Slovenský gigant dnes po 3 rokoch spúšťa výrobu. Do reštartu dá 100 miliónov eur, vytvorí 200 miest

Spoločnosť Slovalco v piatok 28. augusta 2026 začína s postupným spúšťaním prvých elektrolyzérov. „Spustenie výroby je naplánované na dnes popoludní,“ potvrdil hovorca skupiny Penta Marek Tettinger pre Startitup.

Žiarska hlinikáreň sa tak vracia k výrobe primárneho hliníka. Peniaze na reštart dáva firma, štát vytvoril podmienky. Otázkou zostáva, kedy a v akom rozsahu sa výroba naozaj rozbehne.

Slovensko sa po viac ako troch rokoch vracia medzi krajiny, ktoré vyrábajú primárny hliník. V Slovalcu v Žiari nad Hronom sa začína postupný reštart výroby, ktorý má v prvej fáze obnoviť kapacitu 75-tisíc ton ročne. Firma do opätovného spustenia podľa Pravdy investuje najmenej 100 miliónov eur a prevádzka má podporiť viac ako 200 priamych pracovných miest.

Ide o koniec príbehu, ktorý sa začal v lete 2022. Vtedy Slovalco utlmilo výrobu primárneho hliníka a začiatkom roka 2023 odstavilo posledné pece. Dôvodom boli vysoké ceny elektriny a podľa firmy aj nedostatočná kompenzácia pre energeticky náročný priemysel.

Hlinikáreň pôvodne prevádzkovala vyše 220 elektrolýznych pecí a mala do 500 zamestnancov. V posledných rokoch v nej fungovalo len recyklačné centrum, kde začiatkom tohto roka pracovalo približne 180 ľudí.

Kto dáva do reštartu peniaze

Suma 100 miliónov eur nie je štátna dotácia. Technologický reštart financuje samotné Slovalco, ktoré sa v zmluve zaviazalo investovať do obnovenia výroby najmenej túto sumu. Ďalšie desiatky miliónov eur plánuje firma preinvestovať počas nasledujúcich 10 rokov.

Finančnú, technickú a organizačnú podporu majú poskytnúť akcionári, teda nórsky Hydro Aluminium s podielom 55,3 % a slovenský Slovalco Invest ovládaný finančnou skupinou Penta s podielom 44,7 %, upozorňuje denník SME.

Štát do projektu vstupuje inak, cez podmienky. Vláda 1. júla 2026 schválila dvojicu zmlúv, z ktorých vyplýva záväzok ku kompenzácii nepriamych nákladov CO₂, úľave z odvodu do jadrového fondu a k zabezpečeniu dodávok elektriny na obdobie maximálne 10 rokov cez štátny podnik Vodohospodárska výstavba.

Pri elektrine pritom platia limity. Finálna cena za megawatthodinu nesmie byť nižšia ako skutočné náklady na výrobu elektriny so započítaním primeraného zisku pre štátny podnik. Zároveň platí zákaz špekulatívneho obchodovania, čiže hlinikáreň môže energiu použiť výlučne na výrobu hliníka a nesmie ju ďalej predávať.

Navyše kmpenzácia nepriamych ETS nákladov sa uplatňuje až pri samotnej výrobe a nie je vyplácaná vopred.

Nejde o schému šitú na jednu firmu

Kompenzácia nepriamych nákladov z emisných povoleniek nie je slovenská špecialita ani mechanizmus vytvorený pre Slovalco. Ide o nástroj povolený pravidlami Európskej únie, ktorý má obmedziť riziko presunu energeticky náročnej výroby mimo EÚ. V roku 2024 ho využívalo 15 členských štátov.

Rozsah v západnej Európe je podstatne väčší ako u nás. Nemecko vyplatilo v roku 2024 na kompenzáciách nepriamych emisných nákladov 2,395 miliardy eur pre 707 prevádzok, Francúzsko 908,8 milióna eur pre 293 prevádzok. Išlo o náklady vzniknuté v roku 2023. Francúzsko schému uplatňuje aj v hlinikárenskom priemysle, kde medzi hlavných príjemcov patrí hlinikáreň Aluminium Dunkerque.

Na Slovensku mechanizmus tiež nie je vyhradený len pre jednu firmu. Podľa posledného zverejneného zoznamu Environmentálneho fondu dostalo kompenzáciu za rok 2024 celkovo 9 podnikov vrátane U. S. Steel Košice, Mondi SCP, OFZ či Železiarní Podbrezová. Slovalco v zozname nebolo, keďže vtedy nevyrábalo.

Riaditeľ Slovalca Milan Veselý to v júli 2026 zhrnul tak, že štát na reštart neprispieva ničím a kompenzácie nepriamych nákladov nie sú financované z daní občanov, ale z príjmov z predaja emisných povoleniek.

Prečo to časť verejnosti aj tak kritizuje

Debata sa tým neuzatvára a je férové povedať, prečo. Kritici poukazujú na to, že úľava z odvodu do jadrového fondu a dlhodobá zmluva na elektrinu zo štátneho podniku sú stále rozhodnutia s dosahom na verejné zdroje, aj keď nejde o priamu dotáciu z rozpočtu. Otvorenou otázkou zostáva, či sa poskytnutá podpora štátu niekedy vráti a za akých podmienok.

Politický rozmer téme pridáva aj to, že menšinovým akcionárom je Penta, a že reštart si premiér Robert Fico dlhodobo pripisuje ako vlastný záväzok. Po januárovej návšteve závodu argumentoval tým, že nemohol prizerať, ako je moderná fabrika zatvorená a hliník sa dováža najmä z Číny pri väčšom znečisťovaní ovzdušia.

Zároveň platí, že obnovu hlinikárne podporujú aj opoziční politici. SaS opakovane uviedla, že oživenie hlinikárne v Žiari nad Hronom je aj ich prioritou. Spor teda nie je o tom, či má Slovalco vyrábať, ale o forme a férovosti nastavenia podpory.

Kedy a koľko

Toto je otázka, na ktorú zatiaľ neexistuje presná odpoveď. Premiér Fico po júlovom rokovaní vlády avizoval, že pece sa začnú zapínať na prelome augusta a septembra. Hydro vo svojom vyhlásení uvádza, že výroba hliníka sa očakáva v priebehu 4. štvrťroka 2026. Rozdiel je technický, nie protirečivý. Zapnutie prvých elektrolyzérov a nábeh výroby nie sú tá istá vec a nahrievanie pecí trvá mesiace.

Reštart navyše nie je bezpodmienečný. Podľa Hydro závisí rozhodnutie o obnovení výroby od schválenia aktualizovanej slovenskej schémy kompenzácie nepriamych uhlíkových nákladov Európskou komisiou.

A nejde o návrat na plnú kapacitu. Prvá fáza počíta so 75-tisíc tonami z celkových 175-tisíc ton ročne. Reštart zvyšných 100-tisíc ton bude podľa Hydro závisieť od rámcových podmienok po roku 2030 v kombinácii s ďalšími kontraktmi na elektrinu. Podľa marcového vyjadrenia Úradu vlády mala byť výroba v plnom rozsahu obnovená v roku 2027, aktuálne čísla akcionára sú opatrnejšie.

Prečo na tom Európe záleží

Hliník patrí podľa Európskej únie medzi kritické a strategické suroviny. Je vstupom pre energetické siete, obnoviteľné zdroje, dopravu, obranu, stavebníctvo aj elektrotechniku.

Európa je pritom čoraz závislejšia od dovozu. Viac ako polovicu európskeho dopytu po hliníku pokrýva dovoz a do roku 2040 môže dopyt vzrásť približne o 30 % oproti roku 2022. Od roku 2022 bolo v Európskej únii utlmených približne 50 % kapacity výroby primárneho hliníka.

Rozmer má aj emisný. Dovážaný primárny hliník má v priemere 4- až 5-krát vyššiu uhlíkovú stopu ako európska produkcia, keďže sa často vyrába v regiónoch s uhlíkovo náročnejším energetickým mixom. Slovalco pritom patrí medzi elektricky najefektívnejších výrobcov primárneho hliníka v Európe.

Pre región stredného Slovenska je najhmatateľnejším prínosom viac ako 200 priamych pracovných miest, ďalšie miesta v dodávateľskom reťazci a udržanie špecializovaného technického know-how, ktoré by sa po ďalších rokoch odstávky ťažko obnovovalo.

 

Redakcia oslovila spoločnosť Slovalco s otázkami o harmonograme, zamestnanosti a schválení kompenzačnej schémy Európskou komisiou. Vyjadrenie riaditeľa firmy Milana Veselého zverejníme po jeho doručení.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy

Zdroje: Pravda, teraz.sk, Hydro, SME