Slovensko vyzýva k urýchleniu zálohovania plastových fliaš. Lesníci či turisti spísali výzvu

Zároveň vyzvali výrobcov nápojov, obchodníkov či predajcov k plnej súčinnosti pri zavádzaní zálohovania na Slovensku. Chcú, aby vláda bezodkladne zaviedla systém zálohovania. Taktiež apelujú na výrobcov nápojov, obchodníkov, ako aj predajcov, aby boli v zavádzaní zmien súčinní.

Pod výzvou sú podpísani ochranári, samosprávy, lesníci, poľnohospodári, rybári, poľovníci aj turisti. Čím skôr povinné zálohovanie vstúpi do praxe, tým skôr máme šancu stlmiť všadeprítomnú záplavu plastami.

Zo štúdie „Analýza nezákonne pohodeného odpadu (littering) v SR“ vyplynulo, že takmer tretinu nezákonne pohodeného odpadu tvoria nápojové PET fľaše. Okolo analyzovaných úsekov ciest bolo nameraných priemerne až 600 litrov nápojových PET fliaš na každý kilometer. Zálohovanie pritom znižuje odhadzovanie nápojových obalov až o 95 %.

Zobraziť celú galériu (4)

zdroj: pexels.com

Prieskum verejnej mienky v januári 2019 zistil, že viac ako 86 percent opýtaných Slovákov podporuje zálohovanie PET fliaš a plechoviek a 96 % respondentom neprekáža, ak pri kúpe nápoja zaplatia zálohu, ktorá sa im vráti pri spätnom odovzdaní fľaše či plechovky.

Systémy zálohovania bežne dosahujú účinnosť zberu cez 90 %, pričom napr. zálohovanie JNO v Nemecku dosahuje dlhodobo 98,5 %. Znamená to, že takmer žiadne fľaše a plechovky už nekončia mimo systému – v zmesovom odpade alebo v prírode.

Pri zálohovaní sa má uplatniť spravodlivý princíp „znečisťovateľ platí“. Ak niekto chce nápoj v PET fľaši, je spravodlivé, že si priplatí približne 1 cent (0,01€) na fľašu za prevádzku systému, ktorý zabezpečí, že obal neskončí v životnom prostredí, ale bude zrecyklovaný. Cena zálohovania bude stáť spotrebiteľa 0,011 € za PET fľašu a 0,00 € za plechovku (IEP 2018).

Zobraziť celú galériu (4)

zdroj: pixabay.com

Zavedením zálohovania vyčíslila štúdia Envirostratégie 2030 úspory miest a obcí na čistenie ulíc v súvislosti s podstatným znížením litteringu (nelegálne pohodených odpadov) na 1,2 – 2,7 miliónov eur ročne.

Hromadia sa aj názory, že zálohovanie môže zlikvidovať triedený zber v obciach a mestách SR. V mnohých krajinách, ktoré dnes zálohujú jednorazové nápojové obaly však triedený zber funguje bez problémov a podstatne lepšie, ako je tomu u nás napr. Švédsko, Dánsko, Fínsko, či Nemecko, Holandsko, Litva, ktoré už v súčasnosti prekračujú cieľ EÚ v recyklovateľnosti 50 %.

Zobraziť celú galériu (4)

zdroj: pexels.com

„Veríme, že slovenskí výrobcovia po vzore svojich českých kolegov konečne pochopia nevyhnutnosť zavedenia zálohovania a v zmysle navrhovaného zákona v spolupráci s MŽP SR vytvoria dobre fungujúci zálohový systém pre nápojové PET fľaše a plechovky,” píšu vo svojej výzve organizácie.

Katalyzátorom úsilia MŽP zaviesť zálohovanie je dnes smernica EÚ o redukcii dopadu plastových produktov na životné prostredie schválená Európskym parlamentom koncom marca 2019, ktorá určuje povinnosť pre členské štáty zabezpečiť min. 90 % mieru recyklácie nápojových PET fliaš a taktiež stanovuje obsah recyklovaného PET v PET fľašiach od r. 2025 na min. 25 %.

Zobraziť celú galériu (4)

zdroj: pixabay.com

Obe tieto povinnosti sa bez zálohovania dajú len ťažko splniť. Zálohovanie nápojových plechoviek pomôže členskému štátu splniť aj cieľ smernice o obaloch a odpadoch z obalov recyklovať min. 50 % obalového hliníka.

„Je na škodu, že MŽP SR čakalo až na takýto impulz z úrovne EÚ a zálohovanie JNO nezaviedlo už skôr. Na Slovensku sme mali veľké diskusie o zálohovaní JNO hlavne v rokoch 2005/2006, vtedy žiaľ bez politickej vôle kompetentných a úspešnej koncovky, čo nás stojí roky znečisteného prostredia a prírody,” dopĺňajú organizácie.

zdroj: cepta.sk,  eunomia.co.uk,  acrplus.org,minzp.sk