Slovensko patrí k „lídrom“ inflácie: Ceny u nás rastú rýchlejšie než u susedov

Slovensko sa opäť ocitlo na nelichotivom druhom mieste v rebríčku najvyššej inflácie v eurozóne. Podľa predbežných údajov Eurostatu sa spotrebiteľské ceny v septembri zvýšili medzimesačne o 0,2 %, čo znamená, že v porovnaní s minulým rokom boli vyššie o 4,6 %. 

To je návrat na úrovne z leta, keď inflácia dosahovala podobné hodnoty v júni a júli. Viac ako Slovensko zdražovalo už len Estónsko s infláciou 5,2 %. Rovnaký medziročný rast cien ako u nás zaznamenalo aj Chorvátsko.

Inflácia na Slovensku zrýchľuje, služby a energia tlačia ceny nahor

„Slovensko sa už dlhodobo pohybuje na popredných priečkach tejto nelichotivej štatistiky,“ pripomenul hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš. Vývoj cien ťahali nahor najmä služby a energie. Služby, ktoré sú pod tlakom rastúcich miezd a nedostatku pracovníkov, zdraželi medziročne o 7,9 %, teda ešte viac než v auguste.

Energetická inflácia, ktorá sa vlani v rovnakom období spomaľovala, v septembri opäť nabrala na sile. Ceny elektriny, plynu a tepla stúpli medzimesačne o 0,4 % a medziročne sú vyššie o 1,6 %. Ide o najrýchlejší rast od januára tohto roka. Určité spomalenie nastalo aspoň pri potravinách.

Záver roka by mohol byť miernejší, naznačujú prognózy

Potravinová inflácia, vrátane alkoholu a tabaku, klesla zo 4,3 % na 4,0 %. Aj tak zostáva nad priemerom eurozóny, ktorý bol v septembri len 3,0 %. Prognózy pritom naznačujú, že v závere roka by mohlo dôjsť k dočasnému ústupu, no podľa predpovedí Národnej banky Slovenska aj ministerstva financií sa v prvej polovici roka 2026 očakáva opätovné zrýchlenie k štyrom percentám.

Samotná eurozóna sa v septembri opäť dostala nad inflačný cieľ Európskej centrálnej banky, keď ceny vzrástli z 2,0 % na 2,2 %. Najviac zdražovanie cítili spotrebitelia v Nemecku (2,4 %), Holandsku a Španielsku (zhodne 3,0 %). To podľa ekonómov naznačuje, že ECB si pri rozhodovaní o úrokových sadzbách aj v najbližších mesiacoch zrejme zachová opatrnosť

Slovenská ekonomika v najbližších rokoch spomalí

Ukazuje tak najnovšia prognóza Inštitútu finančnej politiky (IFP). Podľa nich vzrastie hrubý domáci produkt v roku 2025 len o 0,8 percenta. Dôvodom je oslabený zahraničný dopyt, najmä v dôsledku colných sporov USA, ktoré sa prenášajú na európsky obchod a zasahujú aj slovenský automobilový priemysel. Domáci dopyt síce podrží spotreba domácností, keďže mzdy by mali aj po zohľadnení inflácie stúpnuť o 2,3 percenta, avšak konsolidácia verejných financií zníži ochotu ľudí míňať a prinúti ich čerpať z úspor.

Investície bude poháňať najmä plán obnovy a eurofondy, ktoré v roku 2026 dosiahnu kulmináciu. Vtedy by mal rast HDP zrýchliť na 1,3 percenta. Podľa IFP však ekonomika zostane brzdou zahraničného obchodu a zásadnejšie oživenie exportu príde až v roku 2027, keď sa rozbehne výroba automobilky Volvo. V tom istom období sa však investície prepadnú pre ukončenie Plánu obnovy a časť ekonomickej aktivity sa presunie do dostavby nemocníc.

Aký bude trh práce? 

Trh práce má podľa prognózy zostať stabilný, no s viditeľnými limitmi. Zamestnanosť v rokoch 2025 a 2026 prakticky stagnuje a nezamestnanosť sa zvýši na 5,6 percenta. Dôvodom je nepriaznivá demografia, ktorá znižuje počet pracovne aktívnych ľudí. Firmy budú čeliť nedostatku pracovníkov, čo bude tlačiť mzdy nahor, no na druhej strane konsolidačné opatrenia budú tlmiť možnosti rastu platov, najmä vo verejnom sektore. Reálne mzdy sa v budúcom roku zvýšia len minimálne, keďže inflácia opäť zrýchli.

Ceny tovarov a služieb majú v roku 2025 vzrásť o 4,1 percenta, v roku 2026 dokonca o 4,4 percenta. Infláciu potiahnu vyššie ceny energií, ktoré sa postupne vracajú na trhovú úroveň, či januárové zvýšenie DPH. Časť tlaku síce zmierni adresnejšia pomoc so zaplatením cien energií, no aj tak zostane rast cien citeľný. IFP predpokladá, že dlhodobo sa inflácia bude stabilizovať, no cenová hladina bude rásť rýchlejšie pri službách než pri tovaroch.

Prognóza zároveň upozorňuje na viaceré riziká. Negatívne prevažujú nad pozitívnymi – medzi najvážnejšie patrí neistý vývoj svetového obchodu a možné nevyčerpanie zdrojov z Plánu obnovy. Pozitívnym faktorom môže byť vyšší fiškálny stimul v Nemecku či rast obranných výdavkov, no ten slovenskú ekonomiku ovplyvní až s časovým odstupom.

Slovensko tak podľa IFP čakajú najbližšie roky pomalého rastu, pri ktorom budú verejné financie zväzovať ruky vláde a demografia oslabovať potenciál trhu práce. Ekonomika sa bude musieť opierať o eurofondy a investície, no dlhodobo jej chýbajú nové rastové impulzy.

Čítaj viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality