Slovensko na migračnú vlnu z Ukrajiny pripravené nebolo, kritizuje podpredsedníčka Hlasu

Autorka je právnička, bývalá riaditeľka Zväzu ambulantných poskytovateľov a podpredsedníčka strany Hlas-SD. 

Od začiatku vojny na Ukrajine ubehli dva mesiace. Dva mesiace sme svedkami ľudskej tragédie a príbehov, ktoré nás nútia prehodnocovať i naše hodnoty, bezpečnosť a integritu krajiny, v ktorej žijeme.

Poľsko darovalo svoje tanky Ukrajine. Nechce prezradiť ich počet

Vojnový konflikt u našich východných susedov zasiahol celý svet, no naše malé Slovensko o to viac, že jeho dôsledky denne vnímame aj v podobe migračných vĺn. 

Keď mierový dialóg zlyhá

Nie na všetko sa dá pripraviť. O možnom útoku sa špekulovalo dlhé týždne pred jeho začatím. Niektorí vravia, že vedeli mesiace vopred, čo sa udeje. Iní sme verili, že zdravý rozum zvíťazí. Určite nás bolo viac takých, ktorí sme do poslednej chvíle dúfali, že v civilizovanom svete už vojna nemá svoje miesto.

zdroj: TASR/AP Photo/Petros Giannakouris

Verili sme, že naše deti sa s vojnou stretnú len v učebniciach na hodinách dejepisu a nebudú musieť analyzovať smutné a ťažké životné osudy svojich nových ukrajinských spolužiakov. Žiaľ, mýlili sme sa. Mierový a konštruktívny dialóg zlyhal. A dnes musíme v plnom rozsahu čeliť následkom vojny. 

Dôležitá rovnica

Prvotný nápor utečencov ukázal, ako sa ľudia dokážu zmobilizovať a nezištne pomáhať aj bez motivácie a podpory štátu. Pomáhať si nielen, že musíme, ale aj chceme. Vždy je však prínosom, ak hľadáme a nájdeme také rozumné riešenie, kedy je bezpodmienečná pomoc v konečnom dôsledku vzájomnou pomocou.

Som presvedčená, že ak pomáhame úprimne a správne, naša pomoc druhým je zároveň aj pomocou nám samým. Dnes mám ale pocit, že túto rovnicu si zodpovední dostatočne neuvedomujú, pretože kroky, ktoré zodpovedné orgány robia, nie sú dostatočne systematické, premyslené a efektívne.

zdroj: TASR/AP Photo/Evgeniy Maloletka

Nepripravené Slovensko?

Povedzme si úprimne, že Slovensko na migračnú vlnu jednoducho pripravené nebolo. Vojnový útok nás bezprostredne všetkých prekvapil napriek tomu, že sa o tomto scenári a nevyhnutnosti prípravy naň hovorilo dlho predtým. Problém však je, ak ani dva mesiace po dni D stále nevieme cielene a užitočne nastaviť procesy vzájomnej pomoci.

Desaťtisíce ukrajinských utečencov Slovenskom prešli, desaťtisíce z nich tu zostali. Tí, ktorí zostali, majú status azylanta, žiadateľa o azyl alebo im bolo poskytnuté dočasné útočisko.

Vzácne údaje

Prvé týždne prúdili ľudia za naše hranice bez toho, že by sme od nich získavali potrebné a pre štát dôležité informácie. Dáta sú totiž to, s čím máme ako krajina napriek digitalizácii doby, v ktorej žijeme, stále veľké nedostatky. Týždne sme o utečencoch, ktorí k nám prišli, nevedeli takmer nič.

Štát nerobil nič preto, aby sme cielene zisťovali informácie typu: ľudia s akým vzdelaním a s akou kvalifikáciou k nám prichádzajú, či plánujú (aspoň orientačne) návrat alebo hľadajú trvalé útočisko mimo Ukrajiny, aký je ich zdravotný stav, a podobne.

Všetko sú vzácne údaje, na základe ktorých sa vie štát efektívnejšie pripraviť na to, ako týmto ľudom môže čo najlepšie pomôcť, ako ich vie čo najvhodnejšie zaradiť do spoločnosti, alebo ako sa čo najlepšie pripraviť na poskytovanie služieb, ktoré im štát bude musieť následne zabezpečiť. 

zdroj: Zuzana Dolinková

Čiastkové aktivity

Aktuálne vnímame rôzne čiastkové aktivity, a to najmä zase raz vďaka životaschopnosti a pomoci samospráv. Tie postupne vytvárajú rôzne centrá pomoci, podpory a konzultácií pre ukrajinských utečencov. V tejto súvislosti sa mi opäť vynára otázka:  Kde zostal štát? 

Nemal by túto pomoc riadiť a koordinovať štát, tak ako to robia aj okolité krajiny? 

Vieme dnes povedať, koľko z utečencov, ktorí sú aktuálne na území Slovenska, je zdravotníčok – lekárok a sestier, opatrovateliek, učiteliek, predavačiek, čašníčok, kuchárok, manažérok, vedkýň a pod.? 

Vieme dnes zodpovedne povedať, koľko z utečeneckých detí má alebo nemá povinné detské očkovania a koľko z nich trpí na iné ochorenia?

A v závislosti od toho pripraviť našich pediatrov, ale aj ostatných všeobecných a odborných lekárov na to, akú zdravotnú starostlivosť budeme poskytovať ďalším desaťtisícom pacientom okrem slovenských občanov? A za akých podmienok? 

zdroj: TASR/Milan Kapusta

Legitímne otázky

Na stole je legitímna otázka, prečo dnes neexistuje jedno koordinačné zariadenie s kompetenciami poskytovania potrebnej pomoci pre vojnových odídencov? Dva mesiace je dosť dlhá doba na vytvorenie takej inštitúcie, ktorá by komplexne zastrešovala pomoc pre utečencov, detailne analyzovala, prípadne i ponúkala a poskytovala rôzne formy pomoci.

Prvým a nevyhnutným krokom je vytvorenie komplexnej a kvalitnej databázy údajov o ukrajinských odídencoch, ktoré sú kľúčovým zdrojom informácií.

Na základe získaných údajov a inštitucionalizovanej formy pomoci môže štát podať všetkým odídencom pomocnú ruku a ponúknuť im adresnú spoluprácu, či už vo vzťahu k hľadaniu práce, poskytovaniu služieb, vrátane zdravotnej starostlivosti, s tým spojenej administratívy a jednoduchšieho začlenenia sa do spoločnosti.

Každý, kto sa akýmkoľvek spôsobom podieľa na vytváraní hospodárskeho výsledku štátu, je pre neho prínosom, a preto ide o obojstrannú pomoc. 

zdroj: TASR/Henrich Mišovič

Dvojitá výhra

Vhodná a urýchlená koordinácia utečencov do nášho sociálneho, pracovného či podnikateľského prostredia je dvojitá výhra. Nestavajme sa preto k pomoci ani k solidarite laxne.

Ak budeme pomáhať, konať a postupovať prvoplánovo a bez rozumu, aj tak potrebná solidarita stratí svoj pravý význam slova, svoj zmysel a podstatu. Čo sa v konečnom dôsledku obráti proti nám, proti našim občanom, proti Slovensku.

Tak ako sme nevedeli, či alebo kedy vojna vypukne, tak ani dnes nevieme povedať, kedy vojna skončí. Nezabúdajme však na to, že napriek bolestivým skúsenostiam občanov Ukrajiny je povinnosťou štátu konať tak, aby sme ako občania Slovenska pocítili dopady vojny a migrácie čo najmenej.  

Článok nie je autorským textom Startitup. Vyjadruje názor autora, nereprezentujú názory redakcie.