Slovensko už nebude plytvať potravinami či rúbať zdravé stromy kvôli palivu

  • Slovensko konečne urobilo veľký krok k ochrane životného prostredia
  • Envirostratégia 2030 prešla hlasovaním
  • Medzi jej hlavné priority patria odpady, ochrana ovzdušia a lesných ekosystémov
pot
pixabay.com
  • Slovensko konečne urobilo veľký krok k ochrane životného prostredia
  • Envirostratégia 2030 prešla hlasovaním
  • Medzi jej hlavné priority patria odpady, ochrana ovzdušia a lesných ekosystémov

Startégia nezabúda ani na zelené opatrenia v oblasti vôd alebo klimatické zmeny a ďalšie efektívne opatrenia. „Environmentálne výzvy, ktorým Slovensko čelí, si vyžadujú dlhodobú víziu a strategické smerovanie. Práve Envirostratégia 2030, na ktorej pracoval veľký tím odborníkov nastavuje ciele a navrhuje opatrenia, ako sa k nim dopracovať,“ informoval v tlačovej správe podpredseda vlády a minister životného prostredia László Sólymos.

Viac bezzásahových území

Do roku 2024 sa prehodnotí a zjednoduší systém chránených území a stupňov ochrany, aby sme naše lesy nerúbali hlava nehlava. V národných parkoch budú bezzásahové územia tvoriť 50 % celkovej rozlohy národného parku do roku 2025 a 75 % tejto rozlohy do roku 2030. V bezzásahových územiach bude ťažba zakázaná a na ostatnom území bude uprednostňované prírode blízke obhospodarovanie.

Zvýšiť sa má aj kontrola ťažby dreva. Slovensko chce dosiahnuť aj lepší stav vôd a prijaté zelené opatrenia majú zabezpečiť zvýšenú ochranu pred povodňami. Zadržiavaním vody a zodpovednejším hospodárením s vodou, má dôjsť k obmedzeniu sucha a nedostatku vody.

Stopku dostane spaľovanie uhlia, šancu dostane eko doprava

V ďalšej oblasti sa hlavné opatrenia zameriavajú na minimalizovanie spaľovania uhlia, ekologickú dopravu a efektívnejšie a čistejšie vykurovacie systémy.

Odstránené by mali byť tiež environmentálne škodlivé dotácie na uhlie alebo biomasu z neudržateľných zdrojov. Dôvodom je fakt, že na Slovensku podľa portálu biomasaker.wolf.sk ubudlo od roku 2000 760 km2 lesov (približne rozloha okresu Trnava) a v súčasnej dobe sa ťaží takmer 4 milióny kubíkov dreva na energetické účely, pričom udržateľná ťažba všetkého dreva je na lesných a nelesných plochách 5,8 – 6 miliónov kubíkov.

Viac recyklácie, menej plytvania

Na Slovensku sa má do roku 2030 zvýšiť miera recyklácie komunálneho odpadu na minimálne 60 %. Do roku 2035 má byť zase znížená miera jeho skládkovania na menej ako 25 %.

Zároveň sa zvýši používanie preventívnych opatrení na prevenciu vzniku čiernych skládok. Veľkým krokom má byť taktiež obmedzenie produkcie potravinového odpadu, k čomu sa už teraz zaviazali veľké reťazce ako je Lidl, Coop Jednota či Tesco.

Koniec má byť aj s plytvaním potravinami v reštauráciách či supermarketoch. Nespotrebované potraviny budú musieť byť darované charite. Potraviny po záruke sa zase budú musieť kompostovať či energeticky zhodnotiť.

V su­sed­nom Česku je pritom už dlhší čas možné da­ro­vať jedlo pred alebo po zá­ruke, exis­tujú tu aj špe­ciálne ob­chody, v kto­rých ta­kéto po­tra­viny pre­dá­vajú. V Brne si na­prí­klad mô­žeš vý­hodne kú­piť čipsy po zá­ruke, ktoré sú úplne v po­riadku, alebo lacný jo­gurt, kto­rému čo­skoro končí zá­ruka. Mno­hým ľu­ďom to vý­razne uľah­čuje ži­vot, najmä so štu­dent­ským či dô­chod­ko­vým roz­poč­tom. Takýto systém funguje aj v Kodani a je veľmi obľúbený najmä u ľudí, ktorí sa sem prisťahovali z iných krajín.

Všetky spomenuté kroky výrazným spôsobom prispejú k znižovaniu záťaže na životného prostredie v našej krajine. Naozaj oslavovať však budeme môcť až vtedy, keď sa dočkáme prvej implementácie zelenej stratégie a prvej zmeny zákona.

Inšpiráciou nám môže byť Nórsko

Nóri uro­bili vý­znamný krok k ochrane ži­vot­ného pro­stre­dia už v roku 2016. Ich vláda to­tiž schvá­lila zá­kaz ná­kupu pro­duk­tov, ktoré sú spo­jené s od­les­ňo­va­ním tro­pic­kých le­sov. To zna­mená, že viac ne­pod­pi­sujú žia­den kon­trakt so spo­loč­nos­ťami, ktoré sa po­die­ľajú na od­les­ňo­vaní.

Nór­sko sa tak stalo cel­kom pr­vou kra­ji­nou na svete, ktorá pod­po­rila po­li­tiku za de­fi­ni­tívny zá­kaz vý­rubu pra­le­sov. To zna­mená, že všetky to­vary vy­pro­du­ko­vané kra­ji­nou sú prí­sne kon­tro­lo­vané.

Nór­sko roz­behlo aj mnoho iných pro­jek­tov za úče­lom zní­žiť svoju uhlí­kovú stopu. Za­čalo s vý­stav­bou 10-tich cyk­lis­tic­kých diaľ­nic okolo svo­jich 9 naj­väč­ších miest. Ná­sledne sa pri­dalo k Ho­land­sku s ná­pa­dom od roku 2025 úplne za­ká­zať pre­daj au­to­mo­bi­lov, ktoré majú ben­zí­nové či naf­tové mo­tory.

K tejto téme sa viaže aj per­lička z re­klam­nej bran­dže. Au­to­mo­bilky, ktoré pro­pa­go­vali svoje autá ako eko­lo­gické, ale pri­tom ich vo­zidlá mali mo­tor po­há­ňaný pa­li­vami vy­ro­be­nými z fo­síl­nych zdro­jov, do­stali ne­malú po­kutu. Od­vtedy v Nór­sku platí zá­kaz po­u­ží­vať vý­razy „eko­lo­gický“, „čistý“, „prí­rodný“, „še­trný k ži­vot­nému pro­stre­diu“ v spo­ji­tosti s au­tami.

Mapa Európy sa nám tak za­čína čo­raz viac ze­le­nať. Pa­lec hore všet­kých vlá­dam, ktoré tieto ak­ti­vity pod­po­rujú.

 

zdroj:minzp.sk

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech