Slo­ven­sko-indo­néz­ska fair­tra­de revo­lú­cia začí­na vďa­ka Divi­ne Spi­ces!

Ráchel Matušková / 20. októbra 2015 / Tools a produktivita

Divi­ne Spi­ces, slo­ven­sko-indo­néz­sky pro­jekt, kto­rý pri­dá­va dnes tak obľú­be­né­mu bio eko bláz­ne­niu úpl­ne nový roz­mer. Koko­so­vý cukor, vanil­ka, kávič­ka, koko­so­vý olej či kakao pro­du­ko­va­né domá­ci­mi oby­va­teľ­mi indo­néz­sky­ch ostrov, kto­rí využí­va­jú svo­je tra­dič­né postu­py a prí­sa­dy. 100% BIO zaru­če­né! Pri pro­duk­to­ch od Divi­ne Spi­ces si môže­te byť istí špič­ko­vou kva­li­tou.

 

Lukáš Ondišák je Slovák, ktorý svoj osud nenašiel na rodnej hrude, ale v ďalekej exotike. Luka precestoval viac ako 27 krajín a nakoniec zakotvil v Indonézii na ostrove Jáva. Ázia mu prirástla k srdcu natoľko, že sa tam rozhodol prežiť svoj život. Luka, ako ho volajú v medzinárodnom prostredí,  je jeden z tých lepších ľudí, ktorí aj keď objavili tajomstvá krajiny, nechce ich bezcitne drancovať. Namiesto toho prišiel na spôsob, ako pomôcť domácim farmárom, ako im zabezpečiť lepší život a tiež, ako pomôcť celej komunite.

 

 

Luka chce Európe ponúknuť len to najlepšie z Indonézie. Popredným produktom Divine Spices je kokosový cukor, ku ktorému sa pridávajú čokoládová vanilka z Tahity, kokosový olej, kávička zo Sumatry.

Indonézski farmári pred jeho príchodom zbierali kokosový nektár a za lacný peniaz ho predávali rôznym spracovateľom, čo sa Lukovi vôbec nepáčilo. Tak sa spojil s kamošom Wividom a spolu farmárov naučili kokosový nektár spracovávať, poskytli im náradie a dôsledne strážia kvalitu. Medzičasom pridali aj rôzne iné produkty, o ktorých sa postupne dozvedali od známych.

 

Luka je Slovák, no jeho myseľ rozhodne slovenská nie je. Pravdepodobne to mal v sebe odjakživa, no skúsenosti v zahraničí a uvoľnená jávanská atmosféra dali jeho slobodnej mysli priestor na rozlet. Zlými myšlienkami sa nezaoberá, ide kam ho srdce ťahá, žije pre dnešok. Nebojí sa na hlas povedať, že je šťastný človek!

Viac o Divine Spices, ale aj o Lukovi sa dozviete v rozhovore so sladkou príchuťou exotiky.

 

Ako si sa dostal do Indonézie? Predsa len pre Slovákov to nie je typická krajina ani na dovolenky, nie to ešte na presťahovanie sa.

V Indonézii som skončil po šiestich rokoch cestovania, bola to asi dvadsiata krajina v ktorej som bol. Poslednou krajinou pred Indonéziou bolo Thajsko. Ja som po dvoch rokoch štúdia na Technickej univerzite skončil, ale rodičov som musel upokojiť, že štúdium si dokončím, ale chcel som niekde inde, nie na Slovensku či Česku. A tak som sa dostal do zahraničia a k cestovaniu.  V roku 2009 som sa, aj dnes už bývalou frajerkou, prihlásil do Holandska na štúdium biznisu na univerzitu aplikovaných vied. V rámci štúdia sme 3 semestre museli stráviť mimo Holandska, z toho dve stáže a raz study abroud.

 

Prvýkrát som sa v Ázii ocitol počas biznis internship v Bankoku, Tu som sa zoznámil v niekoľkými Španielmi, naučil som sa po španielsky a na ďalší semester som chcel ísť do Argentíny. Spravil som prijímačky do Buenos Aires, no v ten istý deň ako ma prijali som sa rozhodol, že do Argentíny nepôjdem. Nebolo to rozhodnutie z rozumu, skôr srdce ma veľmi silno ťahalo späť do Ázie. Cítil som, že som môj život v Bankoku skončil veľmi rýchlo, tak som začal zháňať kde v Ázii na škole je voľné miesto ešte pre mňa. A tak som sa dostal do Indonézie na prestížnu univerzitu v Yogyakarte . A teraz som tu už 3 roky.

 

 

Takže by sa dalo povedať, že do Ázie Ťa priviedla náhoda?

Niekto by povedal, že náhodou, ale ja na náhody neverím. Niekedy to človek pochopí až po čase, po mesiaci po rokoch, že všetky životné rozhodnutia a zvraty mali zmysel a viedli k jednému cieľu. Tak aj ja to beriem tak, že to bol osud aby som sa dostal do Indonézie a tu začal Divine Spices, čím som našiel svoj životný projekt a zmysel.

 

Ako si sa teda dostal k Divine Spices?

Ja som už odjakživa bol fascinovaný kulinárstvom a rôznymi ingredienciami. Počas pol roku štúdia tu v Indonézii som mal krásny priestor na zistenie, čo vlastne chcem. Štúdium na indonézskej univerzite bol úplný joke, mal som kopu času na cestovanie a vlastné aktivity. Tak som si začal robiť výletíky po farmách, začal som sa učiť lokálny jazyk, nasával som autentickú atmosféru tejto krajiny. Vtedy som si uvedomil, že je tu úžasná diverzita produktov a kvalita je perfektná. Cca 80% celosvetového rastlinstva je v Indonézii, a táto krajina je úžasne rôznorodá vďaka veľkej rozlohe, rôznym nadmorským výškam, sopkám.

 

Tak som si urobil  ročný prieskum o krajine, kde sú aké podmienky, liečebné postupy, tradičné recepty. Až som našiel môjho terajšieho parťáka Wivida, ktorý už mal našliapnutý pekný fairtradový projekt. Zavolal ma vtedy, že sa mám prísť pozrieť k nemu. Tak som sa okamžite zbalil a  cestoval cez celú Jávu a ostal som u neho asi 5 dní a úplne ma to nadchlo. Vtedy sa začalo formovať Divine Spices. Ja som hľadal ľudí, ktorí by chceli pomáhať domácim farmárom, cítili by to tak ako ja, cez srdce, mohol by som im úplne veriť. A Wivid je presne taký.

 

 

Tak si sa pridal k Wividovi, spojili ste sily a začali makať na Divine Spices?

On už mal začatý koncept, ktorý sa počas našich 3 spoločných rokov vyvinul. Wivid už vtedy robil granulovaný kokosový cukor, robil to ešte v  konvenčnej kvalite, staral sa o desiatku farmárov. Už vtedy mal sociálny program, staral sa o 6 sirôt. Spolu sme tento koncept postupne budovali na spoločný sen, rozvinuli sme sociálny program, zvýšili kvalitu, pridali sme nové produkty.

 

Najviac informácií som našla o Vašom kokosovom cukre, aj čo sa týka propagácie. Ale máte aj iné produkty. Je kokosový cukor centrom záujmu Divine Spices?

Kokosový cukor je vlajkovou loďou, ktorou sa to celé začalo. Video máme zatiaľ len o jednom produkte, práve o cukre, ale postupne pribudnú aj o iných produktoch. Video o kokosovom cukre mi  robil talentovaný kamarát Juraj Ondráš, ktorý teraz v januári príde opäť za mnou a spolu natočíme aj ďalšie produkty. Ja mám pravidlo, že keď niečo nevieš robiť perfektne a niekto iný to vie, tak to daj urobiť radšej jemu. Preto sa ani sám nechytám do týchto videí, lebo by mi to samému zabralo príliš veľa času.  Čoskoro  príde zase iný kamarát, dokumentarista, fotograf, s ktorým spracujeme tiež všetky produkty. Takže kvôli tomuto je najviac zviditeľnený kokosový cukor.

 

Ako chutí kokosový cukor, prečo je taký perfektný, ako hovoríš?

Začnem zdravotnými výhodami. Má nižší glykemický index ako med, ktorý považujem za najzdravšie sladidlo na Slovensku. S bielym, hnedým a trstinovým cukrom ho ani neporovnávam, pretože to považujem za jed a malo by to byť zakázané. Náš kokosový cukor môžu aj diabetici, jedna lyžička sa v tele rozpúšťa cca 4 až 6 hodín. Obsahuje zinok, magnézium, vitamíny. Chuť je neskutočná! Zákazníci Divine Spices ho používajú  nie len ako sladidlo, ale aj ako chuťovečku namiesto čokoládky, keď majú chuť na sladké. Chutí ako karamel. Tá chuť ma dostala a aj kopec ďalších ľudí.

 

 

Spolupracuješ s 2000 farmármi, ktorí dodávajú kokosový cukor. Ako to funguje?

My nemáme zamestnaných ľudí, od ktorých produkty berieme. Oni sú niečo ako živnostníci, samostatní a slobodní a keď chcú, tak svoje produkty môžu predávať aj inde. Aktuálne máme skupinu 2000 farárov, s ktorými spolupracujeme.  Farmári vlastnia svoje pozemky, na ktorých pestujú napríklad palmy na kokosový cukor. Aby sme im nejak nenarúšali alebo nekomplikovali život, tak ich u nich doma učíme postupy výroby, aby sa dosiahla najlepšia kvalita, dodávame im kvalitné technické vybavenie. Pokiaľ im ostane nektár, ktorý nespracujú pre nás, tak s ním môžu nakladať ako chcú. Môžu ho aj predať niekomu inému v horšej kvalite, my však berieme len najlepšiu kvalitu vyrobenú podľa postupov, ktoré sme ich naučili.

 

Ako komunikuješ  s 2000 farmármi?

Funguje to na systéme zberných miest, na princípe supervisora. Ten jeden človek má pod sebou okolo 30 či 40 farmárov zo svojho okolia, z jednej dedinky. Na jednom mieste je zberné miesto, kde farmárikovia prinesú svoj cukor. Supervisor skontroluje kvalitu cukru, urobí vstupnú  kontrolu kvality, potom cukor prejde u neho sušičkou, aby sa odparila vlhkosť. Od supervisora ide cukor do centrálneho warehousu. Supervisor je tiež považovaný za farmára, len má napríklad tímlíderské schopnosti a zodpovednosť, že sa dokáže postarať a ustrážiť kvalitu ostatných farmárov. Oni si tieto hierarchie riešia sami medzi sebou, samé sa to tak vyvinulo u koho bude sušička. Tak sa im do toho nestaráme, lebo oni niečo, ako formálnosť neriešia.

Takže v skratke proces je takýto - od farmárov, cez supervisora, do centrálneho warehouse, cez balenie, finálnu kontrolu kvality až po finálneho zákazníka.

 

Aká je Tvoja úloha v tomto celom procese?

Mojou úlohou je staranie sa o Európu, o trhy, marketing, vyvíjanie nových produktov a nových kooperácií. Naháňanie financií do nášho sociálneho projektu. Mojou úlohou je vlastne všetko okrem produkcie, keďže som jediný Európan v tíme.

 

 

Poznáš farmárov aj osobne?

Jasne, poznám. Nie všetkých po mene, to by som sa zbláznil z toľkých mien. Ale keď máme tie naše obrovské eventy o veľkosti 2000 – 3000 ľudí, tak sa s nimi stretneme a to si štyri hodiny len ruky podávame a zdravíme sa. Snažím sa poznať všetkých aj osobne, ale nedá sa to pri takom počte ľudí. Mám skupinu niekoľkých farmárov u ktorých bývam a  s ktorými sa poznám dlhšie a lepšie.

 

Do akých krajín Divine Spices dováža svoje produkty?

Momentálne v Európe je to Česko, Slovensko. Rozbiehame Rakúsko a Taliansko, rysuje sa Francúzsko so Švajčiarskom. Robíme market research v Londýne, v Amsterdame a Nemecku, niečo sa rysuje v Slovinsku.

 

Akou formou predávate na Slovensku?

Máme e-shop, potom spolupracujeme s bio obchodíkmi a predajňami zdravej výživy , ktoré sa začínajú postupne rozbiehať. Ďalej sa naše produkty predávajú na rôznych nekomerčných akciách zameraných na zdravú stravu a zdravú myslel.  Naše produkty používajú výrobcovia RAW, vegetarián a vegán food. Hygienicky balené 4 g kávičkové cukre s našou ikonou na obale (Babičkou Sri) sa tiež veľmi dobre ujali v rôznych kaviarničkách.  Kombinácia nášho cukru s kávou je úžasná. Plánujeme aj vianočné trhy a rôzne eventy zamerané na zdravú stravu, bio a fairtrade. Keďže slogan Divine Spices je „Naša spoločná fair-trade (r)evolúcia“ tak sa snažíme aby to bola naozaj spoločná (r)evolúcia, krásny projekt pre dobro všetkých (vaše zdravie a životy farmárov). Práve preto neustále hľadáme partnerov a budeme si veľmi ceniť možnosť každej spolupráce.

 

 

Spomínal si, že máte aj sociálny program, staráte sa o siroty. V čom spočíva táto starostlivosť?

Spočíva vo finančnej pomoci. V Indonézii sú ľudia silno rodinne založení, tu  nie je problém kto sa o opustené dieťa postará. Ak sa stane, že ostane v rodine opustené dieťa, tak sa ho ujme nejaká teta alebo aj babička. Problém je však , že sa nemajú za čo o toto dieťa postarať. Takže budovať sirotince by nemalo teraz zmysel, stálo by to veľa peňazí, ktoré radšej dáme tým, ktorí sa o tie deti starajú a deti sú tým pádom v rodine a tak to má predsa byť, no nie?!

 

A prečo si sa rozhodol starať sa o siroty?

Je to pre nás veľmi prirodzené, že keď nám niečo bije do očí a máme možnosť pomôcť, tak to urobíme. Keď sa prebehneš Jávou, tak vidíš opustené, chudobné deti, tak nám to nedá nepomôcť. Ja som sa inšpiroval najmä Wividom, ktorý už na začiatku pomáhal šiestim sirotám. Tak sme potom v jeho krásnej vízií pokračovali. Máme veľké plány s našim sociálnom projektom, plánujeme detské ihrisko, nemocnicu, školu, knižnicu, školské autobusy, a iné projekty.

 

 

Ako dlho sa vidíš ešte na Jáve?

Fú, dlho, neviem presne koľko životov ešte. V tomto živote skutočne dlho. Nebudem tu asi nikdy žiť 12 mesiacov non-stop, lebo sa snažím navštevovať rodinu a priateľov a pobehať si trošku kamošov kade-tade po Európe, ktorých je naozaj veľa. Pracujem na usadení sa tu a čoskoro to vyzerá aj na Javansko-Slovenské detičky☺

 

V čom vidíš najväčší rozdiel medzi Indonéziou a Európou, prečo Ťa to tam tak ťahá?

Najviac asi ľudia a príroda, to sú asi také dve hviezdy. Ale krásna príroda s otrasnými ľuďmi nie je nikde to pravé orechové. A tiež, skvelí ľudia v zasmogovanom meste, to nie je nič pre mňa. Na Jáve je ideálna kombinácia týchto dvoch aspektov. Jávanci sú podľa mňa tí najkrajší ľudia, ktorých som kedy zažil, čo sa týka dobrosrdečnosti, pohodovosti a priateľskosti, úprimnosti. Oni sú dosť podobný srdečnosťou Novozélanďanom. Lebo na Novom Zélande som bol hotoví z ľudí. Ale to je Jáva a Jávanci, napríklad neďaleký ostrov Lombok je úplne iný Tam nie sú ľudia  až tak poctiví, a dobrosrdeční ako na Jáve. Indonézia je veľmi obrovská a diverzifikovaná, keďže je tu cez  280 etník. Čo ostrov to iní ľudia, iné správanie, iná kuchyňa, iné oblečenie, iné zvyky.

 

A vaši farmári sú len na Jáve alebo aj na iných ostrovoch?

Väčšina je na Jáve, ale samozrejme riešim aj iné ostrovy. Na Papue je vanilka a teraz rozbiehame nový produkt, brutálnu kávičku, zo Sumatry od kamarátovej rodiny, ktorí sú kávoví farmári. Taktiež je tam kamoškina babička, ktorá ma úžasné kakaové bôby. Takže po ostrovoch chodím najmä kvôli Divine Spices, ale aj kvôli sebe. Ráno sa zobudím a idem kam ma srdce ťahá.

 

Tak to je super život!

No tomu ver! Ja som šťastný človek. Ale ja si svoj život tuningujem, meditujem, zdravo sa stravujem, športujem, som optimista. Prílev endorfínov, ktorý zažívam každé ráno pri polhodinovej meditácii je neskutočný, to robí veľké divy.

 

 

Takýto prístup k životu si mal vždy v sebe alebo Ťa vyformovala Ázia?

Vždy som bol optimista, ale takéto odosobnenie sa od ega a kontrolu vlastných myšlienok som nadobudol až tu. Väčšinou ľudia hovoria, že myslia oni, ale nemyslia, mozog to vykonáva sám a non-stop. To je ako s dýchaním, ty nedýchaš, dýcha za Teba telo, to si ani neuvedomuješ. Dlho mi trvalo kým som sa naučil vypínať a ovplyvňovať neustály tok myslenia. A hlavne, častokrát som mal nejakú myšlienku, niečo mi prešlo hlavou a zrazu sa z toho stal chrobák a niekoľko hodín som sa tým zaoberal úplne zbytočne. Je to asi rok a pol čo som sa od tohto odosobnil. Keď cítim, že ide na mňa zlá myšlienka, tak ju jednoducho vyhodím z hlavy, nezaoberám sa ňou a tým pádom rýchlo zmizne. A na druhej strane pekné pozitívne myšlienky a nápady si ponechám v mysli a pekne sa s nimi pohrám. Toto mi v živote veľmi pomáha, venujem energiu veciam, ktoré majú zmysel. Ak človek neovláda svoje myslenie, tak dokáže celý život prežiť v niekde mimo, bez toho aby si všimol aký je život krásny. Zaseknutý v premýšľaní nad minulosťou a budúcnosťou a neužíva si prítomný okamih, ktorý je ten jediný skutočný čas, ktorý existuje!

 

Ako sa rozprávaš s farmármi, akým jazykom?

Po indonézsky viem veľmi dobre. Po jávansky asi tak na 20%, lebo to zložitý jazyk. Stále sa snažím pracovať na indonézštine, lebo tá sa dá použiť všade. Ale jávanštinu využijem len na Jáve, prídem na Bali alebo Borneo a tam jávansky nehovoria vôbec. Po jávansky sa snažím hovoriť najmä kvôli farmárom na Jáve, lebo najmä tí starší  majú úplne na háku indonéžštinu. Indonéžština je úplne ľahulinký jazyk, majú krásne slovíčka.

 

 

Ako vidíš budúcnosť Divine Spices?

Momentálne finalizujeme panenský kokosový olej, ktorý je  úplne namakaný, čistý ako voda zo studničky. Cukor sme vyvíjali tri roky, aby bol úplne perfektný. Wivid je do kvality úplný fanatik, robil kvalitu a vývoj pre Toyotu, on je taký malý Einstein. Rok dozadu, keď mi dal ešte len prvý prototyp kokosového oleja, tak už vtedy bola kvalita na úrovni olejov čo normálne kúpiš u nás v bioschope. A to bol ešte len na začiatku vývoja kvality. Až teraz koncom augusta mi dal finálnu verziu. Úplne perfektný, čistučký panenský kokosový olej, ručne robený s láskou. Teraz dávame dokopy balenia.

 

Potom pripravujeme kávičku zo Sumatry. To je úžasne kvalitná káva, v top 10 na svete. Klinčeky od kamarátovej babky, kakao od kamarátkinej babky, kurkuma, citrónová tráva. Rastliny bohov moringa a graviola, sú tu dosť známe veci, zdravé, liečia úplne všetko. Na to sa Vám určite oplatí čakať, myslím, že zmení život mnohých Slovákov, prinesú nový pohľad na liečenie.

 

Pripravujeme aj  ochutené kokosové cukre, niektoré budú k dispozícií ešte tento rok pred Vianocami (príchute zatiaľ neprezrádzame. bude to mega delikatesa a prekvapenie).  Jeden z nich, tajný recept od Jávanskej babičky som dal na vyskúšanie michelinovským kuchárom a boli úplne ohromení, nechápali čo to je za zázrak. Teraz išli vzorky aj Jamiemu Oliverovi do Londýna, tak sa teším na feedback

 

 

S kým spolupracuješ  vrámci Divine Spices? Kto je v základnom tíme?

Ja, Wivid, Tufa, Menogro, teda 3 Jávanci a 1 Slovák, sme tu spolu. Na Slovensku 4 ľudia a partáci v rôznych EU krajinách

 

Priznám sa, pred rozhovorom s Lukom som o nejakom kokosom cukre ani netušila. A teraz, keď som ho ochutnala, nechápem ako som bez neho, ako sladkoholičkaholička, mohla žiť.

Chuť kokosového cukru od Divine Spices je...prekvapivá...ohromujúca...exkluzívna...návyková! Ako hovorí Luka, ich bio kokosový cukor je legálna droga.  Cukor a ostatné produkty Divine Spices chutia o to lepšie, že si môžete byť istí, že papáte 100% kvalitu, podporujete lokálnych výrobcov a za celým projektom stojí Slovák! Divine Spices je skutočne sympatický projekt, vďaka ľuďom aj sociálnemu dopadu.  Možno by sa niečo podobné dalo zorganizovať aj na Slovensku?

 

Ďakujem za rozhovor a teším sa na novinky od Divine Spices!

Pridať komentár (0)