Slovensko prakticky nemá žiadne národné parky. Drevo nám ťažia aj Rakúšania

Lenka Sidorová / 31. októbra 2018 / Zo Slovenska

zdroj: pixabay.com
  • Oby­čajní Slo­váci bo­jujú za zvy­šok le­sov, za­tiaľ čo je vláda hlu­chá
  • Slo­ven­ské ná­rodné parky sú len čiary na pa­pieri, ťaží a strieľa sa všade
  • Ra­kú­ša­nia prídu, vy­rúbu naše drevo a od­ídu
  • Pred vy­hy­nu­tím stoja ti­sícky dru­hov ži­vo­čí­chov

To, ako sa na Slo­ven­sku sprá­vame k naj­cen­nej­šiemu prí­rod­nému bo­hat­stvu a spo­loč­nému de­dič­stvu, je na hanbu. „Kto ub­li­žuje lesu, ub­li­žuje aj nám. Les po­tre­bu­jeme pre ži­vot a najv­zác­nej­šie druhy stoja pred vy­hy­nu­tím,“ vo­lajú ak­ti­visti, no vláda ani po roku ne­pri­jala ich ná­zory, po­žia­davky či apel na zmenu pri de­vas­to­vaní na­šich le­sov.

Šo­ku­júci je aj prí­beh váš­ni­vého les­níka Ka­rola Ka­lis­kého, ktorý vy­štu­do­val les­nícku školu, no keď za­klo­pal na dvere les­ného zá­vodu, do­zve­del sa, že s jeho ná­zormi sa ne­môže za­mest­nať v les­nom hos­po­dár­stve.

„Máme na Slo­ven­sku ofi­ciálne 9 ná­rod­ných par­kov, no ani je­den z nich ne­spĺňa me­dzi­ná­rodné kri­té­ria. Sú to len čiary a mape, ktoré týmto le­som ne­pos­kytli do­sta­točnú ochranu,“ po­ve­dal Ka­liský na so­bot­ňaj­šom pro­teste My sme les za 5% bez­zá­sa­ho­vého úze­mia.

To, že na Slo­ven­sku žiadne ná­rodné parky vlastne ne­máme po­tvr­dila šefka or­ga­ni­zá­cie Gre­ep­race Ľuba Tru­bi­ni­ová. „Ne­raz som po­čula, že les­níci vy­rú­bali po­sledné naj­cen­nej­šie zvyšky za­cho­va­ných le­sov tam alebo onam, čiže de­fakto zni­čili tzv. pred­met ochrany, to zna­mená zá­konný dô­vod, aby tie po­sledné zvyšky mohli byť vy­hlá­sené za chrá­nené úze­mia.

Ve­de­nie le­sov SR vy­hlá­silo, že s bez­zá­sa­ho­vos­ťou sú­hla­sia len nad hor­nou hra­ni­cou lesa, to zna­mená v pásme ko­so­dre­viny a skal­ných bral,“ uviedla Tru­bi­ni­ová, ktorá po­u­ká­zala na to, že sú aj dobrí les­níci, a boli to práve oni, kto va­ro­val, že to, čo sa v le­soch deje už nie je v po­riadku a ak to tak bude po­kra­čo­vať, bude veľmi zle. „Zmena klímy po­stu­puje, ide o ži­vot a naše lesy sú naši naj­lepší spo­jenci. Lesy nie sú pe­niaze, my všetci sme lesy,“ do­dala.

Zo­bra­ziť celú ga­lé­riu (7)
zdroj: Euro­sence s.r.o.

Cie­ľom via­ce­rých ochra­nár­skych zdru­žení je, aby sa naša vzácna časť le­sov mohla slo­bodne vy­ví­jať bez zá­sahu člo­veka. V na­šich pra­le­soch a ná­rod­ných par­koch sa však môžu voľne po­hy­bo­vať ťažké stroje, ká­cať stromy a všade sa po­ľuje ale keď tu­rista vy­bočí z chod­níčka, už po­ru­šuje zá­kon. Ná­rodné parky majú byť predsa pre ľudí, ktorí ich mi­lujú, nie pre ľudí s puš­kami, pes­ti­cídmi a pí­lami. „Žia­dame 5% úze­mia pre prí­rodu. 95% Slo­ven­ska by mohlo byť dosť pre hos­po­dáro a ob­chod­ní­kov,“ kon­šta­tujú ochran­co­via. As­poň 50% úze­mia ná­rod­ných par­kov by malo byť ab­so­lútne bez zá­sahu člo­veka, bez sta­va­nia ho­te­lov, bez ťažby dreva, bez strie­ľaní zvie­rat, atď.

„Ni­če­nie týchto území je zod­po­ved­nosť vlády SR.  Na vládu ape­luje vyše 100 špič­ko­vých ved­cov, no je voči nim hlu­chá,“ za­znelo na ná­mestí v Ban­skej Bys­trici. Ve­deckú ko­mu­nitu na pro­teste za­stu­po­val Mi­chal Wie­zik: „Les je ne­uve­ri­teľne kom­pli­ko­vané spo­lo­čen­stvo, vy­ví­ja­júce sa a trva­júce 365 mi­li­ó­nov ro­kov. Ne­ub­li­žuje mu ani vie­tor, ani ly­ko­žrút, ani po­žiar ani čas. Je­diný, kto mu môže ub­lí­žiť sme my ľu­dia. Väč­šina týchto po­znat­kov je v praxi ig­no­ro­vaná, akoby ani ne­exis­to­vali. 100-ročná rubná doba (do 100 ro­kov bude každý strom v hos­po­dár­skom lese vy­rú­baný) ohro­zuje priamo exis­ten­ciu tre­tiny les­ných dru­hov.

Ďal­šia sku­pina les­ných dru­hov je lik­vi­do­vaná tým, že sa stromy vy­sá­dzajú prí­liš husto, aby sa do­siahlo ma­xi­mum v pro­duk­cii drev­nej hmoty, to za­bíja iné druhy a spo­lo­čen­stvá, ktoré po­tre­bujú svetlo a pries­tor. Ďal­šou zlou prak­ti­kou je vy­sá­dza­nie mo­no­kul­túr a ne­pô­vod­ných dre­vín. A tak strá­came množ­stvo prí­rod­ného bo­hat­stva, ktoré mimo pô­vod­ných le­sov žit ne­vie,“ vy­svet­lil.

„Na mieste je ter­mín eko­cída, sku­točne za­bí­jame celý les. Ob­ha­joba les­ní­kov, že po vy­rú­baní, vy­sa­dia strom­čeky je ne­vy­ho­vu­júca. Pre­tože kým ich stihnú vy­sa­diť, pôdu, ktorá sa vy­ví­jala mi­li­óny ro­kov spláchne prvý väčší dážď. A na­po­kon hlu­cháň a iné zvie­ratá ne­do­kážu žiť  na rú­ba­nisku či v sm­re­ko­vej mla­dine, po­tre­bujú les. Nie je možné zlú­čiť ťažbu dreva s tým, že za­cho­váte celú šírku les­ných dru­hov, les­ných spo­lo­čens­tiev a les­ných pro­ce­sov,“ do­dal a upo­zor­nil aj na to, že mi­nis­ter ži­vot­ného pro­stre­dia, kto­rého z toho vi­níme, nemá v tejto si­tu­ácii tak­mer žiadne slovo, o lese roz­ho­duje mi­nis­ter­stvo hos­po­dár­stva a mi­nis­ter­stvo vnútra.

Sve­tový fond pre ochranu pri­rody bo­juje za ochranu najv­zác­nej­ších le­sov na svete a má po­bočku aj na Slo­ven­sku, kde je za­tiaľ stále čo chrá­niť. Jeho ria­di­teľka Mirka Plass­mann upo­zor­nila, že ťažba na Slo­ven­sku je 3-krát ma­sív­nej­šia ako napr. v Bul­har­sku. „Len ne­dávno bolo po­da­ných vyše 30 žia­dostí pre ude­le­nie vý­nimky na spra­co­va­nie ka­la­mít v najp­rís­nej­šie chrá­ne­ných úze­miach.

„Na Slo­ven­sku máme už iba 10-ti­síc hek­tá­rov pra­le­sov, čo je ne­celá pol per­cento roz­lohy lesa,“ va­ro­vala Plass­mann. Bul­har­sko má 10-krát via­cej pra­le­sov a na­priek tomu ťaží me­nej dreva. Na Ukra­jine má prí­roda ab­so­lútnu slo­bodu na 6% per­cen­tách úze­mia. Takže, keď chce Slo­ven­sko 5% bez­zá­sa­ho­vých území, nie je to nič ne­štan­dardné.

Ak by ste chceli viac ako 5% ne­na­ru­še­nej prí­rody, mô­žete pod­pí­sať pe­tí­ciu le­so­o­chra­nár­skeho zdru­že­nia Vlk za 10%. Bý­valý ra­di­teľ správy Ná­rod­ného parku Nízke Tatry a od­bor­ník na pra­lesy z OZ Pra­les Ma­rián Ja­sík pre­zra­dil, čo sa stalo na zod­po­ved­ných mies­tach: „Bol som sved­kom toho, ako sa z od­borne eru­do­va­ných in­šti­tú­cií na ochranu prí­rody stá­vajú len ná­stroje  ur­či­tého úz­keho sku­pi­no­vého zá­ujmu. Ľu­dia, kto­rým šlo o vec, boli po­stupne na­hra­dzo­vaní ľuďmi, ktorí ne­boli ani od­bor­níci a ča­sto­krát pre­sa­dzo­vali svoje vlastné zá­ujmy alebo úzke sku­pi­nové zá­ujmy. Šéfmi sa stá­vali ľu­dia, ktorí o lese nič ne­ve­deli a há­jili niečo iné ako ochranu lesa.“

Prob­lém slo­ven­ských le­sov de­tail­nej­šie

Ka­rol Ka­liský nám prob­lém slo­ven­ských le­sov pri­blí­žil pod­rob­nej­šie:

Les­níci v slo­ven­ských le­soch ťa­žia viac dreva akoby mali a to do­konca aj v ná­rod­ných par­koch. Ako je to možné? 

Hlavný prob­lém je, že slo­ven­ské ná­rodné parky vô­bec ne­zod­po­ve­dajú me­dzi­ná­rod­ným štan­dar­dom. Podľa na­šej le­gis­la­tívy sa v ná­rod­nom parku bežne hos­po­dári a bežne hos­po­dári zna­mená aj tie ti­sícky hek­tá­rov rú­ba­nísk v Níz­kych Tat­rách. K tomu patrí aj to, že keď príde ka­la­mita, les­níci majú po­vin­nosť ju spra­co­vať a to na­priek tomu, že je to ná­rodný park, kde by ochrana prí­rody mala byť nad­ra­dená ale zjavne nie je.

Koľko dreva sa ročne vy­rúbe oproti tomu, koľko by ešte bolo únosné?

Dl­ho­dobo sa na Slo­ven­sku rú­balo okolo 5 mi­li­ó­nov ku­bí­kov dreva ročne a po­sled­ných ro­koch je to dvoj­ná­sobne viac. To na čo po­u­ka­zu­jeme my, nie je ani tak toto alar­mu­júce číslo ale to, že tá ťažba pre­bieha z veľ­kej časti práve v chrá­ne­ných úze­miach a vo veľmi hod­not­ných sta­rých le­soch, do­konca aj v pra­le­soch. Tet­rov hlu­cháň je sym­bol tých hor­ských sm­re­čín, ktorý je akýmsi dážd­ni­ko­vým dru­hom – to zna­mená, že jeho ochra­nou do­ká­žeme za­bez­pe­čiť ochranu ti­sí­cok ďal­ších dru­hov toho hor­ského lesa. Po­kiaľ strá­came hlu­cháňa, strá­came ti­sícky dru­hov spolu s ním. My sme od roku 2004 zde­ci­mo­vali po­pu­lá­ciu hlu­cháňa na po­lo­vicu a dnes máme už len 600-800 je­din­cov, čo je tak nízke číslo, že pre hlu­cháňa môže zna­me­nať úplné vy­hy­nu­tie.

V slo­ven­ských ho­rách údajne ťa­žia aj ra­kúske firmy, je to pravda? 

Áno, sú úze­mia, kde si ra­kúsky, na­zvime to in­ves­tor, kú­pil kus lesa, ktorý kú­pil nie kvôli tomu, že sa mu ten les páči ale kvôli drev­nej hmote a do­chá­dza k vý­ru­bom, ktoré sú za hra­ni­cou únos­nosti. Ra­kú­šan si ta­kého miesto vy­ťaží a od­íde preč. Je to trend, ktorý vi­díme nie len na Slo­ven­sku. V Ru­mun­sku zmizli už dve tre­tiny pra­le­sov.

O koľko ki­lo­met­rov lesa príde SR každý rok?

Len v Níz­kych Tat­rách sme od roku 2004 do roku 2014 prišli o 7-ti­síc hek­tá­rov sta­rých le­sov, čo je 70 ki­lo­met­rov štvor­co­vých. O ta­kúto plo­chu na ce­lom Slo­ven­sku pri­chá­dzame ročne, pre­tože podľa sa­te­lit­ných sní­mok za po­sled­ných 15 ro­kov sme prišli asi o 760 km štvor­co­vých lesa.

Les pre svoj ži­vot predsa po­tre­buje aj pad­nuté stromy, ne­škodí mu, keď sa z neho všetko drevo be­rie preč?

Prí­beh stromu v ná­ro­dom parku má byť iný ako prí­beh stromu v hos­po­dár­skom lese. Jeho bio­masa je ener­gia slnka a ži­viny, ktoré sa v ňom hro­ma­dili celý ži­vot a majú slú­žiť na to, aby ten eko­sys­tém pros­pe­ro­val. Až jedna tre­tina les­ných dru­hov je via­zaná na mŕtve drevo. Čiže prak­ticky, keď to mŕtve drevo z lesa zo­be­rieme, tak sme uro­bili ge­no­cídu jed­nej tre­tine dru­hov.

Čo môže pre zá­chranu le­sov uro­biť oby­čajný člo­vek?

Je mož­nosť prísť na ná­mes­tie po­ve­dať, že sa nám to ne­páči ale ja osobne som pre­sved­čený o tom, že to, ako kra­jina vy­zerá je od­ra­zom toho aká je spo­loč­nosť. Naj­dô­le­ži­tej­šie je, aby ľu­dia ne­stra­tili zá­u­jem o tému, aby cho­dili do tých le­sov, lebo ak prídu o kon­takt s prí­ro­dou, tak si ani ne­všimnú, že o niečo pri­chá­dzame. Keď si nie­kto za­mi­luje ne­jaké miesta, tak mu na tom prav­de­po­dobne bude zá­le­žať, to je cel­kom lo­gické a to je to, čo dnes po­tre­bu­jeme.

Pridať komentár (0)