oxford chce zásad­ne takých, kto­rí majú okrem skve­lých aka­de­mic­kých výsled­kov aj zau­jí­ma­vé koníč­ky a ide­ál­ne v nich aj vyni­ka­jú. Štu­den­ti im neskôr totiž robia meno a musia byť zau­jí­ma­ví vo všet­kých ohľa­doch.

Po pre­ja­ve­ní záuj­mu zo stra­ny Oxfor­du musia žia­ci prí­sť do Anglic­ka na inter­view a do jed­not­li­vých col­le­ges píšu vstup­né tes­ty. V prí­pa­de, že vo všet­kom uspe­jú, dosta­nú to naj­dô­le­ži­tej­šie – tzv. offer na urči­tý počet bodov, kto­ré musia z matu­ri­ty dostať. Maxi­mum je 45, prie­mer väč­ši­nou nie­kde vrám­ci dol­nej pol­ky trid­sia­tich bodov. A až keď ten­to počet dosiah­nu, čo sa dozve­dia pri­bliž­ne 2 mesia­ce po matu­ri­te, majú mies­to na Oxfor­de isté.

12433084_926063587476226_1521427198_o

Jeden zo šťast­liv­cov, kto­rí sa z GJH na Oxford dosta­li, je Mar­tin Mik­loš, momen­tál­ne v dru­hom roč­ní­ku. O jeho doj­moch zo štú­dia som sa s ním poroz­prá­va­la.

Kedy ti napad­lo, že by si chcel štu­do­vať na Oxfor­de a ako si sa od tej­to prvot­nej myš­lien­ky pre­pra­co­val k defi­ni­tív­ne­mu roz­hod­nu­tiu?

Prav­du pove­diac, dlho som sa neve­del roz­hod­núť, čo vlast­ne chcem štu­do­vať. Keď som sa nako­niec roz­ho­dol pre spo­lo­čen­ské vedy, čo bolo až nie­ke­dy na kon­ci prvé­ho roč­ní­ka IB, vedel som, že nech­cem štu­do­vať na Slo­ven­sku. O Oxfor­de som roz­mýš­ľal skôr len ako o nere­ál­nom sne, ale roz­hod­nu­tie podať si tam pri­hláš­ku bolo veľ­mi jed­no­du­ché. Keď­že cez UCAS (elek­tro­nic­ká pri­hláš­ka na uni­ver­zi­ty vrám­ci UK, ponz. red.) som sa mohol hlá­siť až na 5 uni­ver­zít, mys­lel som si, že nemám čo stra­tiť, ak to skú­sim.

Pre­čo zo všet­kých dob­rých škôl prá­ve Oxford? 

Ja som sa roz­ho­do­val pri­már­ne medzi štú­di­om v Bri­tá­nii ale­bo v iných kra­ji­nách. Bri­tá­nii som dal pred­nosť jed­nak pre mož­nosť hlá­siť sa na via­ce­ro špič­ko­vých škôl naraz, ale aj pre­to, lebo Bri­tá­nia je rela­tív­ne blíz­ko, a tak by som sa mohol čas­tej­šie vra­cať domov. Dru­hým hlav­ným dôvo­dom bola aj finanč­ná strán­ka – rela­tív­ne niž­šie škol­né ale aj dostup­nosť pôži­čiek a šti­pen­dií. Oxfor­du som dal pred­nosť pred Cam­brid­gom len pre­to, že ponú­kal ten­to kom­bi­no­va­ný kurz, kom­bi­ná­ciu eko­nó­mie, poli­ti­ky a filo­zo­fie. (A mož­no aj pre­to, lebo Oxford je stá­le v medzi­ná­rod­ných ran­kin­goch hod­no­te­ní ako lep­ší )

12413837_926063624142889_1091363781_o

Cho­dil si na GJH IB prog­ram. Mys­líš, že ti kon­krét­ne táto voľ­ba pomoh­la pri uchá­dza­ní, „prí­jí­mač­kách“ a hlav­ne, pri­pra­vi­la ťa lep­šie ako národ­né prog­ra­my na to, čo sa od teba bude na Oxfor­de oča­ká­vať?

Urči­te. Aj keď to samoz­rej­me nie je všet­ko, IB je medzi­ná­rod­ne roz­ší­re­ný prog­ram a pre­to si mys­lím, že má pre uni­ver­zi­ty väč­šiu výpo­ved­nú hod­no­tu. Lep­šie pozna­jú jeho nároč­nosť, a tak si vedia o uchá­dza­čo­vi uro­biť lep­ší obraz aj na zákla­de aka­de­mic­kých výsled­kov. Pre porov­na­nie, Oxford vyža­du­je samé jed­not­ky zo slo­ven­skej matu­ri­ty, tak­že tu nie je pries­tor na odlí­še­nie sa od ostat­ných, ale pri pod­mien­ke aspoň 39 bodov z IB môže člo­vek stá­le ohú­riť ak zís­ka 45 bodov. 

Aj samot­ná časo­vá nároč­nosť IB prog­ra­mu člo­ve­ka lep­šie pri­pra­ví na to množ­stvo prá­ce na Oxfor­de, kto­ré je nepo­rov­na­teľ­ne väč­šie. Čo sa obsa­ho­vej strán­ky týka, výraz­ným prí­no­som bol urči­te dôraz na kri­tic­ké mys­le­nie a ana­ly­tic­ký prí­stup. Namies­to pred­po­kla­du, že exis­tu­je len jed­na správ­na odpo­veď, kto­rú sa tre­ba naučiť, IB u štu­den­tov pod­po­ru­je vyjad­ro­va­nie vlast­né­ho posto­ja k danej otáz­ke. A to je to, čo sa na zahra­nič­ných uni­ver­zi­tách naj­viac cení.

Keď si už teraz na ško­le svo­jich snov, kto­rú ti urči­te veľa ľudí závi­dí, si s roz­hod­nu­tím spo­koj­ný?

Kto by nebol? Sú samoz­rej­me aj chví­le, kedy začí­nam byť z toho množ­stva prá­ce fyzic­ky aj psy­chic­ky vyčer­pa­ný, ale nikdy nepo­ľa­vu­jem v sna­he, lebo chcem sebe aj ľuďom naoko­lo doká­zať, že si to mies­to zaslú­žim. Celé ma to nesmier­ne obo­ha­cu­je a o to via­cej si tak vážim mož­nosť, že tu môžem byť.

Oxford-University-gettyv2

Ako vlast­ne vyze­rá bež­ný život v Oxfor­de? (uče­nie, voľ­ný čas, komu­ni­ta, zába­va)

Ofi­ciál­ny škol­ský rok je tu jeden z najk­rat­ších – tri­mes­tre trva­jú len 8 týž­dňov – ale je o to inten­zív­nej­ší. Veľ­ká časť kaž­dé­ho týžd­ňa samoz­rej­me pat­rí štú­diu. Uni­ver­zi­ta vyža­du­je, aby kaž­dý veno­val uče­niu aspoň 40 hodín do týžd­ňa. Väč­ši­nu z toho tvo­rí samos­tat­ná prá­ca – číta­nie lite­ra­tú­ry, písa­nie ese­jí a pod. – pred­náš­ky, hodi­ny a tuto­riá­ly zabe­rú asi 5 – 10 hodín, v závis­los­ti od pred­me­tu, ale väč­ši­nou slú­žia len na zhr­nu­tie už naštu­do­va­né­ho než ako pri­már­ny zdroj infor­má­cií.

Mož­nos­tí, ako trá­viť voľ­ný čas, je nespo­čet­né množ­stvo. Uni­ver­zi­ta má špor­to­vé klu­by, kde môžu tré­no­vať ľudia akej­koľ­vek úrov­ne a v prie­be­hu roka sa kona­jú aj špor­to­vé súťa­že a tur­na­je medzi jed­not­li­vý­mi col­le­ges. Štu­dent­ské spol­ky kaž­dé­ho dru­hu orga­ni­zu­jú rôz­ne podu­ja­tia, stret­nu­tia s význam­ný­mi osob­nos­ťa­mi, či spo­lo­čen­ské akcie. Noč­né klu­by sú otvo­re­né kaž­dý deň a pra­vi­del­ne sa kona­jú rôz­ne ple­sy, for­mál­ne veče­re a iné.

Veľa ľudí kri­ti­zu­je naj­mä to, že na ško­ly ako Oxford sa aj tak dosta­nú len zbo­hat­líc­ke deti. Ako by si na túto poznám­ku rea­go­val – je štú­dium na top sve­to­vých uni­ver­zi­tách naj­mä o penia­zoch a prie­mer­nom sna­že­ní, ale­bo naopak o výni­moč­nom úsi­lí, kto­ré sú via­ce­ré šti­pen­diá a pôžič­ky ochot­né pod­po­riť?

To už dáv­no nie je prav­da. Oxford má viac štu­den­tov zo štát­nych škôl ako zo súkrom­ných a úspech vždy závi­sel len od prí­stu­pu jed­not­li­vých uchá­dza­čov. Doka­zu­jú to aj šta­tis­ti­ky, kto­ré náj­de­te tu. Je síce prav­da, že súkrom­né ško­ly môžu svo­jim žia­kom posky­to­vať lep­šie prí­le­ži­tos­ti. Naprí­klad, na takých­to ško­lách väč­ši­nou posky­tu­jú odbor­né pora­den­stvo, štu­den­ti máva­jú osob­ných men­to­rov, pra­vi­del­ne s nimi nacvi­ču­jú mock inter­vie­ws, pri­jí­mač­ky a pod. Ale v koneč­nom dôsled­ku, aj tak zále­ží na tom, ako jed­not­liv­ci tie­to prí­le­ži­tos­ti využi­jú.

Na dru­hej stra­ne, uni­ver­zi­ta aj jed­not­li­vé col­le­ges sa čím ďalej tým viac sna­žia orga­ni­zo­vať rôz­ne Access prog­rams, aby aj štu­den­tom zo zne­vý­hod­ne­né­ho pro­stre­dia poskyt­li lep­šiu príp­ra­vu a pora­den­stvo. Okrem toho, pre kaž­dé­ho, kto štú­dium po finanč­nej strán­ke nez­vlá­da, exis­tu­je množ­stvo gran­tov, šti­pen­dií, či iných dru­hov pomo­ci. V závis­los­ti od príj­mu rodi­čov môže byť štu­den­tom aj úpl­ne odpus­te­né škol­né a pokry­té život­né nákla­dy.

939265_926063594142892_1347635813_o

Apro­po, s aký­mi spo­lu­žiak­mi sa stre­tá­vaš? Sú to väč­ši­nou zahra­nič­ní štu­den­ti ale­bo Angli­ča­nia? Sú to „kari­é­ris­ti“, ale­bo sa aj radi zabá­va­jú a uvoľ­ne­ne roz­prá­va­jú? Je ľah­ké medzi nich zapad­núť?

To je rôz­ne. Veľ­ká väč­ši­na štu­den­tov je síce z Bri­tá­nie, ale nikto to veľ­mi neroz­li­šu­je pri tom, aká mul­ti­kul­túr­na a otvo­re­ná je miest­na spo­loč­nosť. Štu­den­ti sa tu zabá­va­jú rov­na­ko, ako kde­koľ­vek inde. Roz­diel je mož­no v tom, že keď už tre­ba robiť veci do ško­ly, berú to tak isto sto­per­cen­tne seri­óz­ne.

Čo by si opro­ti slo­ven­ským ško­lám na Oxfor­de naj­viac vychvá­lil?

V prvom rade je to prí­stup vyuču­jú­cich. Ku kaž­dé­mu pri­stu­pu­jú indi­vi­du­ál­ne, hodi­ny pre­bie­ha­jú v malých sku­pi­nách a dôraz sa kla­die na dis­ku­siu, do kto­rej sa má kaž­dý dosť pries­to­ru zapo­jiť a pre­zen­to­vať vlast­ný názor. Pred­ná­ša­jú­ci si náj­du čas sa so štu­dent­mi poroz­prá­vať, pro­fe­so­ri nás po kaž­dej strán­ke berú ako rov­no­cen­ných a môže­me sa na nich obrá­tiť aj s osob­ný­mi prob­lé­ma­mi.

Uči­vo je tak isto pris­pô­so­be­né kaž­dé­mu indi­vi­du­ál­ne. Aj v rám­ci povin­ných pred­me­tov má kaž­dý mož­nosť si vybrať kon­krét­ne témy, kto­ré ho zau­jí­ma­jú. Namies­to šír­ky sa kla­die dôraz na hĺb­ku poro­zu­me­nia.

Nako­niec je to sna­ha o neus­tá­lu zme­nu a napre­do­va­nie. Do uči­va sa zavá­dza­jú nové témy a prí­stu­py, ale vždy sa pýta­jú na názor štu­den­tov. Čas­to musí­me vypĺňať množ­stvo feed­back forms na kaž­dé­ho pred­ná­ša­jú­ce­ho, vyuču­jú­ce­ho ale aj celý spô­sob výuč­by. Kaž­dý tri­mes­ter sa zástup­co­via štu­den­tov stret­nú s pro­fe­sor­mi jed­not­li­vých pred­me­tov, aby pre­d­is­ku­to­va­li, čo a ako tre­ba zme­niť. A to isté pla­tí aj mimo aka­de­mic­kej sfé­ry. Pýta­jú sa nás na spo­koj­nosť so život­ný­mi štan­dard­mi, vyba­ve­ním, služ­ba­mi a pod. a pod­ľa odpo­ve­dí aj prompt­ne kona­jú.

Emma-Watson-Studying-At-Oxford-University-Wallpaper

Pridať komentár (0)