Slovensko bolo veľmocou cukru. Mali sme až 14 cukrovarov a Prešovčana, ktorý bol priekopníkom vo svete

  • S výrobou cukru sme začali už v roku 1801, cukrovarom sa darilo až do reformy v roku 1989.
  • Dnes fungujú zo všetkých závodov len dva, jeden z nich čoskoro prispeje k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality Slovenska
  • S výrobou cukru sme začali už v roku 1801, cukrovarom sa darilo až do reformy v roku 1989.
  • Dnes fungujú zo všetkých závodov len dva, jeden z nich čoskoro prispeje k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality Slovenska

Slovenské cukrovarníctvo vybudovalo svoje základy už v roku 1801. K prvým cukrovarníkom patril Prešovčan Samuel Ján Certinger aj podnikateľ Mikuláš Lačný. To, ako cukor spočiatku vyrábali ti vyrazí dych. Najvyšší počet cukrovarov na Slovensku dosiahol 14, z ktorých bola väčšina zatvorená a momentálne chátra. Dva posledné slovenské cukrovary vlastnia nemecké koncerny.

Začiatky cukrovarníctva

V prvých rokoch 19. storočia sa na výrobu cukru začala používať  v naších končinách predovšetkým cukrová repa. Medzi priekopníkov a vynálezcov prácnych spôsobov získavania cukru patril prešovský lekárnik Samuel Ján Gertinger, ktorý ako prvý človek v Uhorsku získal z vtedajšieho jedného funta (560g) repy jeden jót (1,78g) tvrdého cukru. Na extrahovanie cukru použil nemecké technológie, ktoré v mnohých smeroch následne vylepšil.  

zdroj: cukr-listy.cz/on_line/

Cukrová repa sa pred spracovaním umyla, očistila, následne nazerala na kúsky, tie prechádzali lisom, máčaním, lúhovaním a varením sirupu. Ten sa čistil, sušil a rafinoval. Všetky tieto procesy prevádzal Gertinger v kovovom lise z trubiek a medených kotloch na priamom ohni. Pre rezanie, resp. strúhanie repy si vyhotovil vlastné strúhadlo. Rezky uložené do srstnatých vriec lisoval železnými tyčami vo vaniach. Získanú tekutinu varil v medených kotloch na otvorenom ohni.

Varením vyrobený sirup čistil dobytčou krvou a po usadení na drevených tanieroch opäť varil v medených kotloch. Zahustený sirup kryštalizoval na drevených tanieroch vo vykurovanej sušiarni asi 40 dní. Produktom bola hustá masa pokrytá cukrovou blanou, ktorú lisovali v špeciálnych drevených lisoch podľa Gertingerovho patentu, informuje Ľudovít Hallon vo svojej publikácii pre Historický ústav SAV.

zdroj: korunnycukor/o-nas/historia

O 30 rokov neskôr sa vo výrobe cukru začal angažovať aj podnikateľ Mikuláš Lačný v prvom cukrovare na území Uhorska vo Veľkých Uľanoch na juhu Slovenska. Spočiatku sa na procesy spojené s výrobou využívala iba ľudská energia, neskôr zvieracia. Na pohon uvedených i ďalších mechanizmov začali od prelomu 30. a 40. rokov 19. storočia najvyspelejšie cukrovary (Bratislava, Sereď, Trnava, Košice) zavádzať parné stroje. Ich výkon dosahoval až 44 kW.

Najväčší v strednej Európe

Veľkošuriansky cukrovar, tak ako mnohé podobné podniky, postavili počas priemyselnej revolúcie v oblasti, v ktorej sa darilo pestovaniu cukrovej repy. Za vznikom a rozvojom tohto podniku stoja cukrovarník Fridrich Frei, ale aj finančníci Maximilian Gerson, či Leopold von Lippman. Ako informujeme v našom predošlom článku, z najslávnejšieho cukrovaru sa dnes stala ruina, ktorú navštevujú iba bikeri.

Okrem výroby cukru podporil vznik tohto cukrovaru aj rozvoj regiónu a celého štátu vzhľadom na množstvo odvádzaných daní. Po rozbehnutí závodu stúpla aj potreba pracovnej sily, vznikli nové pracovné miesta, ktoré obsadili ľudia z Turca, Moravy a Čiech. Továreň so 150-ročnou históriou prežila vojny, znárodnenie aj privatizáciu.

Poznačilo ju viacero požiarov a najmä výbuch v roku 1989, pri ktorom zahynulo osem ľudí. Napriek všetkým úspechom podnik v roku 2000 ukončil výrobu a zostal dlho nevyužitý. Dodnes budovy pomaly chátrajú a nikoho príliš nezaujíma, že ide o významnú pamiatku, ktorá je odkazom budovania priemyselnej histórie a zaslúžila by si patričnú ochranu.

Gepostet von Čierne diery am Samstag, 14. Januar 2017

Posledné slovenské cukrovary vlastní Nemecko

Posledné dva cukrovary, ktoré sa na Slovensku podarilo udržať pri živote, vlastnia cukrovarnícke koncerny Nordzucker, ktorý vlastní podnik Považský cukor v Trenčianskej Teplej a Südzucker cez svoju rakúsku dcéru Agrana Zu- cker zasa ovláda seredské Slovenské cukrovary, informuje portál Trend.

Tieto dva posledné cukrovary sú len spomienkou na postsocialistickú flotilu viac ako desiatich cukrovarov vytvárajúcich Slovensku pracovné miesta a určitú potravinovú sebestačnosť. Napriek fungovaniu iba dvoch z nich je cukor jednou z mála potravín, v ktorých je Slovensko nielen sebestačné, ale aj vo veľkom ho exportuje.

zdroj: ciernediery/Trnavsky-cukrovar

Zelenšia výroba cukru

Reforma cukrovarníctva na Slovensku znamenala zánik ôsmich slovenských cukrovarov po roku 1989. Z pôvodne desiatich cukrovarov zostali dva, výrazne sa znížili aj pestovateľské plochy cukrovej repy. Kým v roku 1989 sa cukrová repa pestovala na vyše 50.000 hektároch poľnohospodárskej pôdy, v sezóne 2011/2012 predstavovala výmera cukrovej repy 17.768 hektárov, informuje denník Teraz.

Práve v roku 2020 sa však v slovenskom cukrovarníctve chystajú veľké zmeny. Seredský cukrovar plánuje vystavať novú elektráreň za 6,7 mil. eur. Fungovať by mala podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti Adriána Šedivého už v roku 2021. Pôvodné palivo – hnedouhoľný prach – v nej nahradia ekologickejším zdrojom energie – zemným plynom a bioplynom, čím splní najprísnejšie ekologické normy kladené počas celého procesu výroby potravín, informuje portál Parlamentné listy.

Zelenšia výroba cukru prispeje nielen k čistejšiemu životnému prostrediu pre región, ale aj k naplneniu ekologického záväzku SR voči EU dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Táto investícia je zároveň krokom k sebestačnosti Slovenska v cukrovarníckom priemysle a všeobecným krokom k jeho zelenšej výrobe. Závod bude totiž využívať bioplyn z produkcie cukrovarskej čistiarne odpadových vôd.

zdroj: Youtube/Animic Studios reprofoto

Výmena kotolne v Seredi predstavuje najväčšiu investíciu do ekologizácie cukrovarníckeho priemyslu Slovenska za posledných 10 rokov. Je kľúčová aj preto, lebo prichádza v neľahkom období, keď slovenský cukrovarnícky priemysel odoláva dôsledkom zrušených kvót na cukor, hromadeniu prebytkov na európskom trhu a tlaku na ceny.

Zdroje: Trend, Teraz, SAV, Parlamentné listy

Najnovšie video