Slovensku nemusí pomôcť nemecký model Kurzarbeit, kritici hovoria o vysokom zadĺžení

  • Slovenský model Kurzarbeit nemusí pomôcť byť pre slovenskú ekonomiku prospešný
  • Ekonomický inštitút INESS hovorí, že na rozdiel od Nemecka, Slovensko nemá podmienky na zavedenie podobného inštitútu
BeFunky-collage
TASR
  • Slovenský model Kurzarbeit nemusí pomôcť byť pre slovenskú ekonomiku prospešný
  • Ekonomický inštitút INESS hovorí, že na rozdiel od Nemecka, Slovensko nemá podmienky na zavedenie podobného inštitútu

Kurzarbeit je opatrenie kedy štát nahradí ušlú mzdu zamestnancov a tým pádom zamestnávatelia nie sú nútení prepúšťať, pretože mzdy za ich pracovníkov zaplatí štát. Teraz by mal byť Kurzarbeit realitou aj na Slovensku.

Nemecko už počas hypotekárnej krízy v roku 2008 zaviedlo Kurzarbeit a podľa niektorých analytikov práve toto pomohlo Nemecku dostať sa z hlbokej krízy omnoho rýchlejšie ako iné krajiny. Dokonca také štáty ako Dánsko, Nórsko alebo Švédsko prebrali model Kurzarbeitu.

Následne sa po ozvali aj kritické hlasy, ktoré tvrdia, že Slovensko nie je Nemecko a nemôžeme porovnávať našu ekonomiku s 80-miliónovým trhom.

Nemecko má posledné roky prebytok približne 200-miliónov eur

Ekonomický inštitút INESS zverejnil správu Radovana Ďuranu s názvom S Kurzarbeitom na veľké dlhy, v ktorom kritizuje navrhované opatrenie na obraz Nemecka.

„Vláda by mala nabrať odvahu a priznať zamestnancom skutočný stav. Odvahu priznať si, že v súčasnej situácii sa nemôžeme tváriť, že napožičiavanými peniazmi si kúpime fungujúcu ekonomiku,“ píše Ďurana vo svojej správe.

Ten zároveň dodáva, že sme v núdzovom stave a ten vyžaduje zabezpečenie dočasnej solidárnej základnej dávky, ktorá pokryje základné potreby nepracujúcej osoby, tak ako dávka v nezamestnanosť.

Kritika INESSU spočíva najmä v tom, že porovnávanie Nemecka so Slovenskom je nemožné, pretože Nemci hospodárili posledné roky s prebytkom približne 200-miliónov eur. Navyše nemeckí zamestnanci a zamestnávatelia prispievali do systému Kurzarbeit tisíce eur.

„Desiatky percent HDP v štátnej pomoci sa ľahko sľubujú, ale ani Nemecko ich ešte nemá v peňaženke. Nehrať súťaž o najštedrejšieho, ale plniť kritérium zodpovedného a solidárneho. Nás musí zaujímať aj to, čo bude o rok, či o päť rokov. Aby nás potom zotavovanie nebolelo viac, ako samotná choroba,“ píše Ďurana v článku.

zdroj: TASR/Jaroslav Novák

Udržanie zamestnanosti za každú cenu?

Pomoc pre zamestnávateľov v podobe systému Kurzarbeit ohlásil minister Práce sociálnych vecí a rodiny. V prvej kategórii sú podľa Krajniaka zamestnávatelia, ktorí sú zo zákona povinní preplácať zamestnancovi 80 percent jeho hrubej mzdy.

„Tejto kategórii zamestnávateľov túto náhradu mzdy vo výške 80 percent na 100 percent preplatíme,“ povedal minister. Druhou kategóriou sú podľa ministra zamestnávatelia s kolektívnymi zmluvami s nárokom od 60 do 80 percent mzdy. „Každému takémuto zamestnávateľovi rovnako preplatíme plnú náhradu mzdy,“ zdôraznil minister práce.

Žiadny zamestnávateľ tak podľa neho nebude musieť prepustiť z práce svojho zamestnanca pre súčasnú krízu. Pri tzv. kurzarbeit-e zamestnávateľ podľa Krajniaka nemusí preukazovať pokles tržieb.

Druhou možnosťou je podľa Krajniaka doterajší model preukazovania poklesu tržieb a čerpania príspevku na zamestnanca. „Bude dostávať podľa poklesu tržieb príslušnú sumu na jedného zamestnanca až do výšky 540 eur mesačne,“ povedal Krajniak.

Práve tam smeruje kritika INESS, ktorá sa pýta, že „za akú najnižšiu sumu sme schopní udržať zamestnanosť?“

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech