Slo­ven­skí špor­tov­ci, kto­rí sa chys­ta­jú do Ria: Za úspe­chom jed­not­liv­ca sto­jí celý tím

Lenka Haringová / 31. júla 2016 / Rozhovory

Všet­ko sa začne obrov­ským cere­mo­niá­lom. Je to naozaj tak? Pre olym­pi­oni­kov sa všet­ko začí­na už v deň, kedy prvý­krát priš­li na tré­ning a zača­li makať, naj­viac ako sa len dá, kvô­li účas­ti na olym­piá­de.

Blí­žia sa XXXI. Olym­pij­ské hry, kto­ré sa usku­toč­nia v Rio de Jane­i­ro od 5. do 21. augus­ta. Slo­ven­skú repub­li­ku bude repre­zen­to­vať 52 špor­tov­cov, pre kto­rých je účasť na OH vrcho­lom pro­fe­si­onál­nej drá­hy.

A bude teda o čo zabo­jo­vať. Odme­ny sú sta­no­ve­né a to nasle­dov­ne: zla­tá medai­la – 45000€, strie­bor­ná medai­la – 35000€, bron­zo­vá medai­la – 25000€. Aké sú poci­ty repre­zen­tan­tov pred začiat­kom OH? Ako sú pri­pra­ve­ní, čo hovo­ria o príp­ra­ve a svo­jich poci­toch?

Matej Tóth, chô­dza:

toth

Je to pre mňa 4. olym­piá­da, tak­že už viem, čo môžem oča­ká­vať ale ešte nikdy som neštar­to­val v roli jed­né­ho z naj­väč­ších favo­ri­tov. Uve­do­mu­jem si, že tlak bude ove­ľa väč­ší ako minu­lé olym­piá­dy, ale na dru­hej stra­ne, už som zvyk­nu­tý na veľ­ké cie­le. Keď­že sa olym­piá­da koná len raz za 4 roky, všet­ci súpe­ri sa na ňu chys­ta­jú nie na 100, ale na 110%. 

Momen­tál­ne sme na vyso­ko­hor­skom sústre­de­ní v talian­skom Livig­ne, pred tým som absol­vo­val týž­den­né sústre­de­nie v pri mori, v Caor­le, kde som sa sna­žil tré­no­vať vo veľ­mi podob­ných pod­mien­kach, aké nás čaka­jú v Riu. Navy­še bude­me mať ešte 2 týžd­ne pria­mo v dejis­ku OH na adap­tá­ciu, tak­že na špe­ci­fic­ké pod­mien­ky by sme mali byť pri­pra­ve­ní. Príp­ra­va si vyža­du­je sústre­de­nia, adap­tá­ciu pred štar­tom a tak od 20.6. do 24.8. budem doma len 6 dní. 

Keď­že mám rodin­ku, 2 krás­ne dcér­ky, je to pre nás veľ­mi nároč­né prá­ve v let­nom obdo­bí byť tak dlho od seba. Ale vďa­ka skve­lej man­žel­ke Len­ke a pomo­ci našich rodi­čov to zvlá­da­me. A keď vidím, že doma je všet­ko v poriad­ku, tak aj mne sa ľah­šie tré­nu­je. Na sústre­de­niach sa sna­žím 100% času veno­vať len špor­tu. Medzi tré­nin­ga­mi absol­vu­jem rege­ne­rá­ciu a cvi­če­nia s fyzi­ote­ra­pe­utom. Tak­že zostá­va naozaj len malá chví­ľa na koníč­ky a aj tie sú skôr v rám­ci oddy­chu. 

Na pre­te­ky si ani nebe­riem žiad­ne taliz­ma­ny. Sta­čí mi počí­tač a v ňom nie­koľ­ko tisíc fotiek mojich báb. Na olym­pij­ské hry sa veľ­mi teším. Drž­te nám pal­ce, my spra­ví­me urči­te všet­ko, čo je v našich silách, aby sme ľudí na Slo­ven­sku pote­ši­li.“

Richard Nagy, plá­va­nie:

richard nagy

Zastih­li ste ma na sústre­de­ní na Mal­lor­ce, kde pre­bie­ha finál­na príp­ra­va pred odle­tom na OH. Cítim sa cel­kom dob­re, plá­vam rých­lo, po dlho­do­bej tré­nin­go­vej príp­ra­ve nepo­ci­ťu­jem stres, no už odpo­čí­ta­vam minú­ty aby som pre­te­kal. Som skôr nedoč­ka­vý podať čo naj­lep­ší výkon. 

Naj­väč­šou pod­po­rou z domu bude rodi­na, kama­rá­ti, fra­jer­ka a prav­de­po­dob­ne všet­ci suse­dia, tety šat­niar­ky a plav­čí­ci, maji­teľ bis­tra Bra­til­lia­no, kam sa cho­die­vam najesť, plav­ci… tak­že o fanú­ši­kov nebu­dem mať núdzu. Dúfam teda, že sa mi bude dariť a ich pod­po­ra mi pri­ne­sie šťas­tie.

Urči­te pre oko­lie nie je ľah­ké zvlá­dať moju príp­ra­vu na OH, tak im samoz­rej­me pat­rí moje poďa­ko­va­nie, naj­mä rodi­ne, mame, ses­tre, ale hlav­ne tat­ko­vi, za tých x rokov, čo ma pod­po­ro­val, sle­do­val, pla­til a fan­dil. Potom tré­ne­ro­vi, Gabo­vi Bara­no­vi, za to, že ma doká­zal z dru­hej desiat­ky na Maj­strov­stvách Slo­ven­ska dostať na OH. Na kaž­dých veľ­kých pre­te­koch zvyk­nem uzav­rieť neja­kú stáv­ku, už som musel ská­kať z lie­tad­la, náš novi­nár Rado Kle­in bicyk­lo­vať do Chor­vát­ska…

Olym­piá­da a vrcho­lo­vé podu­ja­tia majú tú neprí­jem­nú časť, a to dopin­go­vé kon­tro­ly, kto­ré tak nezná­šam, lebo mi trva­jú tak hodi­nu. A vždy za mnou prí­du minú­tu potom, čo sa vyčú­ram… A v Ber­li­ne som zažil star­šie­ho pána, kto­rý sa veľ­mi rád roz­prá­val počas toho, ako som mal dole gate. Kaž­do­pád­ne teším sa na pre­te­ka­nie a dúfam, že mi bude­te držať pal­ce.”

Boris Baláž, luko­streľ­ba:

boris balaz

Je pre mňa cťou, že sa budem môcť zúčast­niť OH a spra­vím všet­ko pre čo naj­lep­ší výsle­dok. Spra­vil som všet­ko, čo bolo v mojich silách, bola to ťaž­ká a záro­veň krás­na ces­ta, som zve­da­vý, aký dopad to bude mať na moje umiest­ne­nie. Mys­lím si, že pri luko­streľ­be je men­tál­na príp­ra­va ove­ľa dôle­ži­tej­šia ako pri ostat­ných špor­toch, a pre­to venu­jem tej­to čas­ti príp­ra­vy naj­viac času. 

Nie­ke­dy samot­ný stres prí­de, keď dlho nesú­ťa­žím a vyj­dem zo súťaž­né­ho pro­stre­dia, ale sna­žím sa spra­viť všet­ko pre to, aby na stres nezos­ta­lo ani kúsok mies­ta. Je málo voľ­né­ho času, a pre­to ho musím využiť napl­no a veno­vať ho nie­len sebe, ale aj mojím najb­liž­ším ako rodi­ne, pria­te­ľom a pria­teľ­ke. Naj­väč­šou pod­po­rou je urči­te môj tré­ner Miro­slav Ben­dík, kto­rý mi za posled­nú dobu veľ­mi pomo­hol a to hlav­ne po spo­mí­na­nej psy­cho­lo­gic­kej strán­ke.

Podu­ja­tí je veľa a pred OH musím sti­hnúť ME Juni­orov v Rumun­sku. Bude to nie­čo ako gene­rál­ka pred OH.”

Mar­ti­na Koh­lo­vá, rých­lost­ná kano­is­ti­ka:

martina kohlova

Mys­lím, že olym­piá­da je sen kaž­dé­ho špor­tov­ca a to, že tam idem, je spl­ne­nie sna. A sny sa mi veru plnia, lebo sa mi to poda­ri­lo už tre­tí krát. Verím, že do tre­ti­ce mi to vyj­de. Čo sa týka domá­cej príp­ra­vy, s mojim tré­ne­rom sa sna­ží­me pra­co­vať na nedos­tat­koch. Uvi­dí­me, ako to na pre­te­koch nako­niec vypá­li.

Voľ­ny čas sa sna­žím trá­viť oddy­cho­va­ním, aby boli tré­nin­gy čo naj­kva­lit­nej­šie. K tomu mi dopo­má­ha moja rodi­na, môj pria­teľ, kama­rát­ky a kama­rá­ti, odbor­ní­ci a tré­ne­ri, masé­ri a kou­čo­via. Pre­to moje výsled­ky nie sú len “moje”, ale celé­ho tímu oko­lo mňa. A som za nich naozaj vďač­ná!

Čo sa týka stre­dísk, tak mám naozaj veľ­kú pod­po­ru od Špor­to­vé­ho cen­tra polí­cie, Slo­ven­ske­ho zvä­zu rých­lost­nej kano­is­ti­ky a Slo­ven­ske­ho olym­pij­ske­ho výbo­ru. Robím kano­is­ti­ku už 21 rokov a väč­ši­nu toho­to času som vo sve­te repre­zen­to­va­la Slo­ven­sko v K2 spo­lu s Iva­nou Kme­ťo­vou. Poda­ri­lo sa nám spo­lu povy­hrá­vať až 35 medai­lí zo sve­to­vých podu­ja­tí. Ten­to rok sa mi poda­ri­lo zís­kať na sve­to­vom pohá­ri prvú medai­lu aj v indi­vi­du­ál­nej dis­cip­lí­ne v k1 200m a nomi­no­vať sa na OH v K1. 

Čo sa týka šťas­tia pri pre­te­ka­ní, nerie­ším žiad­ne taliz­ma­ny ale naopak moje pred­štar­tov­né ritu­ály ma dostá­va­jú do poho­dy a do men­šie­ho pred­štar­tov­né­ho stre­su. Pre­to dúfam, že mi v Riu bude­te držať pal­ce a pote­ším skve­lým výko­nom.”

Pat­rik Tybor, cest­ná cyk­lis­ti­ka:

patrik tybor

Momen­tál­ne absol­vu­jem príp­ra­vu na OH sústre­de­ním na Chop­ku, vďa­ka VSC Duk­la Ban­ská Bys­tri­ca. Som veľ­mi rád, že sa zúčast­ním OH, veď je to vrchol pre kaž­dé­ho špor­tov­ca. A hlav­ne to bude moja pre­mi­é­ra. Podob­né nie­čo som zažil na aka­de­mic­kých olym­pij­skych hrách ale toto bude o dosť väč­šie podu­ja­tie, tak sa teším pre poda­nie vrchol­né­ho výko­nu.

Svo­jim úspe­chom vďa­čím isto rodi­čom, kto­rí ma ku špor­tu vied­li a sta­ra­li sa o mňa po všet­kých strán­kach. Momen­tál­ne je mojou veľ­kou opo­rou pria­teľ­ka, kto­rá sa o mňa sta­rá zo všet­kých síl. Musí zná­šať tie dni samo­ty doma bezo mňa, keď­že absol­vu­je­me veľa pre­te­kov a sústre­de­ní, hlav­ne v zahra­ni­čí počas celé­ho roka. 

V sep­tem­bri sa usku­toč­nia ešte ME vo Fran­cúz­sku a v októb­ri MS v Kata­re. Tak dúfam, že sa mi bude naďa­lej dariť, aby som mohol repre­zen­to­vať Slo­ven­sko aj na tých­to vrchol­ných podu­ja­tiach. Do odcho­du tre­ba síce sti­hnúť dob­re potré­no­vat, aby bola for­ma co naj­lep­šia a hlav­ne si spí­sať na neja­ký papier všet­ky tie požia­dav­ky kama­rá­tov a zna­mych, čo im mám z Ria pri­niest”

Ondrej Kru­žel, vzpie­ra­nie:

ondrejkruzel

Stá­le si neuve­do­mu­jem, že idem na olym­piá­du. Nie je na to čas, som dosť zanep­ráz­dne­ný príp­ra­vou ale poma­lič­ky pri­chá­dza stres, asi ako pre kaž­dé­ho špor­tov­ca. Je to pred­sa spl­ne­nie sna.

Príp­ra­va bola zo začiat­ku neis­tá, veľ­mi dlho sa neve­de­lo kto pôj­de, kto nie, tak bola malá prav­de­po­dob­nosť, že výkon­ný výbor nomi­nu­je pra­vé mňa. Vzhľa­dom k tomu som opro­ti pre­doš­lým príp­ra­vám uro­bil nie­koľ­ko zmien a olym­piá­da uká­že, či boli správ­ne .Voľ­né­ho času je veľ­mi málo, keď­že sa venu­jem aj mlá­de­ži, čo je aj môj koní­ček.

Naj­väč­šou pod­po­rou je urči­te rodi­na čiže nepot­re­bu­jem taliz­ma­ny. Sta­čí, keď mi budú blíz­ky držať prs­ty a mys­lieť na mňa. Do odcho­du ostá­va ešte nie­koľ­ko ťaž­kých tré­nin­gov, keď­že je to pre mňa vrchol sezó­ny a na ten­to rok nemám v plá­ne žiad­ne iné veľ­ké podu­ja­tie. Ďaku­jem blíz­kym kto­rý ma podrža­li v taž­kých časoch a pomoh­li mi posta­viť sa na nohy. Vďa­ka nim môžem štar­to­vať na OH a dúfam, že podám čo naj­lep­ší výkon.”

Mar­tin Tiš­ťan, chô­dza:

tisto

Moje poci­ty sú zatiaľ nor­mál­ne, ako pred kaž­dý­mi dôle­ži­tý­mi pre­tek­mi, nepo­ci­ťu­jem žiad­ny tlak, ani stres. Repre­zen­to­vať Slo­ven­sko na OH je pre mňa spl­ne­nie si jed­né­ho zo svo­jich život­ných snov. A pre­to sa momen­tál­ne napl­no sústre­dím hlav­ne na príp­ra­vu, aby som v “deň D” doká­zal podať čo naj­lep­ší výkon. 

Príp­ra­vo­vé obdo­bie pred kaž­dý­mi pre­tek­mi je dosť mono­tón­ne. Sko­ro kaž­dý deň je rov­na­ký a mám svoj režim, v skrat­ke, jesť, spať, tré­no­vať + rôz­ne iné veci súvi­sia­ce s príp­ra­vou. Počas voľ­né­ho času sa sna­žím mys­lieť na iné veci ako len na tré­ning, aby mi “neprep­lo”. Mojim asi naj­sil­nej­ším hob­by sú autá. Počas sústre­de­ní čas­to poze­rám videá na you­tu­be, čítam rôz­ne člán­ky o autách a podob­ne, ale­bo čítam kni­hu, naj­rad­šej detek­tív­ku.

Pop­ri tré­nin­goch sa rád stre­tá­vam s kama­rát­mi ale­bo vybeh­nem nie­kde mimo s pria­teľ­kou. Aj keď nemám veľa voľ­né­ho času, som veľ­mi rád, že špor­tu­jem. Som veľ­mi vďač­ný, hlav­ne svo­jím rodi­čom, kto­rí ma ku špor­tu vied­li od malič­ka. Nebyť tré­ne­ra Roma­na Ben­čí­ka, asi nikdy by som na OH ani nepo­mys­lel a teraz som tam. V pod­sta­te mám oko­lo seba per­fekt­ných ľudí, pria­te­ľov, spo­lu­t­ré­nu­jú­cich, tré­ne­ra, rodi­čov, kto­rí ma neus­tá­le pod­po­ru­jú a pomoh­li mi dosia­hnúť to, čo by som sám asi nedo­ká­zal. Pat­rí im veľ­ká vďa­ka! 

Pred odcho­dom na OH prí­dem domov len na tri dni, potre­bu­jem si vyz­dvi­hnúť repre­zen­tač­né oble­če­nie, oprať, stá­le tré­no­vať, poba­liť sa a rád by som sa ešte stre­tol aj s pria­teľ­mi. Snáď to všet­ko stih­nem a spo­koj­ne vyra­zím do Ria. Drž­te pal­ce!”

Ale­xan­dra Lon­go­vá, luko­streľ­ba:

longova

Príp­ra­va na olym­piá­du je 4 roč­ný pro­ces. Za rok vystre­lím oko­lo 60 000 výstre­lov, môj luk na náťah váži cez 20 kilo­gra­mov, za tré­ning teda naťa­hám tony. Strie­ľam na 70 met­rov vzdia­le­ný terč, pre­to sa nacho­dím kilo­met­re. Tré­nin­gy sú časo­vo nároč­né a keď­že namá­ham jed­nu stra­nu tela, zvyš­ný čas sa venu­jem kom­pen­zač­ným cvi­če­niam. Celý deň sa teda venu­jem špor­tu.

Keď­že na Slo­ven­sku nemá­me špe­ciál­nu halu na 70met­rov, kde by som moh­la tré­no­vať, v klu­be Blu­e­Ar­ro­ws Vinič­né nám zabez­pe­či­li lod­ný kon­taj­ner, kto­rý sme upra­vi­li tak, aby sa z neho dalo strie­ľať celo­roč­ne a pre šípy si potom cho­dím von do sne­hu. Z vybo­jo­va­nia mies­ten­ky na OH sa pre­to veľ­mi teším! Olym­pij­ské hry sú naj­väč­ším špor­to­vým podu­ja­tím a orga­ni­zá­to­ri roky pra­cu­jú na tom, aby to bolo veľ­ko­le­pé.

Teším sa na atmo­sfé­ru, otvá­ra­cí cere­mo­niál a špor­to­vis­ká. Dúfam, že budem mať mož­nosť stret­núť špor­to­vé legen­dy z celé­ho sve­ta a bliž­šie spoz­nať slo­ven­ských olym­pi­oni­kov. Príp­ra­va vrcho­lí a poma­ly sa začí­nam baliť do Ria. So sebou si beriem aj svoj taliz­man, ply­šá­ka Dany­ho, kto­rý so mnou jaz­dí po celom sve­te. A ešte som sa stih­la naučiť sľub, kto­rý som za slo­ven­ských olym­pi­oni­kov skla­da­la pre­zi­den­to­vi!”

Tomáš Klo­buč­ník, plá­va­nie:

tomasklobucnik

K plá­va­niu ma ešte v det­stve pri­vie­dol môj ded­ko, neskôr sa to pre­su­nu­lo do pro­fe­si­onál­ne­ho plá­va­nia. Teraz tré­nu­jem pod vede­ním nemec­ké­ho tré­ne­ra Dir­ka Lan­ge­ho. Je tré­ne­rom aj olym­pij­ské­ho víťa­za Came­ro­na van der Burg­ha, tak­že mám mož­nosť, pri­pra­vo­vať sa s tými naj­lep­ší­mi na sve­te. Pro­fe­si­onál­ne plá­va­nie pri­ná­ša so sebou veľa ces­to­va­nia, za čo som aj vďač­ný, pre­to­že vidím kus sve­ta a robím pop­ri tom to, čo mám rád. Mám pros­te rád plá­va­nie, plá­va­nie, plá­va­nie :) Okrem toho naj­rad­šej nero­bím nič :)

Ale občas si zahrám aj fut­bal, rybár­če­nie je môj koní­ček, tak­tiež pla­y­sta­ti­on, vare­nie a hlav­ne potre­bu­jem veľa spán­ku. Hlav­ne v obdo­bí, keď môj deň vyze­rá tak, že ráno sko­ro vsta­nem, potom prí­dem na tré­ning, nie­koľ­ko km vo vode, potom tré­ning na suchu a večer sa to ešte raz zopa­ku­je. Na OH sa pri­pra­vu­jem špe­ciál­nym tri­pom s plav­ca­mi zo Slo­ven­ska a tak­tiež s juho­af­ric­kou výpra­vou. Najak­tív­nej­ší je posled­ný mesiac, 1 týž­deň sme boli v Turec­ku, odkiaľ sme sa pre­su­nu­li do US na Flo­ri­du a odtiaľ sa už pre­sú­va­me do Ria. 

Do Ria idem s poci­tom, že si chcem potvr­diť svo­je kva­li­ty a užiť si atmo­sfé­ru, kto­rú by som doprial zažiť kaž­dé­mu pro­fe­si­onál­ne­mu špor­tov­co­vi. Tie emó­cie sú neopí­sa­teľ­né.

Denis Myšák, rých­lost­ná kano­is­ti­ka:

tibordenis

Účasť na OH pre mňa zna­me­ná spl­ne­ný det­ský sen, naozaj je par dní do začiat­ku OH, no nás s cha­lan­mi čaká ešte veľ­mi veľa prá­ce, momen­tál­ne sa pri­pra­vu­je­me v Komár­ne ale začiat­kom týžd­ňa sa pre­sú­va­me do Maďar­ské­ho Szol­no­ku, kde strá­vi­me už zby­tok času do odle­tu. Momen­tál­ne sme vo fáze posled­né­ho zlep­šo­va­nia kon­dí­cie, tak­že sú všet­ky tre­nin­gy nasta­ve­né na veľ­ké tré­nin­go­vé obje­my.

Asi posled­ný týž­deň a pol príp­ra­vy sa zame­ria­me na rých­losť. Momen­tál­ne nemá­me žia­den vol­ný čas, pre­to­že tré­nu­je­me celý týž­deň dvoj­fá­zo­vo, okrem štvr­t­ka, vte­dy máme poobe­de voľ­no a v nede­ľu poobe­de a pon­de­lok je tak­tiež voľ­no. Mojou naj­väč­ši­ou podop­rou je samoz­rej­me moja rodi­na, priateľka,osobný tréner,a všet­cia moji blíz­ky.

Naštas­tie už nemá­me žiad­ne dal­šie podu­ja­tia. Pred tro­mi tyžd­ňa­mi sme mali ME v Mos­kve, kde sa nám poda­ril veľ­mi dob­rý výsle­dok — 1.miesto na 1000m a 2.miesto na 500m, tak­že teraz sa mož­me v kľu­de, s dob­rým poci­tom, pri­pra­vo­vať na OH.”

Tibor Lin­ka, rých­lost­ná kano­is­ti­ka:

IMG_7313

Je to tak, je už len pár dní do OH, poci­ty sú zatiaľ úpl­ne v poho­de, posled­né dni pred štar­tom budú asi naj­ná­roč­nej­šie ale pokú­si­me sa ich zvlád­nuť. Účasť na OH, je sen kaž­dé­ho špor­tov­ca, mám obrov­skú radosť, že už v tom­to veku sa môžem zúčast­niť, a uro­bím všet­ko pre to, aby sme dosiah­li čo naj­lep­ší výsle­dok. 

Príp­ra­va zatiaľ pre­bie­ha pod­ľa plá­nu, ešte ja na čom pra­co­vať, ale napl­no sa sústre­dí­me a dáva­me do toho všet­ko. Väč­ši­na našej príp­ra­vy pre­bie­ha v Komár­ne a v maďar­skom Szol­no­ku, čiže doma sko­ro vôbec. Voľ­né­ho času v tom­to obdo­bi veľa nemá­me, ale keď sa neja­ký náj­de, tak sa ho sna­žím využiť na oddych a rege­ne­rá­ciu. 

Mojou naj­väč­šou pod­po­rou je urči­te moja rodi­na a veľ­mi pek­ne im ďaku­jem za pod­po­ru v tom­to ťaž­kom obdo­bí. Ten­to rok sme mali ešte jeden dôle­ži­tý pre­tek — ME v Mos­kve, kde sa nám poda­ri­lo zís­kať jed­nu zla­tú a jed­nu strie­bor­nú medai­lu. Za účasť na OH vďa­čím svo­jim osob­ným tré­ne­rom, Gej­zo­vi Vas­so­vi, Maria­no­vi Tesa­ri­ko­vi, kto­rí má dosta­toč­ne pri­pra­vi­li a odo­vzda­li mi veľa skú­se­nos­tí, aby som sa dostal do tej­to olym­pij­skej posád­ky.”

Matúš Bube­ník, skok do výš­ky:

bubenik

Do začiat­ku OH ostá­va ešte pár týž­dňov a tlak sa samoz­rej­me stup­ňu­je, pre­to sme sa pre­su­nu­li do kľud­né­ho pro­stre­dia na Krá­li­koch, kde môžem neru­še­ne tré­no­vať. Účasť na OH pre mňa zna­me­ná vrchol špor­to­vej kari­é­ry. Čo sa týka príp­ra­vy mys­lím, že pre­bie­ha bez váž­nej­ších kom­pli­ká­cií, občas je potre­ba neja­ké­ho kom­pro­mi­su ale všet­ko je sme­ro­va­né k hlav­né­mu cie­ľu v Riu. Vol­ný čas sa sna­žím trá­viť v kru­hu blíz­kych a s pria­teľ­kou, vte­dy som v kľu­de a dob­re si oddých­nem.

Pred odle­tom do dejis­ka OH už stih­nem iba jed­ny pre­te­ky na mítin­gu v Nemec­ku a sľub u pre­zi­den­ta SR. Všet­ky ostat­né “vyba­vo­vač­ky” nechá­vam až po OH. Mojím hlav­ným hob­by je bas­ket­bal, kto­rý som v minu­los­ti hrá­val a kaž­de ráno u raňa­jok sle­du­jem zostri­hy z noč­ných zápa­sov NBA. Dote­raj­ší naj­väč­ší úspech je strie­bor­ná medai­la z Let­nej sve­to­vej uni­ver­ziá­dy 2015 v juho­kó­rej­skom Gwang­Ju.

Hlav­né ďaku­jem bude urči­te pat­riť rodi­čom, bez ich pod­po­ry počas štú­dií na VŠ by som sa ťaž­ko doká­zal dostať na OH, ďalej tre­né­ro­vi a pria­teľ­ke, kto­rí so mnou trá­via väč­ši­nu času, kto­ré­ho príp­ra­va na OH zabe­rie naozaj veľa a v nepo­sled­nej rade stre­dis­ku Duk­la BB za zastre­še­nie a výbor­né pod­mien­ky na príp­ra­vu a všet­kým fanú­ši­kom, kto­rí mi posie­la­ju veľa ener­gie do ďal­šej prá­ce!”

Mária Gáli­ko­vá, chô­dza:

maria

Štart na OH bude pre mňa spl­ne­ním špor­to­vé­ho sna. Ces­ta k tomu­to cie­ľu bola síce dlhá, ale záro­veň krás­na. Veľ­mi veľa som sa na nej nauči­la. To, že som to dotiah­la až sem, nevní­mam iba ako môj úspech. Je to výsle­dok pod­po­ry a prá­ce celé­ho náš­ho tímu! Nie som len vrcho­lo­vou špor­tov­ky­ňou, ale som už aj mami­nou tak­mer 5 roč­né­ho syna. 

Skĺbiť rodi­nu s vrcho­lo­vým špor­tom doká­žem hlav­ne vďa­ka man­že­lo­vi a záro­veň tré­ne­ro­vi Roma­no­vi Ben­čí­ko­vi a mojim rodi­čom, bez kto­rých by návrat k špor­tu nebol mož­ný. Veľ­ká vďa­ka pat­rí aj chlap­com v tré­nin­go­vej sku­pi­ne: 50t­ká­rom Mar­ti­no­vi Tiš­ťa­no­vi a Duša­no­vi Maj­dá­no­vi vďa­čím za veľ­mi veľa! Za posled­ných 10 mesia­cov sme strá­vi­li spo­lu naozaj veľ­mi veľa času a fun­gu­je­me už ako jed­na veľ­ká rodi­na. Tým naj­dô­le­ži­tej­ším člo­ve­kom v celom tom­to kolo­to­či je však pre mňa syn Šimon­ko. Cez tré­ning mi ochot­ne podá­va fľa­šu s vodou, počí­ta kolá na šta­di­ó­ne, ako­náh­le však skon­čím tré­ning a vypnem stop­ky, vtiah­ne ma do svoj­ho sve­ta.

Môžem byť ako­koľ­vek una­ve­ná, vete typu: „Mami, ideš hrať so mnou pišk­vor­ky?“ nedo­ká­žem odo­lať. Vďa­ka nemu doká­žem „unik­núť“ zo sve­ta špor­tu a jeho svet fan­tá­zie je pre mňa doko­na­lým rela­xom. Olym­pij­skú atmo­sfé­ru vní­ma už aj on, teší sa na mas­ko­ta Viní­cia a na to, ako bude Tis­ťo­vi, Duci­mu a mami­ne držať pal­ce a fan­diť pred tele­ví­zo­rom.”

Mária Cza­ko­vá, chô­dza:

Czakova_2

Čo sa týka mojich poci­tov k olym­pij­ským hrám, môžem pove­dať, že sa na ne už veľ­mi teším. Účasť na OH pre mňa zna­me­ná z jed­nej stra­ny poc­tu repre­zen­to­vať Slo­ven­sko a z dru­hej stra­ny isté zados­ťu­či­ne­nie za tvr­dú štvor­roč­nú príp­ra­vu. Teraz sa nachá­dzam na záve­reč­nom sústre­de­ní v Livig­nu. Keď­že sme zosta­li v Euró­pe, na kli­ma­tic­ké pod­mien­ky, kto­ré budú v Bra­zí­lii sa nevie­me dosta­toč­ne pri­pra­viť, pre­to náš slo­ven­ský atle­tic­ký zväz navrhol, aby sme akli­ma­ti­zač­ný pobyt v Bra­zí­lii absol­vo­va­li v mes­te Juiz de Fora. 

Voľ­né­ho času mám teraz pome­nej, keď­že sa sna­žím veno­vať príp­ra­ve na 120% ale medzi prvou a dru­hou tré­nin­go­vou fázou mám tro­cha času na číta­nie kni­žiek, hra­nie rôz­nych spo­lo­čen­ských hier s moji­mi tré­nin­go­vý­mi kole­gy­ňa­mi, a sem-tam spra­vím aj pár semi­nár­nych prác do ško­ly, keď­že sa venu­jem pop­ri špor­te aj dokto­rand­ské­mu štú­diu na Uni­ver­zi­te Mate­ja Bela v Ban­skej Bys­tri­ci. Mojou naj­väč­šou pod­po­rou je môj pria­teľ, samoz­rej­me rodi­čia, súro­den­ci a pria­te­lia. Keby sem mám napí­sať všet­kých, asi by mi nesta­či­li ani tri stra­ny.

Čo stih­nem ešte pred odle­tom? Odlie­tam na OH už 3.8 a zo záve­reč­né­ho sústre­de­nia sa vrá­tim 31.7, tak­že veľa času už nemám a už v pod­sta­te ani nič nestí­ham, iba sa zba­liť, roz­lú­čiť sa so všet­ký­mi a môžem sa odces­to­vať. Čo sa týka mojich oča­ká­va­ní, keď­že toto bude moja dru­há olym­piá­da, v prvom rade by som chce­la v Riu uspieť lep­šie ako napo­sle­dy v Lon­dý­ne. Mys­lím si, že to bude o nie­čo nároč­nej­šie”

Zdroj foto­gra­fií: https://pixabay.com/, Archív Matej Tóth, Richard Nagy, Boris Baláž, Mar­ti­na Koh­lo­vá, Pat­rik Tybor, Ondrej Kru­žel, Mar­tin Tiš­ťan, Ale­xan­da Lon­go­vá, Tomáš Klo­buč­ník, Denis Myšák, Matúš Bube­ník, Mária Gáli­ko­vá, Mária Czá­ko­vá

Pridať komentár (0)